Začiatkom decembra sa Taliansko zahalí do magickej vianočnej nálady. Regióny i mestá majú svoje jedinečné tradície, úchvatnú vianočnú výzdobu a sviatočné maškrty. Ako vznikli niektoré tradície na Apeninskom polostrove?
Návšteva Benátok, Florencie a Verony počas vianočného obdobia je nezabudnuteľným zážitkom. Zbaľte si zimné oblečenie, popíjajte cappuccino a ponorte sa do sviatočnej krásy. Buon Natale!
Zažite advent v Taliansku
Dva zájazdy s programom, ktorý vás naladí na predvianočnú nôtu. Oba v jedinom termíne.
Talianske deti neobdarúva Mikuláš
Vianočné sviatky a obdobie adventu sú v Taliansku sú plné zvykov, tradícií, dobrého jedla, darčekov, rodinnej pohody. Oficiálnym vstupom do vianočného obdobia je sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie 8.12. (L'immacolata Concezione).
Od tohto dňa sú vyzdobené mestá, stoja vianočné stromčeky (aj doma), pripravené sú jasličky a betlehemy, začínajú vianočné trhy, najmä na severe krajiny, milánska opera La Scala otvára sezónu a oficiálne sa začína aj zimná sezóna na horách.
Namiesto Mikuláša sa Taliani obdarúvajú 13. decembra na Svätú Luciu. Tradícia sa zrodila zo starodávneho roľníckeho zvyku. Ešte pred korekciami zavedenými gregoriánskym kalendárom padol na tento dátum zimný slnovrat a začiatok najchladnejšej sezóny. Medzi ľuďmi sa v tento deň rozšírila solidarita. Tí s hojnejšou úrodou darovali časť z nej tým, ktorí mali menej šťastné obdobie.
Svätá Lucia patrí medzi najznámejšie a najuctievanejšie svätice. Jej život je historicky doložený množstvom nezvratných dôkazov a archeologických vykopávok. Narodila sa do bohatej rodiny okolo roku 284-6 v sicílskom meste Syrakúzy. Svoj život zasvätila Bohu a tajne zložila sľub vernosti a panenskej nepoškvrnenosti. Rodina ju chcela vydať za bohatého pohanského mládenca, ktorému sa zapáčili jej oči. Nesúhlasila s tým a podľa legendy si oči vylúpla a poslala mu ich. Panna Mária ju za to obdarila ešte krajšími očami.
Ohrdnutý mládenec sa pomstil a udal Luciu, že je kresťanka. Miestodržiteľ cisára Diokleciána ju chcel zlomiť a nechal ju mučiť. Keď to nepomohlo, chcel ju nechať zneuctiť v nevestinci. Nevyšlo ani toto. Lucia zomrela 13. decembra asi v roku 310 prebodnutím hrdla katom a stala sa patrónkou slepých, chorých detí a mnohých remesiel. Jej hrob sa nachádza v katakombách Svätej Lucie v Syrakúzach. Zobrazuje sa s prebodnutým hrdlom, s palmovou ratolesťou a s očami na miske.
Sviatočný stôl v Taliansku
Každý región, ba aj rodina má vlastné tradície, zvyky a preferencie, preto je ťažké pomenovať tradičné slávnostné jedlá.
Platí však:
24.12. slávnostná večera na báze rýb (najmä stred a juh Talianska)
25.12. slávnostný obed na báze mäsa (najmä na severe Talianska)
26.12. sa nevarí a dojedá sa všetko z predchádzajúcich dní.
Slávnostná tabuľa je zväčša dekorovaná v bielo-červenej kombinácii.
Väčšina vianočných koláčov a sladkostí obsahuje oriešky a med, ktorými si Taliani ctia plodnosť zeme, a zároveň majú osladiť nový rok. My máme vianočku, v Nemecku majú štólu a v Taliansku na vianočnom stole nesmie chýbať Panettone alebo Pandoro. Toto vianočné pečivo sa tradične pečie nielen v Taliansku, ale (s veľkou obľubou) aj v Južnej Amerike.
Panettone je tradičný vianočný chlieb z Milána, kde ho začali piecť koncom 18. storočia a tradícia si postupne podmanila celé Taliansko. Má podobu 12 až 15 centimetrov vysokej kupoly. Podáva sa nakrájaný ako torta spolu s teplými nápojmi, sladkým vínom či amaretom.
Pandoro sa okrem Vianoc pečie aj na Nový rok. Jeho pôvod je vo Verone a podľa niektorých zdrojov jeho počiatky siahajú až do starovekého Ríma. Dovoliť si ho mohli len tí najbohatší, aj preto sa mu hovorí „pan d'oro“ (zlatý chlieb).
Domenico Melegatti, zakladateľ industriálnej výroby pečiva, ktorý uložil recept v roku 1894 do patentového úradu. Osemuholníkový tvar hviezdy je dielom impresionistického maliara Angela Dell'Oca Bianca, ktorého Domenico požiadal o vytvorenie špeciálnej formy. Pri sviatočnom servírovaní sa Pandoro podáva s dezertom Zabaglione (vyrába sa z vaječných žĺtkov, cukru a sladkého vína) alebo s mascarpone-krémom.
Na vianočných stoloch sa v niektorých regiónoch objavuje aj torrone (turecký med). Klasický turecký med pochádza z mesta Cremona, výborný je aj zo Sardínie či Campanie.
Čakanie na Befanu
Oficiálnym koncom vianočných sviatkov je 6. január. Sviatok sa volá Epifania a Taliani hovoria: „L'Epifania tutte le feste porta via“ (Epifania ukončuje všetky sviatky).
V noci na 6. januára deti i dospelí čakajú na príchod Befany. Stará, škaredá, hrbatá striga na metle, s krivým nosom, oblečená v špinavých handrách, obutá v obnosených topánkach. „La Befana vien di notte con le scarpe tutte rotte“ (Befana prichádza v noci v obnosených topánkach).
Do domov vstupuje (ak sa dá) cez komín a necháva deťom v ponožkách sladkosti a drobné darčeky. Tým neposlušným kúsky dreveného uhlia. Je to podobné, ako u nás Mikuláš. Befana je pôvodný taliansky zvyk a zhoduje sa s príchodom Troch kráľov do Betlehema, ktorí priniesli ako dary zlato, myrhu a kadidlo. V Benátkach ju volajú Marantega, čo v miestnom dialekte znamená škaredá, stará žena.
Legenda o Befane hovorí, že keď traja mudrci niesli dary do Betlehema, stratili sa. Zúfalí sa pýtali na cestu každého, koho stretli, no nik im nevedel poradiť. Keď už strácali nádej, stretli starenu, ktorá cestu do Betlehema poznala. Nevedela im ju však vysvetliť, a tak chceli, aby sa k nim pridala. Mudrci však kráčali prirýchlo, ona im nestíhala a vrátila sa naspäť. Neskôr svoje rozhodnutie oľutovala a vydala sa mudrcov hľadať, no už bolo neskoro. Cestou rozdávala deťom drobné sladkosti a dúfala, že niektoré z nich je Božie dieťa.
Vianočný čas v Benátsku a Florencii
Benátsko je región bohatý na tradície. Od 13. storočia sa spájajú najmä s postavou Svätej Lucie. Od začiatku decembra mestá organizujú rôzne akcie, ktoré vrcholia tradičnými trhmi „Banchéti de Santa Lùssia“ na Námestí Bra vo Verone. Každoročne sa konajú od 10. do 13.12. s kulisou známej veronskej hviezdy.
Typickou vianočnou tradíciou v benátskej lagúne sú aj trhy so stánkami „vin brulé“. Nie je to nič iné, ako naše červené prevarené víno, ochutené klinčekmi a pomarančom. Víno malo v tomto regióne oddávna úlohu upevňovania sociálnych väzieb. Tradícia vína je v Benátsku stále silným fenoménom.
Ak sa ocitnete 6. januára v benátskej lagúne, okrem farebných osláv na Námestí svätého Marca v Benátkach si nenechajte ujsť Regata dell´Epifania. Organizuje ju najstarší veslársky klub v meste Bucintoro a začína na pravé poludnie.
Florencii sviatočná atmosféra pristane. Taký Ponte Vecchio stačí rozsvietiť a zaraz ukáže svoju mágiu. Mesiac pred Vianocami sa Florencia stáva mestom farieb, vôní, chutí a tvarov a ponorí sa do rozprávkovej atmosféry. Z každého rohu cítiť pečené gaštany, ľudia kráčajú s balíčkami a taškami alebo posedávajú v kruhu priateľov, turisti obdivujú mesto. Na pozadí tichej intimity stredoveku vládne naraz pokoj i chaos.
8. decembra v historickom centre rozsvietia obrovský vianočný stromček a takmer po celom meste sa konajú vianočné trhy. K tým najlepším patria trhy na Piazza Duomo, škótske trhy na Piazza Santa Maria Novella, ktoré oslavujú dlhoročné priateľstvo medzi Florenciou a Edinburgom, či Mercatini di Santa Croce na rovnomennom námestí, ktoré patria k najstarším v meste. Okrem nádherných remeselných výrobkov ponúkajú aj tradičné jedlá z celej Európy.
Vo Fortezza da Basso čaká najvyššie ruské koleso v Taliansku. Z „Florence Eye“. budete môcť obdivovať krásy mesta z výšky a vychutnať si úchvatný výhľad. Ak ste pôžitkári a lovci skvelých záberov, odporúčam naň zájsť pri západe slnka. Zistíte, ako vás Florencia môže prekvapiť každým odtieňom farby.
V inej perspektíve sa Florencia predvedie počas plavby loďou po rieke Arno. Ochutnajte skvelé toskánske víno Chianti či Vernaccia, horúcu čokoládu (pre región je typická Venchí) a ak máte radi mäso, Florencia nie je kompletná bez bistecca fiorentina.
Zájdite si niečo zaželať k Fontáne prasiatka, ktorú nájdete v Loggia del Mercato Nuovo. Podľa legendy vraj trenie nosa ošípaných prináša šťastie.
Adventný čas na taliansky spôsob
Navštívte obľúbené mestá odeté do vianočného šatu. Dva zájazdy a oba v jedinom termíne.
Autor: Jana Palenčárová
