Tyrkysové lagúny, ostrovy obrastené zeleňou, hory, ktoré sa dvíhajú priamo z oceánu, a kultúra stále pevne spätá s prírodou. Názvy ako Tahiti či Bora Bora pozná takmer každý, no len málokto si vie predstaviť, aký je každodenný život na ostrovoch uprostred Pacifiku.
Vo Francúzskej Polynézii našla svoj domov Kristina Stingray a jej manžel Robert, ktorí pôsobia ako sprievodcovia a majitelia kreatívnej agentúry. Rozhovor sme robili cez dvanásť časových pásiem a hoci je táto časť sveta na opačnej strane zemegule, so Slovenskom má prekvapivú spojitosť.
Čo znamená žiť v prostredí, kde čas plynie inak, kde sa legendy a mýty stávajú súčasťou každodennosti a kde sú raje a žraloky považované za posvätné bytosti?
Francúzska Polynézia – šesť ostrovov v jednom zájazde
Tahiti, Bora Bora, Raiatea, Moorea, Huahine a Tahaa. Lagúny, hory aj miesta, kde stále žijú tradície.
Ako sa človek dostane k práci sprievodkyne v tak odľahlej časti sveta?
Nie je to jednoduché, keďže cestovný ruch je vo Francúzskej Polynézii hlavným odvetvím a konkurencia veľká. Výhodou boli skúsenosti zo Slovenska, kde sme spolu s manželovým bratrancom Miloslavom viedli kreatívne štúdio zamerané na vizuálny obsah pre klientov z turistického ruchu. K turizmu sme preto mali blízko. Pri kreatívnej činnosti vo Francúzskej Polynézii sme sa zoznámili so správnymi ľuďmi v správny čas. Vďaka tomu dnes pracujeme pre Výbor cestovného ruchu na ostrove Moorea pod Ministerstvom turizmu a spolupracujeme aj s hotelovou sieťou Hilton.
Prečo ste sa tu rozhodli usadiť?
Obaja od detstva milujeme raje a žraloky a vždy nás priťahovala ich elegancia aj sila. Predstava žiť na mieste, kde sú tieto zvieratá považované za posvätné a kde im nikto neubližuje, bola pre nás jednoducho magická. Francúzska Polynézia nám to umožnila, pretože tu si ich ľudia vážia a ich kultúra je s nimi úzko spätá. Najskôr to bol len sen a potom sme sa rozhodli vyskúšať, či sa tu dokážeme presadiť v našom odbore. Dnes už vieme, že to bol ten správny krok.
Čo si podľa vás ľudia najčastejšie predstavujú, keď sa povie „Francúzska Polynézia“ a čo býva v skutočnosti inak?
Ľudia si pod pojmom Francúzska Polynézia väčšinou nevedia predstaviť nič konkrétne. Často si ju mýlia s Francúzskom a Tahiti zas s Haiti. Keď však zaznie názov Bora Bora, okamžite sa im vybaví obraz raja na zemi a perly Pacifiku. Realita sa od tejto predstavy veľmi nelíši, problémom býva skôr to, že takýto raj je finančne náročný.
Spomínate ostrov Bora Bora. Prečo je práve toto miesto také známe a iné ostrovy ostávajú v tieni?
Francúzsku Polynéziu tvorí 118 ostrovov, ale najčastejšie sa hovorí o Tahiti, Moorei a samozrejme Bora Bora. Je to preto, že práve tam je turizmus najrozvinutejší a nájdete tam aj najviac luxusných rezortov na veľmi malom priestore. Často tam chodia celebrity a známe osobnosti, čo ostrovy ešte viac preslávilo.
Ako sa jednotlivé ostrovy od seba líšia? Platí to aj z hľadiska spôsobu života miestnych obyvateľov?
Francúzska Polynézia sa rozdeľuje do piatich súostroví. Tie sa od seba rozlišujú najmä štádiom vývoja ostrova, podľa ktorého vieme približne určiť ich vek. Napríklad ostrov Rangiroa je typickým predstaviteľom atolu. Atol si môžeme predstaviť ako obruč vytvorenú z ostrovčekov a jej stred tvorí lagúna. Potom sú tu poloatoly, kde je v strede hlavný ostrov chránený koralovým útesom s menšími ostrovčekmi, najznámejším je Bora Bora. A najmladšie sú takzvané High Islands, teda vysoké ostrovy bez lagúny, ako napríklad Nuku Hiva.
V rámci jedného súostrovia sa však ostrovy od seba až tak veľmi nelíšia, rozdiel býva skôr medzi hlavnými a menšími ostrovmi. Na tých väčších, ako Tahiti, Moorea, Bora Bora, Raiatea, Tahaa, Huahine či Tetiaroa je rozvinutejší turizmus a lepšia infraštruktúra, takže sú lákadlom pre náročnejších cestovateľov. Menej známe ako Maupiti, Rangiroa, Tikehau či Fakarava zasa priťahujú dobrodruhov.
V čom sa líši charakter krajiny a príroda medzi ostrovmi?
Ostrovy majú sopečno-koralový pôvod, čo vytvára jedinečnú kombináciu prírodných prvkov a farieb. Majestátné hornaté ostrovy sopečného pôvodu plné vegetácie a života obklopuje plytká tyrkysová lagúna s jemným pieskom. Lagúna je priezračne čistá vďaka koralom, ktoré sú ako podmorské mestá pre nespočetné množstvo živočíchov. Celú ju chráni koralový útes, mohutná stena oddeľujúca pokojnú vodu od divokého oceánu. Kombinácia sopka, lagúna a útes je nielen nádherná na pohľad, ale paradoxne aj veľmi bezpečná. Je to ukážka toho, ako príroda dokáže vytvoriť takmer dokonalý ekosystém, ktorý pôsobí ako raj na zemi.
Ako sa cestuje po ostrovoch a medzi nimi? Funguje tam niečo ako lokálna verzia MHD?
Medzi ostrovmi sa dá cestovať letecky alebo loďou. Lietanie je rýchle a pohodlné, jeho nevýhodou je však vyššia cena. Loď môže byť naopak zážitkom na celý život, no pri nepriaznivom počasí sa cesta aj na veľkej lodi vie zmeniť na dobrodružnú plavbu po rozbúrenom oceáne. Na ostrovoch je najjednoduchšie prenajať si auto. Ak ide o menší ostrov, často úplne postačí bicykel alebo elektrobicykel.
Ktoré veci fungujú inak ako v Európe, či už v každodennom živote, doprave, alebo v spôsobe, akým sa tu vníma čas?
Keďže Francúzska Polynézia je zámorským územím Francúzska, veľa administratívnych vecí funguje podobne ako v Európe. Rozdiel je v tom, že všetko tu trvá dlhšie a treba počítať s veľkou dávkou trpezlivosti, kým sa čokoľvek dotiahne do konca. Dôvodov je viac. Miestni žijú v takzvanom „ostrovnom čase“. Neponáhľajú sa, nič neriešia s prehnaným stresom a viac si užívajú každý deň. Na druhej strane sem prenikli francúzske pravidlá a administratíva, ktoré sú komplikované a obyvatelia sa v nich často strácajú. Oba faktory spôsobujú, že to, čo by v Európe išlo rýchlo, tu môže trvať podstatne dlhšie.
Ako vnímajú vzťah s Francúzskom? Do akej miery sa používa francúzština a kde sa komunikuje v polynézskych jazykoch?
Vzťah k Francúzsku je rozporuplný. Francúzi tu medzi rokmi 1966 a 1996 uskutočnili 193 jadrových testov. Miestnych obyvateľov potom nahnali čistiť územia zasiahnuté týmito testami. Dodnes sa veľa ľudí potýka so zdravotnými problémami a Francúzsko sa stále snaží riešiť otázku odškodnenia. Táto trpká pachuť po Francúzoch je tu jednoducho stále prítomná.
Počas kolonizácie Francúzi zaviedli množstvo pravidiel, potlačili pôvodnú polynézsku kultúru a presadili francúzštinu. Bolo obdobie, keď sa miestnym jazykom nesmelo vôbec hovoriť a postupne začal zanikať. Na Tahiti dnes veľmi málo z mladých ľudí vie po tahitsky, ale čím ďalej idete od hlavného ostrova, tým viac počujete miestne jazyky. V posledných rokoch však dávajú väčší dôraz na integráciu a výučbu tahitského jazyka v miestnych školách.
Ako sa tu udržiavajú pôvodné tradície? Ktoré sú typické prvky polynézskej kultúry a vidieť ich aj v každodennom živote?
Na najnavštevovanejších ostrovoch sa tradície udržiavajú a turistom približujú cez polynézske šou, miestnu gastronómiu a workshopy, napríklad coco show, pareo show či pletenie vencov. Bežní Tahiťania udržujú tradície nepretržite, napríklad v polynézskych tancoch ako Heiva, v športoch, napríklad v pretekoch vo Vaa alebo v hode oštepom do kokosu, aj v rôznych súťažiach a hrách. Cez víkendy sa často varí tradičným tahitským spôsobom v podzemných peciach.
Mýty a legendy zohrávajú v polynézskych spoločnostiach dôležitú úlohu. Ktoré príbehy alebo postavy z polynézskej mytológie sa tu opakujú najčastejšie?
Mýty a legendy sú s kultúrou Tahiťanov úzko prepojené. Prostredníctvom nich kedysi vysvetľovali vznik sveta a celého vesmíru. Pre nich to neboli len príbehy, ale aj náboženstvo a spôsob, ako chápať svoje miesto v prírode. Veľmi pekne to vidno napríklad na legende o strome uru, teda chlebovníku. Podľa príbehu vznikol zo človeka, ktorý sa obetoval, aby zachránil svoju rodinu pred hladom. Aj preto si chlebovník nesmierne vážili a stal sa ich každodenným „chlebom“.
Polynézia je považovaná za kolísku tetovania. Aký význam má tetovanie pre miestnych dnes a naozaj odtiaľto pochádza aj tento pojem?
Slovo tetovanie naozaj pochádza z Polynézie, konkrétne z Markézskych ostrovov, a v miestnej kultúre malo odjakživa veľký význam. Každé tetovanie pozostávalo zo symbolov, ktoré rozprávali príbeh života človeka, vyjadrovali jeho ciele alebo ho mali ochraňovať. Pre Polynézanov nešlo len o ozdobu, ale o dôležitý, takmer náboženský akt.
Existovala kočovná umelecká skupina s množstvom prísnych pravidiel, kde bolo tetovanie znakom spoločenského postavenia. Každé „povýšenie“ si človek musel zaslúžiť plnením podmienok skupiny. Najvyššie postavení mali potetované celé telo a posledným stupňom boli tetovania na tvári. Každé z nich malo jasný význam a hlboký symbolický odkaz.
Dnes je situácia iná. Tetovanie sa na niektorých miestach stáva skôr módnym doplnkom a jeho pôvodná hĺbka sa vytráca. Neplatí to síce všade, ale na turisticky najnavštevovanejších ostrovoch je tento trend najviditeľnejší.
Okrem tetovaní Polynézanov často vidíme s kvetinovými vencami, ktorými vítajú aj turistov. Akú majú kvety symboliku v ich živote?
Farebnosť a pestrosť kvetov odzrkadľuje ich radosť zo života. Vence sú spôsob, ako vyjadrujú vrúcnosť a oslavu každého dňa. Kvety zároveň odjakživa patria medzi ich najtypickejšie ozdoby do vlasov. Zaujímavosťou je, že podľa toho, na ktorej strane si žena pripne kvet za ucho, sa dá poznať, či je slobodná alebo vydatá.
A čo vyjadrujú v tancoch? Polynézania sa ich učia od detstva.
V každom pohybe je cítiť vďačnosť a postoj k životu, ktorý Polynézania vyjadrujú telom aj gestami.
Mnohé ostrovy v Polynézii majú veľmi nízku nadmorskú výšku. Ako sa vyrovnávajú jednotlivé ostrovy so zmenou klímy a stúpaním hladiny mora?
Najviac ohrozené sú atoly, teda najstaršie ostrovy Francúzskej Polynézie, ktoré sa nachádzajú najmä v súostroví Tuamotu. Tieto miesta sa považujú za Mount Everest medzi potápačskými destináciami, no ich nadmorská výška je len niekoľko metrov nad morom. Napriek tomu sa dôsledky stúpajúcej hladiny oceánov zatiaľ prejavujú len v malej miere.
Väčšiu hrozbu v krátkodobom horizonte predstavuje skôr ľudská činnosť. Napríklad stavba betónových múrov za účelom rozšírenia pozemkov mení prúdy v lagúne a činnosť motorových člnov vytvára mikrovlny, ktoré majú negatívny vplyv na pobrežie. V rámci Tuamotu sa to však týka len malej časti zastavaného a obývaného územia, ktoré z celkovej rozlohy tvorí iba pár promile.
So zmenou klímy sa tu zatiaľ viac spája postupné zvyšovanie teploty lagún. To má vážne následky pre koraly, ktoré blednú a odumierajú, a zároveň pre pestovanie čiernych perál, ktoré je pre mnohé ostrovy dôležitým zdrojom obživy.
Francúzska Polynézia má prepojenie aj so Slovenskom. Štefánik strávil niekoľko mesiacov na Tahiti ako astronóm pozorovaním prechodu Halleyho kométy. Je na ostrove nejaká stopa po jeho pôsobení?
Áno, najznámejšia je pamätník M. R. Štefánika na Tahiti. Zriadil ju František Kele (poznámka redakcie - v spolupráci s diplomatom Miroslavom Musilom) na mieste, kde Štefánik postavil prvé observatórium vo Francúzskej Polynézii. Práve odtiaľto chcel pozorovať prelet Halleyho kométy. Okrem toho na viacerých ostrovoch založil meteorologické stanice, aby vytvoril komplexnú službu, ktorá mala význam najmä pre vojenské účely.
Ďalšou pripomienkou je tubus na námestí v hlavnom meste Papeete. Pomohli sme zorganizovať jeho inštaláciu, na ktorej sa zúčastnila aj slovenská delegácia. Tá zároveň zasadila strom pokoja a stretla sa s prezidentom Polynézskej republiky.
Ďalšie stopy sú na ostrove Tupai neďaleko Bora Bora, ktorý Štefánik kedysi kúpil pre Slovensko. Mal predstavu, že tam vytvorí „Slovenskú Polynéziu“ a presídli obyvateľov z rodnej obce Košariská, aby ich vyňal spod nadvlády Maďarov. Zároveň tam chcel premiestniť Slovákov z USA, najmä baníkov, pretože veril, že sú zrodení žiť na čerstvom vzduchu, v prírode a že ich nadanie pre poľnohospodárstvo by tu naplno vyniklo. Tupai je neobývaný atol, kam z času na čas berieme turistov helikoptérou na krátky výlet.
Precestovali ste veľkú časť Polynézie. Ktoré miesta máte najradšej?
Medzi naše najobľúbenejšie miesta patrí ostrov Maupiti. Pripomína Bora Bora, ale je menší, nenájdete tam rezorty, iba rodinné penzióny, takže pôsobí veľmi autenticky. Je to miesto, kde človek vypne, oddýchne si a každý deň ho ohromí príroda.
Treba však povedať, že Maupiti nie je pre každého. Je náročné tam všetko zorganizovať, najmä ak je človek vo Francúzskej Polynézii len nakrátko. Lety sú obmedzené, doprava loďou závisí od počasia a ubytovanie treba rezervovať s veľkým predstihom, inak ostane len stan, a to by sme tam nikomu neodporúčali. Aby si človek Maupiti naozaj užil, musí prijať miestnu mentalitu a zabudnúť na čas.
Šesť dôvodov, prečo letieť do Francúzskej Polynézie
Bora Bora s ikonickými lagúnami, Tahiti a Moorea s dramatickými horami, Tahaa voňajúca po vanilke, Huahine plná tradícií a Raiatea s posvätnou minulosťou. Vydajte sa na cestu, ktorá vás zavedie až na koniec sveta.
