"Nebáť sa a nekradnúť" - hlásal náš prvý prezident.

V aprílovom vydaní Historickej revue si pripomenieme nášho prvého prezidenta a pozrieme sa i do medzivojnovej Juhoslávie.

Nebáť sa a nekradnúť!

To je len jeden a azda i najznámejší výrok prvého československého prezidenta a zakladateľa našej modernej štátnosti Tomáša Garriguea Masaryka. Už pri svojej prvej voľbe v roku 1918 bol nespochybniteľnou autoritou a tento svoj kredit si zachoval až do svojej smrti. Jeho hradná politika dokázala napriek rozporom a zápasu politických strán udržať mladú republiku relatívne stabilnú. A nielen to, najmä v 30. rokoch sa Československo stalo ostrovom demokracie v strednej Európe a jedným z najrozvinutejších štátov sveta. Ako náš prezident využíval svoju autoritu na upokojenie domácich pomerov? Aký štýl politiky vlastne presadzoval a čo znamenal jeho neustály apel na mravnosť v politickej praxi? Slovensko žije prezidentskými voľbami a je preto dobré vrátiť sa ku koreňom tejto inštitúcie, ktorá má u nás najmä vďaka Masarykovi svoje pevné miesto.

Ako sa volili americkí prezidenti

Pri prezidentoch, tentoraz amerických, zostanete pri listovaní aprílového vydania HR aj naďalej. Pozrieme sa na to ako sa volili najdôležitejší predstavitelia USA v minulosti i na to ako sa postupne vyformovali dva politické tábory, ktoré pravidelne zápolia o prezidentskú funkciu. Ak sa vám zdá proces straníckych nominácií či systém voliteľov príliš komplikovaný, radi si túto látku s nami zopakujete. A dozviete sa pri tom aj zaujímavosti. Ako je možné, že sa môže stať prezidentom USA kandidát, ktorý celkovo získa menej hlasov než jeho protikandidát? Aké dôležité historické udalosti vstupovali do volebnej kampane a ako tento úrad zmenil samotnú Ameriku? O Biely dom sa v Spojených štátoch rozohráva bitka i tento rok, buďte preto pripravení a informovaní.

Ako sa rodila Juhoslávia

Bol to pozoruhodný politický projekt, ktorý spolu s Československom vyšiel ako jeden z víťazov prvej svetovej vojny. Politický vývoj v Juhoslávii, či najskôr v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov bol však omnoho turbulentnejší než u nás. Určovali ho veľké vnútorné rozpory, keď krajinu rozdeľovali nielen veľké národnostné, ale aj náboženské či kultúrne rozdiely. Azda najvýznamnejšou postavou medzivojnových dejín Juhoslávie bol kráľ Alexander I. Karađorđević, ktorý sa svojou a napokon i štátnou mocou presadzovanou koncepciou juhoslavizmu snažil tieto rozpory mierniť. V mnohom však docielil pravý opak a stal sa napokon obeťou známeho atentátu v Marseille v roku 1934. Mal tento štátny útvar šance na prežitie aj po jeho smrti? A čo vlastne znamenal juhoslavizmus? Bol tento projekt od začiatku odsúdený na neúspech, alebo zlyhal len vinou a nezodpovednosťou politikov? Pri pohľade do medzivojnového Kráľovstva Juhoslávie sa rozhodne nebudete nudiť.

Vernosť za vernosť – Čechoslováci a Juhoslovania mali k sebe blízko

Česi a Slováci mali k juhoslovanským krajinám tradične blízky a srdečný vzťah. A zďaleka to nie je len výsledok dovoleniek a ciest ku krásnemu Jadranu. Československo a Juhosláviu spájali aj mimoriadne bohaté a starostlivo pestované kultúrne vzťahy, no predovšetkým spoločné záujmy. Obe krajiny udržiavali spojenecký zväzok v rámci Malej dohody a na zahraničnopolitické otázky sa často dívali rovnakými očami. V novom vydaní HR si preto pripomenieme toto staré priateľstvo.

Prvé mrakodrapy vyrástli z krízy a neporiadku veľkomiest

Na vysoké vežiaky, či jednoducho mrakodrapy sa dnes dívame ako na symboly modernej doby i výsledok amerického hospodárskeho zázraku. Prvé z nich boli vybudované v Chicagu, ktoré v tom čase nebolo príliš vábivým miestom na život. Na rozľahlej ploche obrovského množstva zanedbaných ulíc sa začali už od začiatku 20. storočia objavovať prvé vežiaky, ktoré svojou výškou prekonávali všetko, čo si dovtedy ľudia dokázali predstaviť. Nová výstavba mala nastoliť poriadok, moderný štýl bývania i práce a zároveň sa mala stať novou dominantou, ktorá napraví nevalnú povesť kozmopolitného mesta.

Náš časopis nájdete po celý mesiac v každom dobrom stánku, ale môžete si ho i predplatiť a dostanete zaujímavú knihu:

https://www.petitpress.sk/predplatne/historicka-revue/historicka-revue-strach-a-sloboda/