Neurológia má mnoho subšpecializácií. Prečo ste si vybrali práve roztrúsenú sklerózu (sclerosis multiplex, SM) a čo bol rozhodujúci impulz tejto voľby?
Roztrúsená skleróza je fascinujúce ochorenie a zároveň veľká medicínska výzva. V istom zmysle je to ochorenie, ktoré spája celú neurológiu: dotýka sa motoriky, senzitivity, zraku, rovnováhy, ale aj kognície, emócií a kvality života. Na začiatku praxe som sa stretol s niekoľkými mladými pacientkami, ktoré v priebehu niekoľkých mesiacov prešli z plného zdravia do stavu, keď nedokázali samostatne chodiť. Možnosť zmierniť týmto pacientom následky ich ochorenia, mala pre mňa nesmierny zmysel a to bol pre mňa impulz, ktorý ma presvedčil - zamerať sa, mimo iné neurologické diagnózy, aj na štúdium, diagnostiku a liečbu SM.
Ako by ste laikovi stručne vysvetlili, čo je roztrúsená skleróza a prečo je dôležitá včasná diagnostika tohto ochorenia?
Ide o chronické, zápalovo-degeneratívne, autoimunitne sprostredkované ochorenie centrálneho nervového systému (mozog, miecha), pri ktorom imunitný systém napáda vlastné nervové vlákna a ich obaly – myelín. Môžeme si to predstaviť ako „porušenie izolácie“ elektrických káblov, ktoré vedú signály medzi mozgom, miechou a telom. Prejavuje sa to veľmi rôznorodo – od nadmernej únavy, cez poruchy zraku až po slabosť a necitlivosť končatín, poruchy rovnováhy či kognitívne zmeny.
Včasná diagnostika je kľúčová preto, že poškodenie nervových dráh sa časom stáva nezvratné. Čím skôr chorobu zachytíme a začneme liečiť, tým väčšiu šancu má pacient zachovať si normálny život, prácu, starostlivosť o rodinu a plány do budúcnosti.
Zmenil sa za posledné desaťročie profil pacienta so SM v ambulantnej praxi? Prichádzajú dnes pacienti skôr, s inými príznakmi alebo s lepším povedomím o samotnom ochorení?
Áno, veľmi. Dnes prichádzajú pacienti skôr, častejšie po prvom alebo druhom ataku, nie až po rokoch progresie. Je to dôsledok lepšieho povedomia – internet, pacientske organizácie a kvalitná komunikácia v médiách urobili veľa.
Pred desiatimi rokmi sme často diagnostikovali pacientov, ktorí mali za sebou roky neurčitých ťažkostí – únavu, závraty, poruchy rovnováhy, ktoré sa pripisovali stresu. Dnes praktický lekár či oftalmológ častejšie myslí na SM už pri prvých podozrivých príznakoch, ako je napríklad zápal zrakového nervu. Mení sa aj samotný obraz choroby: vďaka včasnej modernej liečbe vidíme menej ťažkých invalidizácií a mnohí pacienti zostávajú dlhodobo funkční a fyzicky aktívni.
Ako by mala vyzerať ideálna „pacientska cesta“ od prvých príznakov po stabilnú dlhodobú starostlivosť? Darí sa nám ju na Slovensku dosahovať?
Ideálny scenár začína u lekára prvého kontaktu – ten by mal vedieť rozpoznať varovné signály a pacienta rýchlo odoslať k neurológovi.
Nasleduje magnetická rezonancia, vyšetrenie likvoru a ďalšie testy. Ak sa diagnóza potvrdí, mal by byť pacient čo najskôr odoslaný do špecializovaného SM centra, kde sa zhodnotí aktivita ochorenia a zvolí sa optimálna terapia.
Kľúčové je, aby pacient dostal nielen lieky, ale aj komplexnú podporu – fyzioterapiu, psychologické poradenstvo, sociálne poradenstvo. Na Slovensku sa nám to darí veľmi dobre, aj keď priestor na zlepšenie vnímam najmä v zdokonalení systémového prepojenia medzi primárnou starostlivosťou, centrom a následnou rehabilitáciou.
Poukázali ste na dôležitosť skorého záchytu ochorenia. Aké faktory sú dnes na Slovensku najväčšou prekážkou skorej diagnostiky SM a ktoré opatrenia by priniesli najrýchlejší efekt?
Najväčšou prekážkou je stále časová strata medzi prvým symptómom a špecializovaným vyšetrením. Mnohí pacienti sa najskôr dostanú k oftalmológovi či ortopédovi, absolvujú množstvo vyšetrení, no k neurológovi prídu až po mesiacoch, ojedinele po rokoch.
Ďalším problémom je nedostatočná dostupnosť magnetickej rezonancie v niektorých regiónoch. Pomohlo by, keby praktickí lekári a špecialisti z iných odborov mali jednoduché „screeningové algoritmy“ – krátky zoznam varovných príznakov, ktoré by ich naviedli na podozrenie na SM.
Veľmi by tiež pomohlo zlepšiť komunikáciu medzi pracoviskami a digitalizovať zdieľanie obrazových dát.
Vhodne nastavená liečba je spolu s ďalšími opatreniami základom stabilizácie pacienta. V niektorých terapeutických oblastiach, akou je napríklad onkológia, na Slovensku významne zaostávame v dostupnosti inovatívnej liečby za európskym priemerom. Ako sme na tom s roztrúsenou sklerózou?
Našťastie, v oblasti roztrúsenej sklerózy patríme k lepším krajinám v Európe. Väčšina moderných liekov, ktoré sú registrované v EÚ, je dostupná aj u nás, hoci nie vždy okamžite po registrácii.
V praxi problém nie je v samotnej dostupnosti liekov, ale skôr v administratíve a kapacitách centier - niektoré pracoviská sú preťažené a register absentuje.
Napriek tomu sa slovenskí pacienti liečia modernými tzv. imunomodulačnými liekmi, ktoré dokážu zásadne spomaliť priebeh ochorenia. Imunomodulačné lieky, tzv. DMT („disease-modifying therapy“), patria do skupiny rôznorodých liekov, ktoré menia priebeh ochorenia pri skleróze multiplex. Nie je to liek, ktorý SM úplne vylieči, ale spomaľuje jej priebeh – znižuje počet relapsov (vzplanutí ochorenia) a spomaľuje poškodzovanie nervového systému.
DMT lieky ovplyvňujú imunitný systém, aby menej útočil na vlastné nervy. Každý liek to robí trochu iným spôsobom.
Ako sa pozeráte na súčasný posun k skorému nasadeniu vysokoúčinných liekov v porovnaní s tradičnou eskalačnou stratégiou?
Tento posun je logický a podložený mnohými dátami. Kým starší „eskalačný“ prístup čakal na zlyhanie prvej línie, dnešná stratégia hovorí: ak vieme, že pacient má rizikové faktory ťažkého priebehu, treba zasiahnuť hneď naplno. Zmyslom je zachytiť ochorenie v čase, keď sú príznaky ešte „reverzibilné“, teda keď vieme zabrániť trvalému poškodeniu mozgového tkaniva.
Najviac z tohto prístupu profitujú mladí pacienti s vysokou aktivitou choroby. U nich môže skorá liečba rozhodnúť o tom, či budú o desať rokov viesť plnohodnotný život alebo budú odkázaní na pomoc druhých.
Podľa najnovších dát môže vhodne zvolená liečba významne dopomôcť k spomaleniu progresie ochorenia a oddialiť relaps (tj. akútny atak alebo periódu zhoršenia stavu) dokonca o celé desaťročie. Čo to v praxi znamená?
Pred dvadsiatimi rokmi bolo bežné, že pacient mal relaps každý rok či dva. Dnes, práve vďaka dostupnej vysokoúčinnej liečbe, nie je výnimkou, že pacient žije aj desať rokov bez ataku, bez progresie a bez invalidizácie. Tieto dáta boli nedávno prezentované aj na medzinárodných odborných konferenciách. Je to obrovský úspech medicíny. Znamená to, že človek, ktorému by kedysi hrozila strata mobility v tridsiatke, dnes pracuje, cestuje a vychováva deti.
Samozrejme, vyžaduje to dôsledné sledovanie a disciplinovaného pacienta – liečba funguje len vtedy, keď sa berie správne a kontinuálne.
Pacient, ktorý sa cíti dobre, má často tendenciu liečbu vysadiť. Ako vysvetliť pacientom význam adherencie k liečbe?
Je to veľmi častý problém. Pacient má pocit, že „choroba zmizla“, pretože sa cíti výborne. No v skutočnosti len utíchol zápal, nie samotná príčina ochorenia.
Snažím sa to vysvetliť obrazne. Akoby ste hasili požiar, ktorý zatiaľ len tlie pod povrchom. Keď prestanete, plamene sa môžu rýchlo vrátiť. Preto je nevyhnutné, aby pacienti pochopili, že liečba je dlhodobá, preventívna a jej cieľom je udržať ticho choroby, nie reagovať až na jej návrat.
Ako pristupujete ku kognitívnym symptómom, únave a depresívnym príznakom u pacientov so SM? Odporúčate v niektorých prípadoch aj psychologickú alebo psychiatrickú pomoc?
Tieto symptómy sú často podceňované, pritom pre kvalitu života sú kľúčové. Chronická únava, poruchy koncentrácie či depresia môžu byť rovnako invalidizujúce ako motorické postihnutie. Vždy sa na ne cielene pýtame. Psychologická alebo psychiatrická pomoc by mala byť prirodzenou súčasťou starostlivosti o pacienta so SM. Únava sa dá zmierniť režimovými opatreniami, cvičením, spánkovou hygienou a úpravou denného rytmu, kognitívnym tréningom, ale aj psychoterapiou.
Aké miesto majú nefarmakologické intervencie v dlhodobom manažmente pacienta so SM?
Sú kľúčové. Pohyb, fyzioterapia, ergoterapia, balančné cvičenia a kognitívny tréning. To všetko pomáha mozgu vytvárať nové nervové spojenia a kompenzovať poškodené dráhy.
Pacienti, ktorí pravidelne cvičia, lepšie spia, menej pociťujú únavu a lepšie zvládajú stres.
Výživa a dostatočný príjem vitamínu D tiež zohrávajú úlohu. Ideálne by každé SM centrum malo mať multidisciplinárny tím – fyzioterapeuta, psychológa, nutričného poradcu – a pacient by mal vedieť, že liečba neznamená len injekciu či tabletku, ale aj úpravu životného štýlu.
Aké priority by mala mať národná stratégia pre SM v najbližších 3–5 rokoch, aby priniesla merateľné zlepšenia pre pacientov?
Tri veci: skorý záchyt, dostupnosť špecializovanej starostlivosti a kontinuita.
Potrebujeme skríningové mechanizmy a lepšie prepojenie medzi odbornosťami, aby sa pacient dostal do centra v priebehu týždňov, nie mesiacov.
Ďalej, je nevyhnutné posilniť kapacity SM centier a umožniť im viac multidisciplinárnej starostlivosti. A napokon, systémová podpora rehabilitácie a psychologickej podpory – to nie je „luxus“, ale investícia, ktorá znižuje invaliditu a náklady na dlhodobú opateru.
Roztrúsená skleróza dnes už nie je choroba bez nádeje – ak pacient dostane šancu včas, môže viesť plnohodnotný život. Našou úlohou je, aby túto šancu dostal každý.
Tento článok bol podporený spoločnosťou Novartis Slovakia s.r.o., Žižkova 22B Bratislava 811 02, IČO: 36 723 304
Content ID: FA-11561524, vypracované 11/2025.
