V októbrovom vydaní Historickej revue vás čakajú priemyselné dejiny Bratislavy, no nielen tie. Pozrieme sa na slovenské 20. storočie cez príbeh bratislavských rafinérií Apollo a Slovnaft.
Podnik, s ktorým prišlo 20. storočie
Založenie rafinérie minerálnych olejov Apollo pred 130 rokmi znamenalo pre starý Prešporok i veľkú časť dnešného Slovenska dôležitú zmenu. Bratislava sa tým zaradila medzi moderné mestá s vlastným priemyslom a jej kolorit začali v čoraz väčšej miere dopĺňať továrenské komíny. Popri známej Dynamitke bola práve Apolka po dlhé obdobie jedným z priemyselných symbolov našej metropoly v medzivojnovom období. V aktuálnom vydaní HR sa prenesiete k počiatkom tohto príbehu a vykročíte na náš októbrový industrial walk.
Zlaté časy v prvej republike?
Hoci ani Apolka neprechádzala v medzivojnových časoch jednoduchým vývojom, obdobím prudkých hospodárskych výkyvov preplávala pozoruhodne pokojne. S francúzskym kapitálom a s novými technológiami sa zároveň stala jedným z najmodernejších podnikov v celom Československu. Zo starých fotografií na vás zavanie duch niekdajšej Bratislavy, tak ako ju možno nepoznáte, ale poznali ju naši starí či prastarí rodičia.
Nad Bratislavou stúpa veľký čierny dym
Rozvrátenie Československej republiky a následné vojnové časy výrazne zasiahli aj do života bratislavskej rafinérie. Už čoskoro na to ju ovládol nemecký koncern I. G. Farben a zapojil ju do vojnovej mašinérie tretej ríše. Tu niekde sa však začína aj iný príbeh, rozprávanie o nebojácnej mladej žene Beatrix Pospíšilovej, alias agentke Trixi, ktorá vynesie z Apolky dôležité informácie pre západných Spojencov. Následné bombardovanie rafinérie definitívne pripomenie Bratislave i celému Slovensku, že vojna je tu. Októbrové vydanie HR vás vtiahne do tohto takmer filmového príbehu.
Zrodilo sa „naftové mesto“
Poznáte ho i vy, rozkladá sa vo Vlčom hrdle a či chceme alebo nie, dotvára podobu nášho hlavného mesta. Ako to bolo s výstavbou Slovnaftu? A čo sa zmenilo po zapojení ropovodu Družba? Pozriete sa na program tzv. budovania socializmu a zvlášť chemického priemyslu, ktorý sa stal pre Bratislavu typický.
Ekológia na druhej koľaji?
Mnohí obyvatelia Bratislavy a jej širšieho okolia si ešte azda pamätajú roky, keď sa nedalo príliš dobre dýchať a domácnosti trápili problémy s pitnou vodou. Daňou za masívny rozvoj chemického priemyslu boli totiž i veľké škody na životnom prostredí. Ako k týmto problémov pristupovala samotná rafinéria, ale predovšetkým i vtedajší režim? V novej HR sa nevyhneme ani odvrátenej strane budovania priemyslu na Slovensku, ale ani snahám o aspoň čiastočnú nápravu.
