Index prosperity Slovenskej sporiteľne nám už po druhýkrát nekompromisne nastavil zrkadlo. Slovensko obsadilo v rebríčku 24. miesto z 27 európskych krajín. Hoci patríme do štvrtiny najbohatších ekonomík sveta, v tejto spoločnosti nestíhame držať krok a čoraz viac zaostávame. V akých oblastiach potrebujeme pridať, aby sme sa priblížili k najprosperujúcejším krajinám?
Bavme sa o krajine na základe dát, nie pocitov
Slovenská sporiteľňa predstavila dôležité dáta, ktoré odkryli významné fakty o prosperite Slovenska. Reč je o druhom ročníku ekonomického podujatia s názvom #RATAMEsBUDUCNOSTOU.
Analytici zo Slovenskej sporiteľne po druhýkrát pripravili rebríček Index prosperity, ktorý odkrýva zásadné výzvy pre Slovensko v nasledujúcich rokoch.
„Pozbierali sme verejne dostupné dáta a zoskupili ich do 5 hlavných oblastí. Tie nám prezradili poradie krajín v rámci Indexu prosperity a rozpovedali príbeh o tom, prečo naša ekonomika až tak neprosperuje,” hovorí Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.
Porovnanie parametrov z oblasti ekonomiky, spoločnosti, domácností, vzdelania a udržateľnosti nám v tohtoročnom Indexe prosperity vyniesli 24. miesto z 27 krajín EÚ. Oproti minuloročnému 23. miestu je na tom Slovensko o jednu priečku horšie. Je však dôležité uvedomiť si, že sa neporovnávame so zvyškom sveta a už samotná prítomnosť v klube krajín Európskej únie nás radí do štvrtiny najbohatších a najprosperujúcejších krajín sveta. A to je skvelá správa!
(zdroj: SLSP)Slovenská sporiteľňa je banka, ktorej záleží na prosperite a budúcnosti Slovenska. Preto sa v kontexte aktuálnej politicko-spoločenskej situácie a pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do EÚ rozhodla formovať verejnú diskusiu a mienku smerom k ekonomickým témam, ktoré sú dôležité pre prosperitu našej krajiny. Na podujatí však nehovorila len o momentálnom stave krajiny, ale priniesla tiež návrhy na zlepšenie fungovania štátu.
„Ako zodpovedný líder sa chceme o Slovensku baviť na základe dát, nie pocitov a domnienok. Naším cieľom je kultivovať diskusiu o smerovaní našej krajiny, preto sme vytvorili priestor, kde môžeme ukázať víziu lepšej budúcnosti každého z nás,” hovorí Peter Krutil, generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne.
Úspech tkvie (nielen) v našich ľuďoch
Podľa prepočtov Slovenskej sporiteľne naša ekonomika momentálne dosahuje 80 % výkonnosti európskeho bloku. Čo by pomohlo Slovensku vyrásť?
„Kľúčom k úspechu je naše zapojenie sa do medzinárodného obchodu. Medzi rokmi 2000 až 2010 sme sa k priemeru EÚ priblížili o 25 percentuálnych bodov. Čisté zahraničné investície v tomto období boli v priemere na úrovni 6 % HDP ročne. Toto obdobie môžeme pokojne nazvať zlatou dekádou slovenskej ekonomiky. V posledných desiatich rokoch (2013 – 2022) bolo už tempo čistých zahraničných investícií (net FDI) iba na úrovni 2 %. Od vstupu Slovenska do EÚ sa výkon slovenskej ekonomiky priblížil k jej priemeru o 22 %,” vysvetľuje Valachyová možnosti, ktoré by mohli pomôcť Slovensku zlepšiť si pozíciu.
Náš ekonomický rast výrazne ohrozuje demografická zmena, chýbajúci pracovníci a absencia talentov. Do desiatich rokov ubudne vo vekovej kategórii 18 – 64 rokov približne 200-tisíc ľudí, čo bude mať výrazný vplyv na náš pracovný trh. Podľa dát OECD žije takmer 10 % slovenskej populácie v zahraničí a namiesto domácich firiem a inštitúcií si nachádzajú vysokokvalifikovaní pracovníci uplatnenie radšej u susedov.
(zdroj: SLSP)Primárnym zdrojom kvalifikovaných ľudí pre výskum a vývoj by mali byť študenti vysokých škôl a univerzít. Tých máme vcelku dostatok, no v kvalite vysokých škôl v porovnaní so susedmi zatiaľ zaostávame. To nás môže výrazne limitovať.
Ekonomike by sme mohli pomôcť zastavením odlivu mozgov, znížením byrokratickej záťaže, vyššou participáciou obyvateľov na trhu práce alebo vytvorením atraktívneho prostredia pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. Cudzinci sa k nám však zatiaľ veľmi nehrnú.
(zdroj: SLSP)Robotizácia by nám pomohla zvýšiť produktivitu práce
Produktivita práce na Slovensku od roku 2010 narástla o 30 % a tento neprerušený rast zastavila až v roku 2021 pandémia.
Automobilový priemysel výrazne tlačí na produktivitu práce a efektivitu procesov, čo z nás urobilo svetových lídrov v počte vyrobených automobilov na milión obyvateľov. No z pohľadu konkurenčného prostredia je náš ekonomický model postavený na lacnejšej a kvalitnej pracovnej sile do značnej miery vyčerpaný. Jednoducho povedané, nie sú ľudia. Pomôcť by nám však mohla robotizácia, v ktorej momentálne výrazne zaostávame.
Počet robotov na 10-tisíc zamestnancov v spracovateľskom priemysle od roku 2016 narástol na Slovensku iba o 16 %. V susednom Česku to bolo až 87 %. V rovnakom období rástla robotizácia v celosvetovom meradle až o 104 %.
(zdroj: SLSP)Kvalita života vzrástla, no šťastní nie sme
Aj keď v kvalite života za najbližšími susedmi trochu zaostávame, dáta ukazujú, že za posledných 30 rokov žijeme výrazne lepšie. Index ľudského rozvoja (HDI) od roku 1990 narástol z úrovne 0,69 na 0,86 v roku 2022. Stále však existujú aspekty nášho života, s ktorými až tak spokojní nie sme.
Hoci sme vnímali nižšiu mieru korupcie (Index vnímania korupcie sa od roku 2020 do roku 2023 zvýšil z hodnoty 49 na 54) a lepšie hodnotili naše zdravie, v Indexe šťastia sme poklesli až o päť miest. Stali sme sa pesimistickejší vo vnímaní spoločnosti a našich životov, ale aj menej štedrými či ochotnými pomôcť iným.
Aj Index demokracie za rok 2023 potvrdil našu stagnáciu. Radíme sa k neúplným alebo takzvaným “flawed demokraciám”. Nie sme v tom však sami, pretože len 8 % svetovej populácie žije v krajine s úplnou mierou demokracie, kam sa zaraďuje napríklad Grécko.
(zdroj: SLSP)Sporíme si málo
My, Slováci, máme ešte stále problém s úsporami. Ich mieru, ktorú dokážeme tvoriť z našich príjmov, je dlhodobo pod priemerom Európskej únie. V desaťročnom porovnaní si dokáže priemerný Európan odložiť 12,9 %. Na Slovensku je priemerná miera úspor (2013 – 2022) na úrovni 8,6 %.
Ak si už aj niečo našetríme, v nakladaní s nasporenými prostriedkami sme konzervatívnejší. Napríklad v porovnaní s Českom využívame investičné produkty menej (22 % vs. 42 %), čím sa pripravujeme o výnos, ktorý finančné trhy prinášajú v dlhodobom horizonte.
(zdroj: SLSP)Bez digitálnej gramotnosti si nepomôžeme
Aby naša ekonomika rozkvitala, potrebujeme zastaviť odliv mozgov do zahraničia a zároveň motivovať vysoko kvalifikovaných a talentovaných pracovníkov k návratu alebo príchodu na Slovensko.
V tom by nám mohli pomôcť startupy, no v ich počte na milión obyvateľov sa radíme na 24. miesto v rámci EÚ. Za prvým Estónskom zaostávame až desaťnásobne. Dôvodom môže byť legislatívna náročnosť založenia startupu, ale aj fakt, že na výskum a vývoj dávame menej peňazí ako iní členovia EÚ.
(zdroj: SLSP)V dnešnom svete je kľúčové mať aspoň základné digitálne zručnosti. Bez nich ekonomický rast nie je možný. Na Slovensku má základné digitálne zručnosti 51 % populácie, v skupine ľudí s vyšším vzdelaním je to až 77 %. Zaujímavý je prístup Estónska, ktoré síce nedosahuje oslnivé výsledky pri jednotlivcoch s vysokým vzdelaním (72 %), no darí sa mu pri ľuďoch s nízkym vzdelaním, respektíve bez vzdelania (60 %).
Naše nelichotivé výsledky PISA testovania naznačili, že stále zaostávame aj vo vzdelávaní. Inšpiráciu by sme mohli opäť hľadať v Estónsku, ktoré svoj úspech postavilo na troch kľúčových pilieroch – na motivovaných učiteľoch, autonómii a flexibilite a na prístupe k študentom – všetci sú rovnako dôležití.
(zdroj: SLSP)Udržujme udržateľnosť
V rámci Európskej únie si skvele vedieme v oblastiach recyklácie a produkcie odpadu či produkcie skleníkových plynov, kde sa nachádzame v prvej polovici rebríčka. Aj keď je stále máme priestor na zlepšenie.
V čom však výrazne zaostávame je rodová rovnosť príjmov. Keďže platový rozdiel medzi pohlaviami spôsobuje straty ľudského kapitálu, nižšej spotreby a nižšieho ekonomického rastu, predstavuje to ohrozenie dlhodobej prosperity našej krajiny. Jednoducho potrebujeme mať správne vzdelaných a kompetentných ľudí, ktorí pracujú na tých správnych miestach. Pre nich je dôležitá motivácia. Práve v odmeňovaní medzi mužmi a ženami vidno u nás výrazný rozdiel, keďže ženy zarábajú v priemere o takmer 18 % menej ako muži.
(zdroj: SLSP)Výzvy, ktoré Slovensku pomôžu rásť
Slovenská sporiteľňa je presvedčená, že dáta a konštruktívne debaty o súčasnom stave nám pomôžu posunúť ekonomiku a kvalitu života na Slovensku na vyššiu úroveň.
„Skúsenosti z vyspelých krajín ukazujú, že úspešnou cestou môže byť spolupráca všetkých dôležitých strán – vlády, súkromného a mimovládneho sektora – ktoré sa spoločne dohodnú a pripravia riešenia. Ako zodpovedný líder chceme o tých veciach nielen hovoriť, ale aj vytvárať podmienky na spoluprácu,“ dodáva Peter Krutil, generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne.
Ako hovorí samotný slogan eventu, nie sme hviezdy. No netreba panikáriť. Máme na viac. Obsadili sme 24. miesto, sme súčasťou EÚ aj NATO. Sme v členstve najbohatších krajín sveta. Aj keď potrebujeme zabrať vo vede, vzdelaní, digitalizácii či robotizácii, tak Slovenská sporiteľňa ráta s krajšou budúcnosťou. Rátajme s ňou aj my ostatní. Pretože len ľudia, ktorí veria sebe a svojim schopnostiam, pomáhajú budúcnosti krajiny.
Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
