Povestného „tigra Európy“ zrejme chytili do klietky. Vlnu ekonomického rastu po vstupe Slovenska do Európskej únie vystriedala stagnácia. V uplynulej dekáde boli prijaté minimálne štrukturálne reformy a viaceré indexy ukazujú, že čoraz viac zaostávame v inováciách aj v konkurencieschopnosti slovenských firiem. Preto sa podľa ekonómov bohatším krajinám pozeráme na chrbát z čoraz väčšej diaľky.
„Ani po tridsiatich rokoch samostatnosti nemáme jasnú víziu, aké Slovensko chceme budovať a mať,“ hovorí Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov v predvolebnej diskusii Dialóg pre Slovensko.
Zástupcovia zamestnávateľov otvorili s lídrami politických strán tie najpálčivejšie témy podnikateľského sektora a otázky budúceho smerovania krajiny po parlamentných voľbách.
Bez zmeny smerovania nebudeme prosperovať
Index regionálnej konkurencieschopnosti Európskej komisie ohodnotil slovenské regióny ako piate najmenej konkurencieschopné v EÚ. Budovanie fyzickej i digitálnej infraštruktúry je pomalé, regióny sa vyľudňujú a nie sú dostatočne atraktívne pre veľkých investorov.
Ekonomické možnosti z čias pred 20 rokmi sme podľa predsedu strany Modrí, Most - Híd Mikuláša Dzurindu vyčerpali a je čas posunúť sa na vyššiu úroveň.
„Nemôžeme byť viac montážnou dielňou, ktorá profitovala z benefitu kvalitnej a lacnej pracovnej sily,“ tvrdí Dzurinda.
Politickí lídri sa zhodujú, že nová vláda by sa mala zamerať na investície do digitalizácie, modernizácie a technológií, ktoré pomôžu zvyšovať produktivitu práce.
„Nemusíme vymýšľať nové systémy, ale inšpirujme sa zahraničím. Fungujú tam inovačné huby, v rámci ktorých štát spolupracuje so samosprávami, školami a pomáhajú malým a stredným firmám prechádzať transformáciou,“ ozrejmuje Michal Truban, podpredseda Progresívneho Slovenska.
Podnikateľov v uplynulom období znepokojoval aj spôsob prijímania zákonov. Prezident RÚZ Kiraľvarga vysvetľuje, že približne štvrtina z nich prešla mimo štandardného legislatívneho procesu bez komunikácie s odborníkmi, hoci mali negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Výkonnosť ekonomiky, zamestnanosť a následne aj životná úroveň stoja práve na podnikoch.
„Domáci i zahraniční podnikatelia či investori potrebujú predvídateľné podnikateľské prostredie, ktorému rozumejú a dôverujú. Úlohou štátu je nastaviť pravidlá, aby mali firmy motiváciu investovať a zvyšovať produktivitu práce,“ hovorí člen predsedníctva Hlas - SD Tomáš Drucker.
V rebríčku krajín OECD sa Slovensko umiestnilo na 21. mieste z 38 v hodnotení dane z príjmov právnických osôb. Predseda Sasky Richard Sulík dlhodobo hovorí o návrate rovnej dane, ktorá bola v minulosti jedným z faktorov výrazného ekonomického rastu. Uvedomuje si však negatívne dopady na štátny rozpočet.
„Vláda vie podnikateľom pomôcť opatreniami, ktoré sa dajú realizovať rýchlo a nestoja veľa. Keď sa firmám bude dariť, vďaka ekonomickému rastu bude možné konsolidovať verejné financie,“ ozrejmuje Sulík.
Zamestnávatelia však stále bojujú s energetickou krízou. Slovenský priemysel je energeticky náročný, preto je otázkou, ako uchopiť transformáciu a zelené investície, aby nevznikli nové závislosti. Je totiž jasné, že aktuálne vybudované zdroje energií nebudú stačiť pre plne dekarbonizovanú ekonomiku.
Rečníci považujú za kľúčové priority zabezpečenie stabilnej dodávky energií a predvídateľné ceny energií, ktoré zabránia predražovaniu výroby.
Presun eurofondov na regionálnu úroveň
Verejné financie sú v stave, keď sa podniky ani domácnosti nevyhnú uťahovaniu opaskov. Novú vládu čakajú zásadné rozhodnutia, ako stabilizovať ekonomiku a najviac postihnuté odvetvia. V tejto oblasti považujú lídri za prioritu zásadné zlepšenie narábania s eurofondmi, predovšetkým na regionálnej úrovni.
Za inšpiráciou nemusíme chodiť ďaleko. V Poľsku z eurofondov financujú rozvoj regiónov i hlavného mesta. Zatiaľ čo Slovensku ostáva dočerpať ešte 25 percent z 15-miliardového balíka „starých“ eurofondov, Poliakom len deväť percent.
Okrem byrokracie vidia zamestnávatelia problém v pomalých procesoch, nezmyselnom znení zadaní mnohých projektov a následných kontrolách. Za posledných päť rokov sa Slovensko drží na prvých priečkach v počte identifikovaných podvodov pri čerpaní eurofondov.
Predseda Demokratov Eduard Heger vysvetľuje, že Európska komisia má nastavené kontrolné kritériá aj podľa kredibility krajiny. Prenesenie administratívnej záťaže s prípravou projektov na štát môže podľa Hegera v budúcnosti zjednodušiť proces verejného obstarávania.
Odchod každého vysokoškoláka bude v budúcnosti stáť 2 800 000 eur
V zahraničí podľa aktuálnych údajov študuje každý piaty vysokoškolák. Podľa prezidenta RÚZ môžeme byť hrdí, že dokážu uspieť v zahraničnej konkurencii. Problém však je, že iba polovica z nich sa po skončení školy plánuje vrátiť na Slovensko.
Univerzita Komenského s renomé najlepšej slovenskej univerzity sa ešte pred piatimi rokmi v prestížnom rebríčku Times umiestňovala medzi 601. a 800. miestom. Dnes už nepatrí ani medzi 1 000 najlepších.
„Máme desiatky univerzít, pričom len približne sedem z nich sa orientuje na prírodné a technické vzdelávanie. Aj napriek tomu každú z vysokých škôl financujeme rovnako. Otázkou je, či je skladba škôl a študijných odborov správna,“ konštatuje prezident RÚZ Kiraľvarga.
Zamestnávateľské organizácie opakovane upozorňujú na chýbajúcu kvalifikovanú pracovnú silu. Dlhodobo nedokážu obsadiť okolo 80-tisíc pracovných miest.
O potrebe skvalitniť slovenský vzdelávací systém na všetkých úrovniach panuje medzi lídrami politických strán zhoda. Na stole je tiež optimalizácia počtu škôl a vytvorenie užšieho prepojenia škôl so súkromným sektorom.
Predseda KDH Milan Majerský je presvedčený, že duálne vzdelávanie prináša výhody zamestnávateľom aj študentom.
„Jednak sa stredoškoláci vzdelávajú pre potreby konkrétnej firmy a budujú si vzťah. Ak všetko funguje, študent dostane po skončení štúdia pracovnú zmluvu a dobre platenú prácu. Robia to už aj niektoré vysoké školy,“ vysvetľuje Majerský.
Riešením pre skvalitnenie škôl môže byť aj vytvorenie hodnotiaceho systému, napríklad na základe úspešnosti absolventov a výšky ich priemernej mzdy. Tie najkvalitnejšie a najúspešnejšie školy by vláda následne „odmenila“.
Tento článok vám prináša Republiková únia zamestnávateľov.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
