Slovenská sporiteľňa priniesla ďalší ročník biznis konferencie pre malých a stredných podnikateľov. Po nej spolu s magazínom Index vyhlásila výsledky 2. ročníka FéliX Business Award.
Cenu FéliX odovzdali v piatich kategóriách:
Excelentný biznis príbeh - MTS (článok tu)
Výnimočný rodinný biznis - Minit Slovakia (článok tu)
Biznis pre budúce generácie - SEAK (článok tu)
Samospráva pre budúce generácie - Kežmarok (článok tu)
Cena Slovenskej sporiteľne za verejné dobro - Labore
Minúta po minúte sa skončila. Ďakujeme vám za jej sledovanie. Víťazmi sa stali spoločnosti MTS, Minit Slovakia, SEAK, Labore a obec Kežmarok. O nominovaných aktivitách aj víťazoch biznis ceny FéliX si môžete prečítať v článkoch magazínu Index. Komentovaný prenos vám priniesla Slovenská sporiteľňa a SME Creative. Prajeme vám príjemný a pokojný zvyšok týždňa.
Cenu FéliX v kategórii Excelentný biznis príbeh si odnáša firma MTS. Prečítajte si príbeh víťaznej firmy z oravskej obce Krivá, ktorá zamestnáva viac ako 500 zamestnancov a je jedným z najväčších dodávateľov automatických a robotických liniek pre priemysel nielen na Slovensku.
Hlavnou kategóriou večera je ocenenie Excelentný biznis príbeh. Nominované firmy Pixel Federation, Kompava, Tatrakon, Banskobystrický pivovar a MTS sú svojou činnosťou inšpiráciou pre ostatných, podnikajú úspešne, inovatívne aj zodpovedne a prispievajú tak k rozvoju, modernosti a šíreniu dobrého mena Slovenska. Cenu víťaznej firme odovzdá Dominik Hrbatý.
Cena Slovenskej sporiteľne za verejné dobro putuje do rúk sociálneho podniku Labore. Aktuálne zamestnáva desať ľudí znevýhodnených na trhu práce. Ide napríklad o samoživiteľov a samoživiteľky, dlhodobo nezamestnaných, či ľudí v preddôchodkovom veku, s nedostatočným vzdelaním alebo so zdravotným znevýhodnením, ktorí potrebujú prácu prispôsobenú podľa svojich špecifických požiadaviek.
Predposlednou kategóriou je Cena Slovenskej sporiteľne za verejné dobro. Nominácie si odniesli eduRoma – Roma Education Project, AGRO SOCIÁLNY PODNIK, Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica a Labore za aktivity zamerané na riešenie aktuálnych spoločenských problémov a potrieb miestnych komunít s preukázateľným verejnoprospešným dopadom.
Ocenenie FéliX v kategórii Výnimočný rodinný biznis získala firma Minit Slovakia. Prečítajte si príbeh jedného z najväčších výrobcov a predajcov mrazeného pečiva na Slovensku, ktorý prevádzkuje viac ako 500 franšízových pekárničiek v strednej Európe a je kľúčovým dodávateľom pečiva do obchodných sietí.
Treťou kategóriou večera je ocenenie úspešných rodinných firiem. V kategórii Výnimočný rodinný biznis získali nomináciu Minit Slovakia, UNIPAS, Diplomat Dental a YMS. Nominované firmy vynikajú v dosahovaní rovnováhy medzi efektívnosťou a udržateľnosťou podnikania, dobrými vzťahmi s obchodnými partnermi aj zamestnancami a spoločenskou zodpovednosťou. Podmienkou je tiež zapojenie aspoň dvoch generácií do riadenia. Víťaza vyhlásia Hana Lasicová a Bekim.
Cenu FéliX v kategórii Samospráva pre budúce generácie si odnáša mesto Kežmarok za rozsiahly geotermálny projekt na účely vykurovania. O tom, ako vŕtali 2,5 kilometra pod zem, aby rapídne znížili závislosť od plynu, si môžete prečítať v príbehu magazínu Index.
V kategórii Samospráva pre budúce generácie je nominovaná obec Veľké Turovce a mestá Dubnica nad Váhom a Kežmarok. Porota v tejto kategórii oceňujeme obce, mestá, kraje či regionálne zoskupenia, ktoré v posledných piatich rokoch úspešne zrealizovali projekty v oblastiach ekológie alebo inovácie a kvality života (prípadne v oboch naraz), pričom bola zároveň dodržaná finančná efektívnosť projektu. Víťaza opäť oznamujú Adriana Poláková a Matej Tóth.
Víťazom kategórie Biznis pre budúce generácie sa stala spoločnosť SEAK. O tom, ako technológie prešovskej firmy riadi okolo 800-tisíc svetiel po celom svete, si môžete prečítať v článku magazínu Index.
Ako prvých spoznáme víťazov v kategórii Biznis pre budúce generácie. Nominovanú trojicu firiem Les, Seak a Zem-Bau SK spája pozitívny vplyv na životné prostredie a udržateľnosť, implementácia zmien procesov, ktoré prispeli k zníženiu negatívnych vplyvov firmy na životné prostredie a jej udržateľnosť. Ceny odovzdávajú Adriana Poláková a Matej Tóth.
Začína sa vyhlasovanie výsledkov 2. ročníka FéliX Business Award. Dozvieme sa mená víťazov v piatich kategóriách. Excelentný biznis príbeh, Výnimočný rodinný biznis, Biznis pre budúce generácie a Samospráva pre budúce generácie. Príbehy nominovaných si môžete pozrieť v článkoch, ktoré v priebehu roka pripravoval magazín Index. Vitajte!
Biznis konferencia Slovenskej sporiteľne sa skončila. Ďalším bodom programu je vyhlasovanie výsledkov 2. ročníka FéliX Business Award, ktoré sa začne o 18:30.
O podnikateľských chybách porozprával i Andrej Krištúfek, Internal Projects Lead v Slido. Vrátil sa do začiatkov, keď malo Slido prvého platiaceho zákazníka a angel investora, ktorý im umožnil rozšíriť tím z pôvodnej trojice zakladateľov.
Slido v začiatkoch bojovalo s nastavením obchodného modelu. „Nikto si nevedel predstaviť pridanú hodnotu produktu bez toho, aby funkcie reálne zažil. Preto sme sa snažili dostať na najdôležitejšie konferencie,“ vysvetľuje stratégiu Krištúfek.
Dôveru s klientmi si vybudovali vďaka osobnej účasti na ich podujatiach. Na to však potrebovali dostatok ľudí v tíme. Nadšenie zakladateľov pritiahlo mnohých skvelých ľudí.
„Absolvovali sme množstvo menších podujatí a zrazu som sedel na konferencii, kde na otázky cez Slido odpovedal herec Kevin Spacey. Vedeli o nás v New Yorku, Londýne, ale i v Singapure,“ spomína Krištúfek.
Slido sa rozrastalo, s čím sa spája potreba novej organizačnej štruktúry a prijatia seniorných ľudí do tímu. Podľa Krištúfka bolo pre firmu dôležité, aby aj noví ľudia vnímali jej hodnoty.
„Vďaka nášmu CEO Petrovi Komorníkovi sa podarilo hodnoty odovzdať novým ľuďom a umožnilo nám zachovať firemnú kultúru, ktorá sa podobá rodine,“ dodáva Krištúfek.
Blok Otvorene o chybách v podnikaní otvorila Michaela Šišková CEO a spoluzakladateľka DNA ERA.
Biotechnologická spoločnosť umožňuje ľuďom spoznať svoje genetické predispozície na základe DNA analýzy. Začínala v roku 2018 s rozpočtom 5 000 eur, minulý rok dosiahla tržby 700-tisíc eur.
Vo svojom vystúpení hovorila o diskriminácii, ktorú zažila na stretnutiach s potenciálnymi investormi, keď videli, že je tehotná.
„Pár týždňov pred pôrodom som mala stretnutie s ďalším investorom. Náš rozhovor prebiehal nádejne, no v závere mi povedal, že startup nebude fungovať s dieťaťom a on by do takejto investície nešiel,“ približuje nepríjemnú skúsenosť Šišková.
Spoluprácu nakoniec nadviazali so Strawberry. „Keď sme sa ich pýtali, čo si myslia o tom, že jeden zo zakladateľov je na materskej dovolenke, vnímali to pozitívne a ocenili naše odhodlanie,“ hovorí Šišková.
„Počas tehotenstva a materstva sa ženy stretávajú s množstvom nevyžiadaných rád. Mama svoje dieťa aj tak pozná najlepšie. V podnikaní je to podobné. Zo začiatku možno budete počúvať množstvo rád a mnohé vás aj posunú vpred. No veľa z nich pramení len z obmedzeného pohľadu na vec.“
„Myslíte si, že vaše známe meno vám uľahčilo rozbeh biznisu?“ pýta sa moderátor Lasseho Kjusa.
„Meno vám otvára dvere, ale to je tak všetko. Musíte ho podporiť niečím kvalitným. Najskôr som ani nepremýšľal, že by moje meno mohlo byť značkou. Postupne som sa s tým stotožnil, no keď som tvoril koncept, musel som si ním byť na 100 percent istý, aby som sa zaň postavil,“ vysvetľuje Lasse Kjus.
Pri tvorbe konceptu a produktov svojej značky lyžiarskeho oblečenia vychádzal z frustrácie nad dostupnou kvalitou.
„Cena oblečenia sa neodvíjala od použitých technológií a funkčnosti, ale od toho, ako vyzerá. My sme to chceli zmeniť. Ľuďom sa náš prístup a produkty páčili, vykrili sme nimi dieru na trhu,“ vysvetľuje svoju podnikateľskú motiváciu.
Moderátor sa pýta Lasse Kjusa, či bol pre neho náročný prechod z profesionálneho športu do podnikania po skončení kariéry.
„Môže to byť náročné, ale aj nemusí. Jedno i druhé majú veľa podobností. V závere mojej kariéry som mal rozbehnuté dve firmy. To bola moja výhoda v porovnaní s inými športovcami. Podnikanie má iné pravidlá. V lyžovaní som sa musel spoliehať najmä na seba a svoje schopnosti, no v podnikaní mám okolo seba spolupracovníkov. Musel som sa tiež naučiť prispôsobiť pracovným hodinám,“ odpovedá Kjus.
„Byť atlétom je úžasné. Stáť na štarte, mať kontrolu a schopnosť lyžovať rýchlo, v cieli vidieť tisíce podporovateľov, je skvelý pocit. Nájsť toto v podnikaní je náročné,“ dodáva Kjus.
Keynote spíker tohtoročnej biznis konferencie nórsky lyžiar a podnikateľ Lasse Kjus začína rozhovor spomienkou na najsilnejší moment svojej lyžiarskej kariéry. Zažil ho počas ceremoniálu na domácej olympiáde v Lillehammeri v roku 1994, keď Nórsko vyhralo päť medailí. Najhorší moment je spojený s jeho poslednou olympiádou v talianskom stredisku Sestriere. Nedokázal byť dostatočne rýchly a musel sa vysporiadať s ľutovaním svojich fanúšikov.
V ďalšom živom prenose z Biznis konferencie Slovenskej sporiteľne si môžete pozrieť rozhovor najúspešnejšieho lyžiara Lasseho Kjusa so Sajfom. Po ukončení profesionálnej kariéry lyžiara sa Lasse Kjus rozhodol vybudovať vlastnú značku športového oblečenia Kjus. Inšpirujte sa jeho cestou od vrcholového športovca k top podnikateľovi. Odkaz priamo na stream na Facebooku.
Ak chce firma fungovať ekologickejšie a ekonomickejšie, musí si uvedomiť, že potrebuje zmenu.
„Mnohí si myslia, že transformácia je drahá a náročná pre implementáciu. Opak je pravdou. Cirkulárne biznis modely so sebou prinášajú profitabilitu, podporujú lokálnu ekonomiku a súčasne redukujú záťaž na životné prostredie,“ hovorí Andrej Špánik.
Ďalej vysvetľuje, že pre mnohé firmy bude prechod z lineárnej ekonomiky na cirkulárnu porovnateľnou výzvou ako transformácia zo sveta fyzického predaja do plne digitálneného.
„Prežijú tí, ktorí sú najprispôsobivejší. Dnes je to príležitosť, zajtra nevyhnutnosť,“ dodáva Špánik.
„Význam cirkulárnej ekonomiky je dať odpadu ďalší zmysel. Hoci čelíme mnohým výzvam, tí, ktorí majú nápady, vedia, že zmeny sú nevyhnutné a neodvratné, aby sme sa niekam posunuli,“ hovorí Peter Zelina, CEO spoločnosti LES, ktorá vyrába z odpadu ekopalivá.
V západných krajinách už cirkulárna ekonomika funguje a situácia sa mení aj na Slovensku.
„Za dva roky pôsobenia v Cyrkl vnímam výrazný posun. Firmy sa začínajú zaujímať o to, čo sa s odpadom ďalej deje, ako sa recykluje a zhodnocuje, aby nekončil na skládkach. Aj mnohí výrobcovia postupne prechádzajú na technológie, aby mohli využívať recyklát ako dostupnú surovinu. Z dlhodobého pohľadu je to finančne výhodné,“ hovorí Lucia Škulcová.
O ekologickej a ekonomickej udržateľnosti, prechode z lineárnej a cirkulárnu ekonomiku diskutujú CEO spoločnosti LES Peter Zelina, Consulting Team Leader v Cyrkl Lucia Škulcová a poradca pre strategické plánovanie a komunikáciu v Circular Slovakia Andrej Špánik.
Andrej Špánik v úvode diskusie hovorí, že cirkulárna ekonomika nie je nič nové, no za ostatných 100 rokov sme na ňu zabudli.
„Cirkulárna ekonomika nahliada na hodnoty, ktoré vznikajú, inak. Pri vytváraní hodnôt rozmýšľame nad tým, ako ich v ekonomike udržať čo najdlhšie. Dôležité je myslieť aj o krok vpred a už pred ich tvorbou vymyslieť spôsob, ako z nich mať úžitok čo najdlhšie, aby sme netvorili odpad,“ vysvetľuje Špánik.
Firmy po prechode na prácu z domu zaznamenali nižšiu angažovanosť, nadšenie pre prácu i pokles motivácie.
„Zamestnanci, ktorých firmy prijali počas pandémie, skôr odchádzajú. Keď sa od nástupu do firmy fyzicky nestretli s kolegami, ťažko sa buduje lojalita,“ vysvetľuje šéfka Profesie.
Prieskum pracovného portálu tiež ukázal, že vo firmách intenzívne rezonuje téma inflácie. 70 percent zamestnancov iniciuje diskusiu so zamestnávateľom o odmeňovaní a benefitoch.
„Hoci nie všetky firmy si môžu dovoliť zvýšenie platov, je dôležité, aby firmy transparentne komunikovali so zamestnancami o dôvodoch,“ odporúča Molnárová.
Prieskum Profesie ukázal zmenený pohľad zamestnancov na benefity.
„Pred piatimi rokmi bola práca z domu benefitom, teraz je to pre mnohé pracovné pozície nutnosťou. Top témou je starostlivosť o zdravie, najmä o to duševné. Pri práci z domu ľudia začali pociťovať duševné problémy. 51 percent ľudí sa začalo venovať tejto téme, čo reflektujú aj firmy vo svojich benefitoch,“ približuje šéfka Profesie Ivana Molnárová.
Moderátor nadväzuje otázkou, aké výzvy trápia zamestnávateľov. Ako tri najväčšie problémy uviedli prechod zamestnancov ku konkurencii, zvýšenú fluktuáciu a nedostatočný počet kvalitných uchádzačov.
„330-tisíc ľudí, ktorí pracujú v zahraničí, na Slovensku citeľne chýba,“ dodáva Molnárová.
Šéfka portálu Profesia Ivana Molnárová predstavila dáta z exkluzívneho prieskumu o zmenách na trhu práce, ktorého sa zúčastnilo 4 900 respondentov.
„Aktuálne dosahujeme historicky najviac voľných pracovných pozícií za 25 rokov fungovania Profesie. Dáta ukazujú, že firmy v posledných týždňoch začínajú byť opatrnejšie. Medzimesačné nárasty voľných pracovných pozícií už nie sú také výrazné. Prehodnocovanie náborových plánov pozorujeme najmä vo firmách, ktorých sa dotkli rastúce ceny energií,“ hovorí Molnárová.
Riaditeľ Slovenskej sporiteľne odpovedá na otázku z publika, čo ich motivuje venovať sa startupom.
„Krajina, ktorá nemá dobre rozvinuté malé a stredné podniky, je viac náchylná na cyklické výkyvy. Tie budú aktuálne v najbližšom období v celej Európe. Rozvinutý startupový ekosystém zvyšuje odolnosť ekonomiky. Je signálom pre veľké firmy i pre talenty, aby sa do takejto krajiny vracali,“ naznačuje Peter Krutil.
„Z dlhodobého hľadiska chceme byť pri začiatkoch firiem, o ktorých pozornosť by sme sa neskôr uchádzali. Aj my sa chceme meniť a ide to ľahšie, keď sa spájame s firmami, ktoré majú inak postavenú kultúru. Takto sa od nich učíme,“ pokračuje riaditeľ najväčšej slovenskej banky.
Peter Kolesár hovorí, že investície do digitalizácie a zelené riešenia sa spájajú s veľkými firmami. Mnohé z nich nie sú také nákladné a prinášajú hodnotu aj pre malé a stredné firmy. Riaditeľa Slovenskej sporiteľne Petra Krutila sa pýta, ako môže banka pomôcť malým a stredným podnikom v investíciách do digitalizácie a zelených riešení.
„Banka môže byť pre firmy sprievodcom, ktorý im predstaví dostupné možnosti. Druhá vec je otázka financovania. Problém je, že banky sú jediným zdrojom financovania a chýbajú alternatívne zdroje. Myslím si, že aj preto robí na Slovensku inovácie len také nízke percento malých a stredných firiem,“ povedal Peter Krutil.
„Zarazila ma štatistika, aké veľké množstvo malých a stredných podnikov nemá webstránku alebo online prezentáciu. Marketing by mal byť pre malé a stredné podniky jednou z priorít. Často majú tieto firmy problém dostať sa k svojim klientom. Digitálny marketing je v tomto skvelý, poskytuje im dáta, od ktorých sa vedia odraziť pri adaptovaní stratégie,“ CEO Vacuum Group Marián Porvažník.
„Na Slovensku vykonáva inovačnú činnosť len 28,8 percenta firiem. V Estónsku, ktoré je premiantom, je to viac ako 72 percent podnikov,“ hovorí v diskusii riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil.
Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
