SME

Dvanásť rokov v Amazone a práca ma stále baví

„Mám už doslova oranžovú krv,“ hovorí Hana Šímová, HR Senior Manager pre strednú, východnú Európu a Nemecko v spoločnosti Amazon.

A myslí to samozrejme úsmevne. Aj keď je z Čiech, svoju budúcnosť s týmto regiónom ešte pred rokmi vôbec nespájala. Lákala ju cudzina, ako to však chodí, život, či osud ju zavial naspäť do domoviny. Tu svojou prácou ovplyvňuje životy mnohých. Nastavuje fungovanie spoločnosti Amazon po personálnej stránke, je zodpovedná za viacero nových projektov, no zároveň si cení svoj osobný život a čas s malou dcérkou. Aké je to byť manažérkou globálnej spoločnosti nám porozprávala Hana Šímová.

Kým ste chceli byť, keď ste začínali uvažovať o svojej budúcnosti?

Som z Čiech a hovorím to len preto, lebo som vyše 20 rokov žila vo Veľkej Británii. Pôvodne som chcela byt športovkyňou. Bola som na športovej škole a zameriavala som sa na hod oštepom, dokonca som vyhrala závody Stredočeského kraja do 18 rokov. Dospievaním ma ale začali baviť iné veci. V Čechách som študovala Biznis Administratívu, a v treťom ročníku na strednej, keďže vtedy to letelo, som šla robiť au-pairku do Veľkej Británie. Kamoška ma na to nahovorila, mňa potešilo, že u nás doma z toho boli nadšení a podporili ma v tom. Šla som tam klasicky cez agentúru cez letné prázdniny, pričom pôvodný plán bol ostať tri mesiace.

Dopadlo to zrejme inak než ste mali v pláne.

Prišla som bývať k rodine pôvodom z Jamajky, mala som 17 rokov, čakala na mňa rodina, práca, nový svet. Zapáčilo sa mi tam, tri mesiace uleteli ako voda a čo teraz? Môj pôvodný zámer, tak ako určite mnohých bol zdokonaliť sa v angličtine, no po tak krátkom čase sa to nezlepšilo tak ako som chcela. Pýtala som sa teda svojich rodičov čo ďalej, a vymysleli sme plán, že sa pokúsime dohodnúť s mojou českou strednou školou, že v Británii zostanem na rok a následne sa vrátim a dorobím si školu. Rok teda skutočne uplynul, no ja som si tam ešte viac zvykla a nechcelo sa mi naspäť. Nedokončiť si školu mi ale neprišlo rozumné, skúsili sme sa ich teda znovu opýtať, či by moje štúdium nešlo nastaviť ako dištančné. Vyšlo to, spravila som si doma už len maturitu a ostala som v Anglicku. Baví ma spomienka, že ma lákalo zažiť si tam tú „graduation“ (teda oficiálne ukončenie školy) a vyhodiť do vzduchu čapicu ako som to videla vo filmoch (dodáva so smiechom).

Ostali ste aj naďalej pracovať ako au-pairka?

Rozhodne nie. Popri práci v rodine som si privyrábala na nočnej v Tescu, plus som sa z vlastnej iniciatívy učila angličtinu. Začala som sa zameriavať na to, že by som tam študovala vysokú školu. Bola tu však vyslovene finančná prekážka, keďže sme ešte neboli súčasťou EÚ, takže by som bola medzinárodný študent, a to by bolo veľmi drahé, čo som si ako mladý človek nemohla dovoliť. Bolo to trošku také vyčkávanie. Neustále prichádzali správy, že do EÚ už-už vstúpime ale nič sa nedialo. Takto prešlo päť rokov a ja som sa rozhodla vrátiť do Čiech. Za ten čas som si urobila viacero certifikátov a snažila sa ďalej rozvíjať.

Aký bol váš ponávratový život?

Pár mesiacov som v Čechách robila pre jednu agentúru, no a práve v tom období sme do Únie konečne vstúpili. Nebolo mi treba viac a vrátila som sa naspäť na ostrovy. Stále ma lákalo štúdium a urobila som si bakalára v odbore Medzinárodný manažment. Bývala som u svojej pôvodnej rodiny a znovu som si privyrábala na nočných.

Došlo teda aj na to vyhodenie čapice?

Jasné, nakoniec som mala tú svoju vysnenú graduation. Následne sa vo firme kde som robila nočné otvorila pozícia koordiinátorky, cez ktorú som sa prvýkrát dostala do oblasti HR – napol koordinátorka, napol HR, čiže personalistika. Bavilo ma to, a keďže som robila špecifické HR veci, tak som si povedala, že to môžem aj študovať a vo firme som začala robiť na plný úväzok. Okrem práce na full-time som full-time študovala a stále vypomáhala rodine, kde som pracovala. Toto celé dokopy trvalo osem rokov.

A potom začala vaša kariéra v Amazone, ktorá trvá doteraz?

Presne tak. Celá táto moja kariérna epizóda započala v roku 2010 v prvej amazonskej budove v Británii v Marston Gate, ktorá sa označuje aj ako LTN1. Moja pozícia sa označovala ako HR Business Partner, teda HR BP a pracovala som tam takmer dva roky. Následne som sa presunula, do v poradí druhej britskej budovy Amazonu v Hampsteade, ktorá sa ešte len mala otvárať. Bola to obrovská výzva, hlavne z toho dôvodu, že sme museli vo veľmi krátkom čase prijať takmer 2000 ľudí. No a následne prišla možnosť presunúť sa do Prahy.

Takže okľukou ste sa predsa len dostali naspäť domov.

No, nie tak celkom. V roku 2014 sa v Prahe mal otvárať prvý Amazon a ja som narazila na ponuku pre človeka, ktorý hovorí anglicky a česky a absolvoval by výberové konania so zamestnancami po Českej republike. Prišlo mi to zaujímavé, vybrali si ma a ja som prakticky tri týždne jazdila po českých univerzitách a absolvovala tieto výbery. Dalo by sa povedať, že to bol základ pre budúci launch tím, ktorý sa zaoberal otváraním nových budov Amazonu. Zrejme som sa osvedčila, pretože manažér tohto projektu ma prizval do tímu s ponukou či sa nechcem angažovať pri otváraní týchto budov v Európe. Mala som z toho obavy, ten manažér ma musel veru poriadne postrčiť, aby som to prijala (úsmev). Fyzicky som však zostávala v Anglicku.

Pri otváraní týchto prevádzok ste sa zrejme aj dosť nacestovali.

V podstate áno, ale už som sa nachádzala viac-menej v stredoeurópskom regióne. Keď sa na to spätne pozriem, bolo to skutočne náročné obdobie. Otváranie prvých budov v Poľsku doteraz považujem za svoju najväčšiu pracovnú výzvu a najnáročnejší čas v Amazone. Nemali sme na nič vytvorené systémy, neexistovali zabehnuté procesy. Samozrejme, veľa vecí sa na prvýkrát nepodarilo, ale vďaka tímovej práci sme to všetko zvládli. Lebo skutočne, o tomto je Amazon. Že ľudia prežijú všetko, ak spolupracujú. Následne som pracovala na otvorení českého centra v Dobrovízi, ktoré sa otváralo v roku 2014 a po poľských skúsenostiach to nebol až taký problém. Náročné to bolo z toho pohľadu, že na Day1 sme museli mať najatých 800 ľudí. Vyhovovalo mi byť tam aj tam.

Zrejme vás teda, ako mnohých ovplyvnila pandémia.

Británia sa stala mojím domovom. V roku 2019 som sa stala matkou, dcéra sa narodila v UK a počas dovolenky u mojich rodičov sa začal Covid.

Nemohli sme cestovať, všetci mali strach čo a ako bude. Bola tu celá moja rodina. Ostala som tu teda namiesto troch až deväť mesiacov a trvá to až doteraz. Dcéra si tu už vybudovala zázemie, takže vytrhnúť ju z toho mi nedávalo zmysel.

Zmenila sa tu aj náplň vašej práce?

Okrem stredoeurópskeho regiónu mi bolo pridelené aj Nemecko. Vyvstala tu potreba vytvoriť koncepciu na vývoj ľudí v oblasti HR, teda akási HR Akadémia. V Amazone sme mali už plno globálnych vzdelávacích programov, nebolo tam nič špecifické, či upravené na našu konkrétnu kultúru, alebo na ľudí v našich krajinách. To nám práve chýbalo a bola to medzera, ktorú sme sa nejakým spôsobom pokúsili zaplniť. Tento projekt, o ktorom sa následne veľa hovorilo, bol projektom, ktorý sa dal adaptovať na celú Európu a teraz má pomenovanie európska PXT(People Experience and Technology) akadémia. Za posledných 6 mesiacov sa to scelilo aj so zvyškom sveta a pred par mesiacomi sa to začalo označovať ako Globalni PXT Akademia.

Ako sa počas vášho pôsobenia v Amazone vyvinuli princípy najímania ľudí, prípadne to, čo sa od nich vyžaduje?

Tie princípy sú prakticky stále rovnaké, pridali sa asi len dva alebo tri. To je veľmi podstatné pre nejakú stabilnú firemnú kultúru, ktorú tu je skutočne aj cítiť. Sama som tu už trinásty rok a stále o sebe hovorím, že mám v sebe asi už oranžovú, teda amazonskú krv (úsmev). Firemná kultúra či nejaké spísané princípy v takto veľkých spoločnostiach vedia byť častokrát len kusom papiera, ale v Amazone je to naozaj súčasťou každodennosti.

Amazon je navyše známy tým, že v rámci firmy organizuje rôzne menšie skupiny a spája zamestnancov s podobným smerovaním, že?

Áno, a napríklad ja sama som súčasťou skupín Women in Leadership a Women Career Develompent, ktoré existujú naprieč každou krajinou. Ich zmysel je široký a nie je to tom, že si myslíme, že ako ženy vieme všetko zmeniť samé. Potrebujeme spoluprácu s mužskou populáciou, nielen preto, aby muži ženy podporovali, ale aby im aj porozumeli. A aj to je súčasť projektu Mens as allies – kde zatiaľ robíme len prieskum, ako to celé nastaviť. Snažíme sa napríklad optimalizovať procesy pre ľudí, ktorí sa po dlhšom čase vracajú do Amazonu, aby každý vedel čo robiť atď. Z našej vlastnej skúsenosti a z focus groups, pri ktorých sme modelovali takéto situácie je to v podstate ako nový onboarding, čiže zaúčanie nanovo. Štvrť roku v Amazone je ako tri roky v inej firme. Pozeráme sa teda aj na tieto veci – aby to pre toho človeka bolo príjemné, pomoc je to napríklad aj pre ženy vracajúce sa z materskej.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Ja mám takú víziu, resp. osvedčilo sa mi v Amazone niečo robiť dva-tri roky a potom sa mi táto rola buď zväčší alebo zmení. Toto ma sprevádza počas celej kariéry v tejto firme a myslím si, že práve na našom oddelení HR PXT bude dobrá príležitosť v tom, že sa budú zlučovať ďalšie časti nášho biznisu. Zároveň nechcem, aby môj život bol iba o práci. V budúcnosti sa možno budem zase viac sústrediť na kariéru. V Amazone sa to už v súčasnosti dá, je tam väčšia diverzita a nechceme aby človek išiel ako mašina – zaujíma nás ako ten človek funguje.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,6 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie tlačové správy

Najčítanejšie správy na SME

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 098
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 659
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 573
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 775
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 093
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Onkologické ochorenia sú druhou najčastejšou príčinou hospitalizácií a úmrtí na Slovensku.


INZERCIA 3 h

Po pandémii, keď sa ekonomiky snažia oživiť a hľadajú stabilnú budúcnosť, digitálne meny ako Bitcoin opäť získavajú na význame.


INZERCIA 3 h

Nové číslo Historickej revue už v predaji aj s knižnou predplatiteľskou akciou.


INZERCIA 3 h
SkryťZatvoriť reklamu