V májovom vydaní Historickej revue nahliadnete do uhorského stredoveku, pozriete sa na nečakané súvislosti športu, politiky a nacionalizmu, no tiež sa zoznámite s popredným slovenským politikom Ivanom Dérerom.
Keď v Uhorsku vládli poslední Arpádovci
Príbeh Ondreja III., posledného Arpádovca na uhorskom tróne, v nás už automaticky evokuje nadchádzajúce dramatické obdobie plné politických zmätkov, na konci ktorého sa vlády v krajine chopil Karol I. Róbert a nová dynastia neapolských Anjouovcov. Tí sa však na politickej scéne Uhorska nezjavili náhle až na začiatku 14. storočia, ale objavujú sa o niečo skôr, keď sa vďaka dvom dynastickým sobášom v roku 1270 utužilo neapolsko-uhorské spojenectvo. Do zápasu o uhorskú korunu sa však zamiešala aj Benátska republika prostredníctvom významného šľachtického rodu Morosiniovcov, ktorú v uhorskom prostredí zosobňovala predovšetkým Tommasina Morosini, matka spomínaného Ondreja III., nazývaného tiež Benátsky. Posledné desaťročia vlády Arpádovcov neboli ani zďaleka pokojné, ale v mnohom predznamenávali neskorší ešte dramatickejší vývoj. Nové vydanie HR tak odkryje mnohé súvislosti, ktoré Uhorsko výrazne približujú k stredovekému Taliansku.
Keď Matúš Čák ohrozoval i Moravu
Postava Matúša Čáka Trenčianskeho, „pána Váhu a Tatier“, sa teší pomerne veľkej pozornosti slovenskej historiografie. Poznáme ho predovšetkým ako nebezpečného oponenta nového uhorského panovníka Karola I. Róberta z Anjou. Už menej známou kapitolou je jeho konflikt s českým kráľom Jánom Luxemburským, keď Matúšove vojská vpadli na východnú Moravu a obsadili niekoľko pohraničných hradov. Ako sa tento konflikt skončil sa dozviete v novom vydaní HR.
Futbal, ktorý zjednocuje i rozdeľuje
Pozriete sa aj na príbeh futbalového klubu Hajduk Split, na pozadí ktorého je možné priblížiť komplikované národnostné vzťahy medzi Chorvátmi, Srbmi či ďalšími národnosťami bývalej Juhoslávie. Zápasy medzi veľkou štvorkou – Hajduk Split, Dinamo Záhreb, Zvezda Belehrad a Partizan Belehrad – mali vždy silný nielen športový, ale i politický náboj, v ktorých sa miešali a súperili nielen klubové, ale tiež regionálne a národné identity.
Noviny, ktoré mali „nedostatok taktu“
Francúzska revolúcia a neskôr koaličné, či lepšie známe napoleonské vojny boli obdobím, keď sa v Európe rodila i moderná žurnalistika. Aj v uhorskom prostredí podliehala prísnemu cenzorskému oku. Bližší pohľad však naznačuje, že nebolo všetko v súlade s „kostolným poriadkom“. Ilustruje to aj prípad Pressburger Zeitung. Tieto bratislavské noviny neraz informovali o udalostiach, ktoré neboli po chuti štátnym orgánom, no na druhej strane si získavali silný čitateľský záujem v Uhorsku i za jeho hranicami. Ako vtedajší redaktori získavali informácie a ako sa dokázali vyhnúť cenzorským nariadeniam? Pozrite sa na remeslo, ktoré svojou háklivosťou a neraz až trúfalosťou zdvíhalo obočie už na prelome 18. a 19. storočia.
Trikrát väznený Ivan Dérer zostal až do smrti presvedčený Čechoslovák
Pozreli sme sa aj na moderné slovenské dejiny, tentoraz cez postavu slovenského politika, sociálneho demokrata Ivana Dérera. Práve jeho životný príbeh symbolizuje obraz našich dejín v 20. storočí, keď bol väznený najskôr uhorskými úradmi počas prvej svetovej vojny, neskôr nacistami a napokon komunistami.
Náš časopis nájdete po celý mesiac v každom dobrom stánku, ale môžete si ho i predplatiť a dostanete zaujímavú knihu:
https://www.petitpress.sk/predplatne/historicka-revue/historicka-revue-sila-zaniku/
