V slovenských domácnostiach končí v koši viac jedla, než by sme si želali. A netýka sa to len Slovenska - v celej EÚ vzniká ročne takmer 59 miliónov ton potravinového odpadu, čo je v priemere okolo 130 kilogramov na osobu. Veľká časť odpadu vzniká úplne zbytočne - nesprávnym skladovaním, nepochopením dátumov na obaloch alebo tým, že s jedlom manipulujeme spôsobom, ktorý ovplyvňuje jeho bezpečnosť.
Kampaň Safe2Eat, ktorú organizuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) spolu s národnými partnermi v EÚ vrátane Slovenska, upozorňuje, že mnohým rizikám sa dá predísť pomerne jednoducho. Toto je päť častých chýb, ktoré doma robíme – a ktoré môžeme zmeniť hneď dnes.
1. Mýlime si dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti
Rozdiel medzi týmito dvoma označeniami je jednou z najčastejších príčin zbytočného vyhadzovania jedla. Dátum spotreby („spotrebujte do“) súvisí s bezpečnosťou potravín. Znamená, že potravina by sa po uplynutí tohto dátumu nemala konzumovať, pretože už nemusí byť bezpečná a mohla by nám spôsobiť zdravotné ťažkosti .Pri potravinách, ktoré sa rýchlo kazia — napríklad čerstvé mäso, ryby, spracované šaláty či mliečne výrobky — sa po uplynutí tohto dátumu už neodporúča konzumovať ich, a to ani vtedy, keď vyzerajú alebo voňajú dobre.
Dátum minimálnej trvanlivosti („minimálna trvanlivosť do“) sa týka kvality potravín. Potraviny ako cestoviny, ryža, konzervy, trvanlivé salámy či pochutiny môžu byť bezpečné pri správnom skladovaní aj po tomto dátume – ak sú v neporušenom obale a bez známok znehodnotenia. Môže sa však zmeniť ich chuť, textúra alebo čerstvosť. V takom prípade pomáha použiť vlastné zmysly: zrak, čuch, hmat, či sluch. Ak sa nám čokoľvek nepozdáva, je bezpečnejšie už potravinu nekonzumovať.
2. Varené jedlo nechávame dlho stáť mimo chladničky
Jednou z najpodceňovanejších chýb je nechať uvarené jedlo „vychladnúť“ pridlho na kuchynskej linke. Platí však jednoduché pravidlo: uvarené jedlo by nemalo zostať mimo chladničky viac ako dve hodiny. Čím viac vody pokrm obsahuje – napríklad polievky, omáčky či vývary – tým rýchlejšie sa môže pokaziť, ak zostane pridlho pri izbovej teplote. Jedlá s vyšším obsahom vody poskytujú vhodné prostredie pre množenie mikroorganizmov, preto ich treba buď okamžite skonzumovať, alebo uložiť do chladničky.
3. Surové a hotové potraviny skladujeme v chladničke blízko seba
V chladničke sa môže stať problém veľmi rýchlo. Stačí, aby šťava zo surového mäsa, ktorá by mohla obsahovať nežiaduce mikroorganizmy, prišla do kontaktu s potravinou, ktorú už ďalej nebudeme tepelne upravovať – napríklad so syrom, šalátom či hotovým jedlom. Takýto prenos mikroorganizmov môže spôsobiť zdravotné ťažkosti aj vtedy, keď obe potraviny vyzerajú navonok v poriadku. Odborníci preto odporúčajú držať surové a hotové jedlá oddelene a zabrániť tomu, aby čerstvé mäso alebo ryby presakovali na akékoľvek potraviny určené na priamu konzumáciu. Pomáha aj to, keď všetko uskladníme v uzatvorených nádobách alebo obaloch a riadime sa teplotou skladovania uvedenou na etikete výrobku — pri čerstvých potravinách je to spravidla 2 až 8 °C.
4. Pri príprave používame rovnaké náradie na surové aj hotové jedlá
V kuchyni sa ľahko stane, že po krájaní surového mäsa siahneme po tom istom noži či doske aj pri krájaní zeleniny, pečiva alebo hotového jedla. Práve toto však môže viesť ku krížovej kontaminácii – preneseniu mikroorganizmov zo surovín, ako je napríklad surové mäso, na potraviny, ktoré už ďalej tepelne neupravujeme. Riešenie je jednoduché: pri práci so surovým mäsom či rybami použijeme samostatné pomôcky a jedlo, ktoré už pôjde rovno na tanier, pripravujeme na inom mieste a s čistým náradím.
5. Potraviny rozmrazujeme nesprávne
Pri rozmrazovaní potravín sa oplatí dať pozor na jednu vec – nenechávať ich stáť pri izbovej teplote. Keď potraviny zostanú príliš dlho mimo chladničky, môžu sa v nich začať množiť mikroorganizmy skôr, než sa celé bezpečne rozmrazia. Najjednoduchšie riešenie je zároveň to najspoľahlivejšie: nechať ich rozmraziť pomaly v chladničke. Dôležitá je aj zásada, že potravina, ktorá už raz bola rozmrazená, by sa nemala znovu zamrazovať.
(zdroj: AdobeStock)
Prečo na tom záleží
Chyby pri skladovaní a príprave potravín nevedú len k zbytočnému plytvaniu potravinami, ale môžu mať aj zdravotné následky. V domácnostiach najčastejšie problém spôsobujú baktérie zo surových potravín, ktoré sa prenesú na jedlo určené na priamu konzumáciu. K známym rizikovým baktériám patrí najmä salmonela, ktorá sa môže nachádzať vo vajciach a v surovom hydinovom či bravčovom mäse, a listérie, ktoré sa dokážu množiť aj pri nízkych teplotách v chladničke – napríklad v mäkkých syroch, údeninách a hotových jedlách. Obe môžu vyvolať zažívacie ťažkosti, horúčku či vracanie a u zraniteľných skupín spôsobiť závažné komplikácie.
Práve na takéto riziká upozorňuje celoeurópska kampaň Safe2Eat, ktorú organizuje úrad EFSA spolu s partnermi v Európe. V roku 2025 prebieha už jej piaty ročník a zapája sa do nej 23 krajín vrátane Slovenska. Naša krajina sa prostredníctvom národného Kontaktného bodu EFSA v SR, ktorý je zriadený na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR do kampane zapojila už po štvrtý raz. Kampaň upriamuje pozornosť na riziká spojené s nesprávnym zaobchádzaním s potravinami, pomáha ľuďom premýšľať nad tým, ako potraviny vyberať, skladovať a pripravovať, a prináša verejnosti zrozumiteľné informácie založené na vedeckých poznatkoch o potravinách. Viac informácií je dostupných na webovom sídle kampane: https://www.efsa.europa.eu/sk/safe2eat.
