Aj školy v menších obciach bývajú často inšpiratívne, nájdeme v nich skvelých učiteľov a angažované deti. Príkladom je obec Družstevná pri Hornáde, kde tamojšia základná škola už skoro 20 rokov vychováva environmentálne uvedomelé deti. A tie dokonca vzdelávajú svojich rodičov a dospelých susedov.
Ministerstvo školstva aktuálne pripravuje reformu vzdelávania a nielen medzi odbornou verejnosťou sa diskutuje o potrebe väčšieho zastúpenia environmentálnej výchovy v osnovách. Napokon, v časoch klimatickej krízy, je to viac ako žiaduce. V Družstevnej pri Hornáde sú vďaka osvieteným pedagógom v 18-ročnom predstihu. V roku 2004 sa totiž po prvý raz zapojili do programu Zelená škola Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, získali certifikát a odvtedy ho úspešne obhajujú.
„Environmentálna výchova určite potrebuje byť viac prítomná v osnovách. Mala by byť nosnou prierezovou témou vo všetkých predmetoch, ideálne by sa mala vyučovať aj ako samostatný predmet. Žiaľ, na mnohých školách sa to deje len formálne, alebo je to zúžené len na pár dní v roku ako napríklad na Deň Zeme. A to treba zmeniť,“ myslí si tamojšia koordinátorka programu Zelená škola Eva Tóthová. Pritom nejde o žiadne memorovanie. Krédom programu Zelená škola je “robíme, čo učíme” a v Družstevnej pri Hornáde to napĺňajú do bodky. „Je to veľká zodpovednosť. Krok po kroku sa snažíme zlepšovať a posúvať celý manažment školy zeleným smerom. Niekedy sa darí viac, inokedy menej. Je to o osobnej zodpovednosti každého z nás, je to o vzťahoch a spolupráci. A to je proces. Všetci máme na sebe čo vylepšovať a posúvať sa tak kvalitatívne aj v tomto smere. Na to, aby sme mohli zapaľovať, musíme sami horieť. Mimoriadne dôležitá je i podpora vedenia školy a tú my, našťastie, máme,“ dodáva obetavá pedagogička.
Zelené školy fungujú na princípe spolupráce medzi učiteľmi, žiakmi, školníkom, kuchárkami, upratovačkami, rodičmi. Žiaci vzdelávajú žiakov. Rovesnícke vzdelávanie je jedným z pilierov tohto programu a v tejto škole s tým majú bohaté skúsenosti.
Žiaci sa učia interaktívne.
„U nás aktívne funguje kolégium (akčný tím) Zelenej školy), v ktorom majú zastúpenie žiaci zo všetkých tried na 2. stupni. Kolégium zbiera nápady a podnety z tried, navrhuje, plánuje environmentálne aktivity aj témy, ktorým sa v danom školskom roku budeme venovať a zapájajú do nich ostatných spolužiakov. Žiaci každý rok robia environmentálny audit, pripravujú environmentálny akčný plán, zapájajú do jeho realizácie ostatných spolužiakov aj zamestnancov školy, monitorujú a hodnotia aktivity, podieľajú sa na proenvironmentálnej výučbe a snažia sa zapájať aj miestnu komunitu,“ dodáva Eva Tóthová.
Jej slová potvrdzuje šiestačka Alexandra Strihová, ktorá vyzdvihuje, že na škole majú environmentálnu výchovu ako samostatný predmet a že sa teda o ochrane prírody neučia len príležitostne.
„Veľa sa učíme vonku, hrou, zážitkami aj bádaním. Ale hlavne učíme sa prakticky o tom, čo každý z nás môže každý deň urobiť správne tak, aby sme prírode ubližovali čo najmenej. Ročne robíme niekoľko rovesníckych vzdelávaní. Funguje to tak, že si s pomocou pani učiteľky naplánujeme hodinu s aktivitami k určitej téme a potom ju v jednotlivých triedach odučíme. Je to niekedy fakt drina, vôbec učiteľom nezávidíme. Ale je to aj zábava a my sme zistili, že sa najviac naučíme, keď sami učíme druhých. Spolužiaci to berú v pohode, mnohí sa do rovesníckeho vzdelávania aj zapájajú. Je to vtedy taká iná hodina, spolužiaci sú spontánnejší a otvorenejší. Majú pocit že sa neučia, že sa len hrajú a s prekvapením na konci zisťujú koľko sa toho naučili,“ vysvetľuje Saška.
Vďaka deckám a ich osvieteným pedagógom sa mení vzťah celej dediny k životnému prostrediu. Žiaci si dokonca sami navrhli pravidlá ekokódexu, ktoré nielenže dodržiavajú v škole, ale snažia sa inšpirovať k ich dodržiavaniu aj rodičov, susedov, ba dokonca predstaviteľov obce a okolitých samospráv!
Výučba priamo skúsenosťou.
„Žiaci každý rok zmonitorujú, čo by chceli v škole či v obci zmeniť a potom sa spoločne snažíme pre ich nápady získať donorov. Pri poslednom monitoringu získal najväčší počet hlasov nápad minimalizácie odpadov a zavedenia separovaného zberu na cintoríne v Kostoľanoch nad Hornádom. Žiaci si zmonitorovali východiskovú situáciu, stanovili cieľ, naplánovali aktivity, napísali projekt, obhájili ho pred nadačnou komisiou, získali grant a pustili sa do realizácie aktivít. Samozrejme pri tom musia spolupracovať s obecným úradom, učia sa oslovovať a zapájať dospelákov a hľadajú riešenia pri vzniknutých problémoch,“ vysvetľuje učiteľka Eva Tóthová. Školáci sa zapájajú aj do kampane „Od dverí k dverám“, robia v obci osvetu, povzbudzujú obyvateľov k pozitívnym zmenám, vyzývajú ich aby triedili odpad, kompostovali, nespaľovali odpady v domácnostiach a podobne. A samozrejme, začínajú doma, v prvom rade sami od seba, výchovou súrodencov a často aj rodičov.
„Doma sme začali poctivejšie triediť odpad, kompostovať, na nákup nosíme trvácne tašky. Predtým som túžila po rôznych veciach, teraz si zvážim, či to, čo chcem, naozaj potrebujem, nehanbím sa za svoj starší mobil a nepotrebujem najnovšie značky. Oblečenie, ktoré mi je malé darujem a aj ja nosím niektoré veci, ktoré mi posunuli mamkine kamarátky. Snažíme sa doma dopestovať si vlastnú zeleninu a ovocie, nepoužívame chémiu a keď ideme do obchodu, uprednostňujeme lokálne a slovenské výrobky. To sme predtým nerobili. Uvedomila som si, že nemôžem zmeniť druhých, ale môžem zmeniť seba a byť im príkladom. Potom sa bude meniť aj svet okolo mňa. Dôležité sú skutky, pretože slová nestačia. Hodnotu každého z nás vždy ukážu skutky nie slová,“ uzatvára šiestačka Saška Strihová.
Školáci z Družstevnej pri Hornáde sa venovali aj téme Elektroodpad a nakrútili o tom inšpiratívne video. Pozrieť si ho môžete tu: https://www.facebook.com/zelena.skola/videos/557312886050233/
Program Zelená škola na Slovensku realizuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica vďaka podpore Nadačného fondu Metro v Nadácii Pontis.
