Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie

Katarína Bruncková, štátna tajomníčka Ministerstva dopravy a výstavby SR a Tomáš Lamprecht, riaditeľ Štátneho fondu rozvoja bývania.

Podľa štátnej tajomníčky rezortu, Kataríny Brunckovej a riaditeľa Štátneho fondu rozvoja bývania, Tomáša Lamprechta, je cieľom aj naďalej podporovať výstavbu nových nájomných bytov.

Prečo ste sa rozhodli novelizovať vyhlášku a zvýšiť limity dotácií na obstaranie nájomných bytov?

K. B.: Vnímame situáciu na trhu a vidíme zmeny v stavebníctve, preto prehodnocujeme platné opatrenia. V rámci aktuálnej situácie nám samosprávy v dôsledku zvyšovania cien stavebných materiálov a prác avizovali odstupovanie od zmlúv zhotoviteľmi. Zhotovitelia neboli schopní dokončiť výstavbu nájomných bytov a chceli pristúpiť k ukončovaniu zmluvných vzťahov. To bol pre nás spúšťací mechanizmus zvyšovania limitov dotácií.

V akej výške budete navyšovať zdroje na dotácie?

K. B.: Ide už o druhé navýšenie limitov obstarávacích nákladov dotácií na obstaranie nájomných bytov, prvú úpravu sme prijali v januári a terajšia platí od 15. júla. Vychádzame z údajov Štatistického úradu SR, porovnávali sme prvé štvrťroky v rokoch 2021 a 2022. Rozdiel v cenách stavebných materiálov stavebných a prác v tomto období predstavuje nárast až o 25,5 percent. Januárová novela pokrývala navýšenie o 8, 1 percenta, na zvyšných 17 percent reaguje spomínaná novela vyhlášky. Aby sme záujem o výstavbu nájomných bytov naďalej udržali, nevylučujeme, že budeme musieť v budúcnosti pristúpiť ku korekcii týchto limitov.

Novela ktorá bola platná od januára sa týka rozhodovania o poskytnutí dotácie pre žiadostí o dotáciu, ktoré boli podávané v tomto roku. Ďalšia novela sa však vzťahuje na pripravované projekty pre tých žiadateľov , ktorí chcú žiadosť podať v budúcom roku a zohľadňuje tiež zmluvy z minulosti. Žiadateľ vie teda upraviť cenu v rámci týchto limitov aj spätne, pokiaľ preukáže, že došlo v priebehu výstavby k zvýšeniu nákladov.

T. L.: Vyhláška sa týka limitov, ktoré sú pre dotácie. Ide teda o zložku podpory, ktorú poskytuje ministerstvo. Úvery zo ŠFRB boli v približne rovnakom rozsahu navýšené už od januára, čiže ak dnes žiadateľ požiada o dotáciu a dofinancovanie cez úver ŠFRB, mal by byť schopný dokončiť svoju stavbu.

Aké ďalšie kroky podnikáte na podporu žiadateľov?

K. B.: Snažíme sa znižovať byrokraciu, a to napríklad zjednodušovaním tlačív, ktoré má žiadateľ vypĺňať, ale aj znižovaním počtu príloh, pretože mnohé údaje si dokážeme vytiahnuť z verejne dostupných registrov. Od žiadateľov požadujeme len také doklady, ktoré nie sú dostupné. Skrátili sme tiež lehoty na posudzovanie žiadostí, zo 110 na 60 dní a predĺžili sme tiež lehoty na podanie žiadostí. Napríklad ak sa žiadateľ uchádzal o poskytnutie dotácie v kombinácii s úverom, predĺžili sme lehotu na podanie z februára až do konca mája. Pokiaľ sa uchádza iba o úver, lehota na podanie žiadosti je až do konca augusta. Najdôležitejšie však je, že sme umožnili, aby v procese už podanej žiadosti mohol žiadateľ v rámci určitej dodatočnej lehoty odstraňovať nedostatky vo svojej žiadosti.

T. L.: V rámci zefektívnenia procesov ŠFRB dokáže o žiadosti rozhodnúť v priemere do tridsiatich dní. Ďalej sme umožnili zakladať a ručiť financovaným projektom, podobne ako to robia komerčné banky. Žiadatelia už nepotrebujú ručiť inou nehnuteľnosťou alebo bankovou zárukou. Umožnili sme navyšovanie úverov a to aj v rámci prebiehajúcej výstavby.

Od začiatku roka 2022 má fond ku dnešnému dňu celkovú požiadavku na úvery 160 miliónov eur. V rámci nej sem patria aj žiadosti od fyzických osôb, obnova bytových domov, nájomné byty, zariadenia sociálnych služieb a taktiež ubytovacie domy. Spolu sme schválili podporu vo výške 83 miliónov eur.

Čo plánujete ďalej?

T. L.: Z pohľadu obcí vnímame opatrnosť pri predkladaní žiadostí. Je to pre spomínané zvyšovanie cien stavebných materiálov a prác, ale aj pre zvyšovanie cien energií. Starostovia nedokážu odhadnúť, ako sa bude situácia vyvíjať naďalej a či budú vedieť prenajímať nájomné byty. Vidíme však záujem súkromného sektora, ktorého priťahuje výstavba nájomných bytov a zdá sa, že obce to vítajú.

K. B.: Developeri chcú prejsť z komerčného predaja na výstavbu nájomných bytov. Preto sme umožnili zmenu projektov nájomného bývania a po tridsiatich rokoch už môže developer byty predávať. Hlavným lákadlom pre súkromný sektor zostáva možnosť získať úver do výšky 95 percent nákladov a pri fixnej úrokovej miere jedno percento na štyridsať rokov. Slovensko patrí v počte nájomných bytov v rámci Európskej únie ku krajinám s nízkym podielom nájomného bývania - iba 6 percent z celkového trhu nehnuteľností tvorí nájomné bývanie a z toho 3 percentá tvorí súkromné nájomné bývanie. Zvyšné 3 percentá predstavujú byty vo vlastníctve samosprávy.

Ďalšiu podporu smerujeme do obnovy bytových budov, zariadení sociálnych služieb a ubytovacích domov.