Slováci neradi menia poskytovateľov finančných služieb. Najradšej zostávajú v jednej finančnej inštitúcií aj dlhé roky. A najradšej od nej majú všetky alebo aspoň väčšinu finančných služieb, ktoré využívajú. Či už ide o bežný účet, kreditnú kartu, alebo hypotéku.
Tri najväčšie firmy tvoria 60 % trhu
Tento prístup je im pritom často na škodu. To, že na poplatkoch by zaplatili inde oveľa menej, sa dá pri niektorých produktoch ľahko prepočítať a dokázať. Platí to napríklad pri bežných účtoch. Vo veľkých bankách stojí účet bežne osem eur, v online bankách býva zadarmo.
Pri výnosoch nie je tento rozdiel tak na očiach, no situácia je podobná. Pozreli sme sa na to, o koľko prichádzajú Slováci neodôvodnenou lojalitou voči veľkým poskytovateľom investičných služieb.
V troch najväčších správcovských spoločnostiach patriacich do bankových skupín, majú našinci uložených až 60 percent z celkového majetku v podielových fondoch. Ide o Tatra Asset Management (22 % trhu), Asset Management Slovenskej sporiteľne (21 %) a Eurizon Asset Management zo skupiny VÚB (18 %).
Ako sa zástupcom týchto správcov darí výkonnostne? Ako ich reprezentanta sme si zobrali najväčší fond od každej z týchto spoločností.
Traja „najlepší“
Fond maximalizovaných výnosov patriaci do portfólia Slovenskej sporiteľne spravuje majetok za 633 mil. eur. V uplynulých 12 mesiacoch zarobil 2,48 percenta.
Fond Dynamické portfólio od spoločnosti Eurizon zo skupiny VÚB pod sebou má 457 mil. eur a za 12 mesiacov vykázal výnos 0,11 percenta.
A do tretice, Realitný Fond zo skupiny Tatra banky obhospodaruje 377 mil. eur a dosiahol výnos 4,04 percenta za 12 mesiacov.
„Ide o slabé výsledky. Klienti v nich zarábajú oveľa menej, ako by mohli inde,“ hovorí viceprezident predaja v skupine Proxenta, Raymond Kopka. Vysvetľuje, že investori by pri dnešnej inflácii mali požadovať oveľa viac.
Výnos 8 % ročne
Atraktívnejšia ponuka pritom na trhu existuje. Jej poskytovatelia však nemajú také veľké marketingové rozpočty a husté pokrytie trhu pobočkovou sieťou.
Investičná skupina Proxenta napríklad nedávno emitovala dlhopis PROXPER 8/26. Jeho výnos dosahuje 8 % ročne. Splatnosť je stanovená na tri roky. „Dovedna je to 24 percent. Tento výnos má potenciál prekonať infláciu,“ približuje R. Kopka. Investori by mali podľa neho tento parameter určite zohľadňovať.
Diabol skrytý v poplatkoch
Ďalším ukazovateľom sú poplatky. Tabuľka nižšie znázorňuje, aké poplatky si účtujú traja najväčší správcovia. „Poplatky sú zásadným faktorom vplývajúcim na výnos. Znižujú ho tak priebežné platby za správu, no aj poplatky za vstup a za výstup z investície,“ upozorňuje R. Kopka. Pripomína, že Proxenta si účtuje podstatne menej.
Butiková ponuka
Z porovnania vyplýva, že produkty, ktoré využíva masový trh, zaostávajú za butikovou ponukou. Pri ich hľadaní treba byť aktívnejší a niekedy vstúpiť aj do neprebádaných vôd.
„Pre Slovákov je investovanie stále trochu vzdialená oblasť. Cítia sa neistí. Spoľahnú sa preto radšej na banku, na ktorú sú zvyknutí. Neznamená to však, že keď má banka nízke úroky na hypotéke, má aj najlepšie investičné riešenie,“ uzatvára R. Kopka.
