Romantické romány sú ako instantná polievka. Všetci tvrdia, že ju nejedia, ale v špajzi sa vždy nájde aspoň jedno vrecúško. Fenomén červenej knižnice prežil vojny, socializmus aj Netflix. Mení obálky aj názvy, no stále má svoje miesto v regáloch kníhkupectiev a v obývačkách domácností, ktoré sa na verejnosti tvária, že čítajú Ferrante.
V roku 2025, keď umelá inteligencia píše sonety a algoritmy vedia odhadnúť, kedy sa máme zamilovať, sa na scéne objavuje autor, ktorý sa rozhodol tomuto svetu nastaviť zrkadlo a vyleštiť ho na absurdný lesk. Peter Broy debutuje s knihou, ktorej názov znie ako recept aj výstraha: Hrnček objatí, dve lyžice intríg, utrpenia do sýtosti a príliš neokoreniť!
Literárna verzia placeba
Červená knižnica funguje ako evolučne dokonalý organizmus. Mení hrdinov, prostredie aj spoločenské kulisy, no princíp zostáva rovnaký. Dvaja ľudia sa nemajú radi, no po tristo stranách sa bez seba nezaobídu.
Podľa údajov Romance Writers of America tvorí romantická beletria približne štvrtinu všetkých predaných kníh v USA. Rovnako silnú pozíciu má aj v Európe, Kanade či Austrálii. Láska je stabilná komodita. Takmer polovica čitateľov týchto kníh má vysokoškolské vzdelanie. Žáner, ktorý sa kedysi považoval za „oddychový“ alebo „menej náročný“, dnes čítajú právnici, lekárky aj programátori.
Romantické knihy fungujú ako mentálny reset, návrat do sveta, kde majú emócie jasné kontúry a spravodlivosť ešte niečo znamená. Párový terapeut Phil Stark v článku pre Psychology Today vysvetľuje, že aj keď romantické príbehy používajú množstvo klišé, práve známe a opakované vzorce poskytujú čitateľom pocit istoty v zložitom svete. Klišé je podľa neho spôsob, ako si udržať rovnováhu. V príbehoch, kde sa láska vždy skončí dobre, sa dá aspoň chvíľu veriť, že aj život má svoj poriadok. Žáner, ktorý má tiež svojich kvalitných autorov, čo vedia limonádu dobre napísať.
Ilustrácia z knihy (zdroj: Peter Broy)
Bestseller na mieru, irónia podľa chuti
Na tento fenomén sa pozerá aj Peter Broy. Jeho kniha Hrnček objatí, dve lyžice intríg, utrpenia do sýtosti a príliš neokoreniť! sa na prvý pohľad tvári ako príručka pre autorov, ktorí chcú napísať bestseller, no v skutočnosti je to satira na celý biznis s romantikou.
Ponúka v nej presný kuchársky návod, ako „uvariť“ ľúbostný román, ktorý chutí masám, no nechá po sebe pachuť absurdity. S humorom vysvetľuje, ako sa miešajú emócie, ako sa dávkuje utrpenie a prečo sa v každom príbehu zíde stará pestúnka, aj keď deti už dávno odišli na Erasmus. Každá kapitola má svoje ingrediencie, presné pomery aj čas varenia.
Začína názvom, pretože bez základnej suroviny nemá zmysel pokračovať.
„Najlepšie názvy vznikajú ešte predtým, ako autor vôbec tuší, o čom dielo bude“ píše Peter Broy.
Ak sa názov s dejom neskôr nezhoduje, nič sa nedeje. Stačí, aby sa symbolicky objavil v poslednej kapitole. Napríklad červený leopard, ktorý len tak prebehne jedálňou domova dôchodcov, a všetko sa premení na metaforu vitality hlavného hrdinu.
Rovnako precízne radí, ako pristupovať k postavám. Vysvetľuje, že každé dielo potrebuje niekoho, kto trpí, niekoho, kto radí, a niekoho, kto sa stará o zviera. V jeho svete nemôže chýbať čiperná babička, adolescent, starý lojálny zamestnanec ani pestúnka, ktorá strká nos všade a hlavne do vecí, do ktorých ju nič nie je.
Aj utrpenie sa dávkuje podľa potreby. Najprv plače hlavná postava, potom jej matka a napokon pes.
„Bez veľkého utrpenia niet veľkého diela. Trápiť sa musia všetci okrem hlavného záporného hrdinu, aby čitateľ vedel, že je ignorant,“ píše v knihe Broy. Na papieri to znie absurdne, ale funguje to. Každý, kto niekedy čítal romantický román, vie, že práve prehnané city sú jeho motorom. Každá slza má svoj účel a keď sa zdá, že nič horšie sa už nemôže stať, prichádza „rana osudu“.
„Ak chcete vidieť plakať celý národ, zasaďte krátko po prvej rane osudu druhú. Ale musí byť slabšia,“ dodáva.
Jeho sarkazmus funguje, pretože presne kopíruje logiku príbehov, na ktoré sme zvyknutí. Všetci vieme, že sú predvídateľné a predsa ich čítame. Kniha robí z klíše zrkadlo, v ktorom sa vidíme všetci.
Ilustrácia z knihy (zdroj: Peter Broy)
Smeje sa, ale nepohŕda
Peter Broy nie je typický literárny debutant. V civilnom živote učil na univerzite kybernetiku a automatizáciu a roky sa pozeral na knižný trh zvonka. Keď sa rozhodol vstúpiť dnu, zobral si lupu a skalpel, aby rozobral žáner, ktorý milióny ľudí tajne konzumujú a stovky autorov sa ho pokúšajú napodobiť.
Kniha Hrnček objatí, dve lyžice intríg, utrpenia do sýtosti a príliš neokoreniť! je satira napísaná s takou presnosťou, že sa pri nej musíte smiať, aj keď poznáte všetky triky. S pokojom popisuje, ako sa vyrába emócia a pritom sa zabáva na tom, že ju všetci dobrovoľne kupujeme.
Ilustrácia z knihy (zdroj: Peter Broy)
Broyova kniha je pozvánkou pozrieť sa do zákulisia emócií, ktoré síce poznáme naspamäť, no stále im podliehame. Vie, že za sentimentálnymi vetami sa často skrýva úprimná potreba po niečom jednoduchom a ozajstnom, a to sa dnes málokto odváži priznať. Preto ju má zmysel čítať.
Tento článok vám prináša Peter Broy, autor knihy.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
