2. sep 2024 o 14:25

Cestovať s Móricom Beňovským je úplne iná liga

Už je to 250 rokov, čo sa tento uhorský šľachtic objavil na Madagaskare v čele kolonizačnej misie

(zdroj: Historická revue)
Písmo: |
diskusia

So septembrovým vydaním Historickej revue nemusíte vyliezť z postele a napriek tomu prekonáte tisícky kilometrov. Prejdete cez sibírske pláne až na Kamčatku, budete sa plaviť Tichým oceánom, naučíte sa jesť paličkami v starom Japonsku, pozhovárate sa s námorníkmi v Macau a objavíte ostrov Madagaskar. Začiatok formulára

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sa chudobný uhorský šľachtic dostal k poľským povstalcom

Hoci Mórica Beňovského poznáme ako grófa, tento titul si vyslúžil až ku koncu svojho dobrodružného života. Začínal ako schudobnený či skôr vydedený šľachtic, ktorý musel navyše pred hrozbou väzenia ujsť do cudziny. Namieril si to do Poľska, kde sa pripojil k barským konfederátom, ktorí chceli Poľsko-litovské kráľovstvo zbaviť ruskej kurately. Sám Beňovský sa dokonca raz vyslovil, že už nepozdvihne zbraň proti záujmom cárovnej Kataríny II. Svoj sľub ale nedodržal a tak skončil ako ruský väzeň a nakoniec vyhnanec. Už prvá kapitola dobrodružstiev Mórica Beňovského vás tak zavedie do dobových politických reálií u našich severných susedov.

SkryťVypnúť reklamu
(zdroj: Historická revue)

Cesta cez sibírske pláne až na Kamčatku trvala desať mesiacov

Móric Beňovský mohol s určitosťou skonštatovať, že prešiel Ruskú ríšu z jej jedného konca na druhý. Chvíľu pobudol v žalári v petrohradskej Petropavlovskej pevnosti odkiaľ bol poslaný do vyhnanstva až na ďalekú Kamčatku. Strastiplná cestá krížom cez celú Sibír trvala takmer desať mesiacov a do pevnosti Boľšereckij Ostrog na brehu Ochotského mora sa dostal spolu so svojimi druhmi úplne vyčerpaný. Ani v tejto takmer bezvýchodiskovej situácii však neprestával hľadať východisko a vďaka ozbrojenému prevratu ovládol pevnosť, aby následne unikol na lodi Sv. Peter vo vodách Tichého oceánu. V septembrovom vydaní HR sa tiež dočítate, ako sa z väzňa ruskej cárovnej náhle stal cestovateľ a objaviteľ. Najskôr sa totiž plavil k málo prebádaným ostrovom a pevninám na okrajoch severného Pacifiku.

SkryťVypnúť reklamu

Ako sa rodák z Vrbového učil v Japonsku jesť paličkami

Práve takúto situáciu opisoval Móric Beňovský vo svojich memoároch. Do Japonska sa dostal po plavbe Tichým oceánom v roku 1771 a ako premýšľavý pozorovateľ zaznamenával všetko čo videl a skúsil. Dozviete sa tiež o jeho pomerne dramatickom pobyte na Taiwane a ceste do prístavu Macao na čínskom pobreží. Keď sa v tomto portugalskom prístave zjavil Beňovský, mnohí sa pýtali odkiaľ sa tu tento cudzinec vzal. Ešte neuveriteľnejšie jeho poslucháčom znelo rozprávania o dobrodružstvách, ktoré dovtedy prežil.

Bol Beňovský kráľom Madagaskaru?

Pri čítaní aktuálneho vydania HR zistíte, že toto označenie je prinajmenšom sporné. Hoci nezodpovedá vtedajšej politickej realite, práve kolonizačná misia na Madagaskar, ktorej Beňovský velil, z neho urobila legendu. Čo však vieme o tomto africkom ostrove v období na konci 18. storočia? S čím sa Beňovský stretol a aká bola jeho pozícia medzi malgašskými etnikami na jednej strane a francúzskymi záujmami na strane druhej. Madagaskaru venujeme dovedna tri články, ktoré vás prenesú v čase a priestore do úplne neznámeho sveta, v ktorom sa pokúšal uspieť rodák z Vrbového.

SkryťVypnúť reklamu

Náš časopis nájdete po celý mesiac v každom dobrom stánku, ale môžete si ho i predplatiť a dostanete zaujímavú knihu:

https://www.petitpress.sk/predplatne/historicka-revue/historicka-revue-o-slobode/

diskusia(3)

Historická revue

Socha slobody nad panorámou mestskej krajiny New Yorku na brehu rieky, ktorá je umiestnená na dolnom Manhattane, Spojené štáty americké, USA, architektúra a budova s ​​turistickým konceptom.

V čom spočíva americká výnimočnosť? Príbeh ekonomiky, ktorá postavila svoj úspech na slobode

Spojené štáty sa stali laboratóriom klasického liberalizmu.

Zsolt Gál 21
Parný vlak.

Milovníci železníc si prídu na svoje na trati Nitra – Radošina

Spoznajte Nitriansky kraj netradične vďaka tematickým jazdám spojeným s divadlom, cyklistikou a dobrým vínom.

Starruca Viaduct v Pensylvánii od amerického maliara Jaspera Francisa Cropseya (1823 – 1900), známeho krajinkára a predstaviteľa tzv. Hudson River School. Cropsey považoval krajinomaľbu za najvyššiu formu umeleckého stvárnenia sveta. Tento obraz v sebe navyše spája nielen krásu americkej krajiny, ale aj nastupujúci industriálny vek a v istom zmysle tak vyjadruje krédo amerického pokroku.

Od divočiny k svetovej veľmoci. Cesta USA za hospodárskou dominanciou viedla cez technický a dopravný boom

Technický rozvoj USA v 19. storočí.

17
Súvisiace témy: Historická revue, Afrika
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu