Poznáte meno Darina Matyášová? Možno nie, ale jej recept poznajú celé generácie Slovákov. Práve ona vymyslela receptúru legendárnej francúzskej polievky, ktorú s logom Carpathia vyrábajú v Prievidzi už od roku 1971. Mnohým sa vďaka nej vybaví obed v školskej jedálni, víkend na chate alebo u starých rodičov. Stačilo nasypať obsah vrecúška do hrnca a skôr, než sa niekto stihol spýtať, čo bude na obed, kuchyňu zaplnila známa vôňa. V domácich zásobách sa vedľa múky a ryže vždy našlo jedno balenie „pre istotu“.
Hoci sa za desaťročia v prievidzskom závode zmenili linky aj technológie, princíp zostal rovnaký – vyrábať produkty, ktoré si udržia chuť a kvalitu, kým nepríde ich chvíľa. Nezáleží len na recepte a surovinách. Aby polievka či bujón vydržali v špajze celé mesiace bez straty chuti, rozhoduje aj to, ako sú zabalené.
Ako sa v Prievidzi vyrábajú a balia polievky, bujóny a koreniace zmesi, ktoré majú v kuchyniach miesto naprieč generáciami?
Gravitácia ako najlepšia logistika
Koncom 19. storočia bola Horná Nitra ešte ďaleko od neskoršej baníckej slávy. Okolie Prievidze tvorili polia, sady a lesy plné ovocia, bylín a lesných plodov. Zámožná a podnikavá rodina Heumanovcov v tom videla príležitosť. V roku 1875 v meste otvorila pálenicu Carpathia.
Rodinné podnikanie prežilo vojny, hospodárske krízy aj zmeny režimov a na rozdiel od iných fabrík nezaniklo, ale rástlo. Heumanovci pochopili, že kľúčom k úspechu je prispôsobiť sa dobe. K ovociu pribudli bylinky, keď bol nedostatok cukru, varili marmelády a džemy, počas vojny zásobovali armádu a napokon sa ich výroba presunula k dehydrovaným polievkam a bujónom.
Závod sa v priebehu desaťročí rozširoval, stal sa súčasťou najväčšej potravinárskej skupiny Nestlé a výroba prešla modernizáciou, no dodnes funguje podľa princípu, ktorý vychádza z pôvodného usporiadania.
„Gravitačný tok využíva výškové rozdiely v areáli. Hore sa nasypú suroviny, o poschodie nižšie ich premiešame podľa receptúry a ešte nižšie smeruje hotová zmes do zásobníkov,“ vysvetľuje Stanislav Očenáš, manažér vývojového oddelenia. Niektoré prísady prichádzajú potrubím priamo zo síl, všetko sa presne odváži a bez zbytočného prenášania pokračuje ďalej. Spád zhora nadol šetrí presuny, uľahčuje manipuláciu a zároveň udržiava poradie jednotlivých krokov.
(zdroj: Jakub Straňanek, SME Creative)Mimoni v Prievidzi
„Toto je náš Stuart,“ povie Očenáš a ukazuje na ramená automatizovaného systému. Meno vraj vzniklo spontánne podľa postavičky z filmu Mimoni, ktorá má podobný tvar aj tempo. Robotická bunka sa v ohradenej zóne posúva dopredu, dozadu, do strán a vyberá suroviny zo zásobných vedier.
„Linku tvoria štyri roboty. Jeden obsluhuje sklad surovín, druhý zásobuje ďalšie dva roboty, ktoré si vyžiadajú prísady, navážia ich a pripravia na paletu. Vďaka kódom presne vedia, kde čo hľadať. Kedysi túto časť robilo osem až desať ľudí na zmene,“ dodáva.
Väčšina surovín prichádza do závodu už sušená. Výnimkou je mäso, z ktorého sa vyrábajú mäsové granulky a mäsové knedličky do polievok. Dorazí mrazené a priamo na mieste sa varí, vykosťuje, suší a ďalej spracúva.
Proces dehydratácie je kľúčový v celej výrobe. Tradičný spôsob konzervovania, ktorý poznali už naše staré mamy, spočíva v odstránení vody z potravín. Tým sa zabráni rastu mikroorganizmov, zachová sa prirodzená chuť aj väčšina živín a suroviny zostanú stabilné bez potreby chemických prísad. V Carpathii naň kladú dôraz, pretože od spracovania suroviny sa odvíja výsledná chuť polievky či bujónu.
Čo Stuart váži a pripravuje, závisí od výrobných plánov, ktoré sa nastavujú týždne vopred na základe objednávok z rôznych krajín.
„Fungujeme nepretržite, ale intenzita sa mení podľa sezóny. V lete je dopyt nižší, pred Vianocami a Veľkou nocou naopak výrazne stúpne,“ hovorí manažér vývojového oddelenia. Navážené suroviny pokračujú do fázy miešania. Receptúra presne určuje ich poradie aj čas miešania. Keď je zmes hotová, prichádza posledný krok, ktorému vo fabrike hovoria „vypúšťanie“.
„Z tohto miesta berieme vzorku na laboratórnu skúšku. Ak všetko sedí, dávka sa uvoľní do zásobnej nádoby, odkiaľ je pripravená na plnenie. Ak nie, zostane zablokovaná,“ vysvetľuje Očenáš.
Váhy na linke dávkujú hotovú zmes do obalov podľa receptúry. Pri polievkach to môže byť napríklad dvadsať gramov sypkej zmesi, k tomu cestoviny a mäsová zložka. Fólia sa vytvaruje, zvarí a zo všetkých strán tepelne uzavrie. Balíček potom putuje do kartónu a ďalej po dopravníku do skladu a na expedíciu.
(zdroj: Jakub Straňanek, SME Creative)Najviac bujónov ide do Francúzska
Závod v Prievidzi ročne vyprodukuje okolo 31-tisíc ton výrobkov. Takmer polovicu z toho tvoria bujóny. Vyrábajú sa na samostatnom úseku dvomi rozdielnymi technológiami. Pastovité bujóny vznikajú v uzavretých nerezových miešačkách. Dve zariadenia spracujú suroviny na hustú a hladkú masu.
„Keď sa pozriete dnu, pochopíte, prečo ich voláme mäkké. Je to pasta,“ vysvetľuje Očenáš a ukazuje na konzistenciu pripomínajúcu nátierku. Aktuálne sa balia na 4 linkách, ktoré budú od roku 2026 nahradené novou modernou vysokorýchlostnou linkou.
Tvrdé bujóny začínajú ako suchá zmes. Po premiešaní sa sypká hmota vypustí do obrovských vakov, ktoré sa presúvajú do miestnosti s riadenou teplotou a vlhkosťou.
„Masa musí zrieť a kryštalizovať. Až po tomto kroku sa dá spoľahlivo formovať do kociek. Je to dôležité pre ich štruktúru aj stabilitu počas skladovania,“ hovorí Očenáš.
Z vyzretej zmesi sa následne lisovaním vytvárajú kocky, ktoré sa balia do fólie, prechádzajú vážením a smerujú do kartónov. Tvrdé bujóny sa balia na štyroch nových vysokorýchlostných linkách. Jedna z nich už teraz patrí medzi najrýchlejšie v celom Nestlé. Za minútu zvládne vyrobiť približne tritisíc kociek bujónu.
Fólia sa odvíja takou rýchlosťou, že voľným okom sa mihnutie dá sotva zaregistrovať. Zabalené kocky prejdú záverečnou kontrolou hmotnosti a odchádzajú do skladu.
Veľká časť bujónov cestuje do Francúzska, ktoré patrí medzi najväčších exportných partnerov závodu a odoberá viac než štvrtinu jeho produkcie. Kým v západnej Európe prevládajú tvrdé kocky, v regióne Slovenska, Česka a Maďarska si zákazníci dlhodobo obľúbili mäkkú, pastovitú formu.
(zdroj: Jakub Straňanek, SME Creative)Aj na obaloch záleží
Ak má bujón či polievka v špajze vydržať celé mesiace bez straty chuti a vône, nestačí len kvalitná receptúra. Obal nie je len nosič loga a výživových údajov, ale ochranná bariéra, ktorá chráni potravinu pred svetlom, vlhkosťou, kyslíkom a kontamináciou.
„Bez dobre navrhnutého obalu, ktorý správne plní svoju ochrannú funkciu, sa potravina znehodnotí. A ak ju v dôsledku toho treba vyhodiť, nielen, že prispejeme k zvýšeniu potravinového odpadu, ale aj k produkcii zbytočných emisií,“ hovorí Ľubica Novotná, manažérka pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu.
Obaly bývajú často viacvrstvové a každá vrstva plní inú funkciu. Finálny materiál musí byť pevný, zvárateľný a vhodný na dlhodobé skladovanie potravín. „Pri bujónoch používame ultratenkú hliníkovú vrstvu nanesenú vo vákuu. Voľným okom ju takmer nevidno, ale účinne blokuje svetlo aj kyslík. Klasifikuje sa síce ako plast, no funkčne nahrádza kov a obal sa vďaka nej triedi jednoduchšie,“ vysvetľuje Stanislav Očenáš, manažér vývojového oddelenia.
(zdroj: Jakub Straňanek, SME Creative)Aby sa dal obal po spotrebe recyklovať, výrobcovia by mali na to myslieť už vo fáze dizajnu. Katarína Kretter z organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI - PAK pripomína, že každý obal sa raz stane odpadom a by mal byť navrhnutý tak, aby sa s ním dalo správne naložiť.
Aj preto má Nestlé vlastný inštitút vývoja obalov, kde vznikajú nové materiály aj stratégie, ako s nimi naložiť po použití. Cieľom je znižovať gramáž, využívať recyklované aj recyklovateľné materiály a zároveň zachovať trvanlivosť potravín. Tím inštitútu priebežne sleduje, aké materiály sú dostupné, čo zvláda miestna infraštruktúra a aké zmeny sa chystajú v legislatíve. Zároveň pracuje s takzvaným negatívnym zoznamom materiálov, ktoré považuje za nevhodné a v procese vývoja ich nepoužíva.
„Nestačí, že obal pôsobí ekologicky alebo má na etikete nápis ‚recyklovateľné‘. Nemenej dôležité je, či existuje v danej krajine dostupná infraštruktúra, ktorá je schopná ho správne vytriediť a následne recyklovať. Ak nie, skončí v zmesovom komunálnom odpade bez ohľadu na dobrý úmysel a vynaložené investície výrobcu,“ ozrejmuje Ľubica Novotná.
Katarína Kretter dodáva, že aj ten najlepšie navrhnutý obal sa dá recyklovať len vtedy, ak ho spotrebiteľ vie správne triediť. Ak sa skladá z viacerých materiálov, ktoré sa dajú oddeliť, výrobca by mal na obale jasne uviesť, ako na to.
V Nestlé vedia, že triedenie je pre mnohých stále nejasné. Ľudia často nerozumejú, ako systém funguje ani prečo na ňom záleží. Preto na obaly pridávajú jednoduché symboly, ktoré spotrebiteľovi pomáhajú s triedením, a zapájajú sa aj do vzdelávacích kampaní na školách. Spolupráca s OZV ENVI - PAK zároveň pomáha, aby sa obaly z produktov Nestlé po spotrebe skutočne dostali do triedeného zberu a recyklácie.
Ako triediť potravinové obaly
Nie každý obal, ktorý pôsobí ekologicky, je v skutočnosti recyklovateľný. Najväčšou výzvou sú kompozitné obaly, teda tie, ktoré tvoria viaceré vrstvy rôznych materiálov.
„V mnohých prípadoch sú nevyhnutné, pretože chránia produkt a zachovávajú jeho vlastnosti. Ak však vrstvy slúžia len na dekoráciu, výrobca by sa im mal vyhnúť,“ vysvetľuje Katarína Kretter z OZV ENVI - PAK.
Pri triedení potravinových obalov platí niekoľko jednoduchých zásad:
- Do triedeného zberu nepatria mastné papierové obaly. Ani pri papieri však neprekáža drobný mastný fliačik.
- Ostatné obaly stačí dobre vyprázdniť, aby v nich nezostali hrubé zvyšky. Netreba ich umývať ani vyplachovať.
- Kompozitné obaly, pri ktorých sa jednotlivé vrstvy nedajú od seba oddeliť, sa majú triediť podľa väčšinového materiálu. Ak je v obale najviac plastu, patrí do plastov, ak kovu, tak do kovov.
- Výnimkou je papier. Ak tvorí hlavnú zložku kompozitu, obal patrí do kontajnera na nápojové kartóny, nie do papiera. Obal z instantnej polievky či korenia patrí tam, kam obaly z džúsov a mlieka.
- Pred vyhodením je vhodné obaly stlačiť alebo zošliapnuť, aby v kontajneri nezaberali miesto a zberová spoločnosť neprevážala zbytočne vzduch.
Tento článok vám prináša OZV ENVI - PAK.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
