Čo urobí región, ktorý bol celé desaťročia závislý od baníctva a zrazu čelí útlmu ťažby? V Handlovej sa rozhodli, že namiesto uhlia je čas dolovať nápady. Z banskej vody, ktorá roky vytekala spod zeme a bez úžitku odtekala do rieky, vznikol základ novej éry. Bývalí baníci vymenili prilby za gumáky a podzemie za haly s nádržami plnými teplomilných rýb.
Prvé ryby tu začali chovať v roku 2015 a odvtedy sa Agro rybia farma v Handlovej vypracovala na najväčší chov sumčeka afrického v Európe. Čo všetko museli prispôsobiť, aby nad štôlňami mohla vyrásť akvakultúra, ktorá ročne vyprodukuje stovky ton rýb?
Sumček africký z Handlovej na pultoch Kauflandu
„Kaufland bol náš prvý veľký obchodný partner. Spoluprácu sme začali v roku 2016 a pokračuje dodnes,“ spomína Ivan Beňo. Odvtedy spolupráca prerástla do dlhodobého vzťahu, vďaka ktorému sa celý sortiment z handlovskej farmy dostal do predajní Kaufland po celom Slovensku. Pod značkou Sumček Omega nájdu zákazníci čerstvé a údené filety, mrazené výrobky, paštéty aj konzervy.
Rybníky nad banskými štôlňami
Myšlienka obrátiť sa k poľnohospodárstvu neprišla náhodne. Aj v iných banských regiónoch sa po útlme ťažby osvedčila premena na pestovanie zeleniny či chov rýb.
„Najprv sme rozmýšľali podobne ako v Novákoch, kde postavili skleník vykurovaný termálnym vrtom a tepelným čerpadlom a začali pestovať paradajky. U nás to však kvôli terénu a nadmorskej výške nebolo možné, preto vznikli len dva menšie skleníky,“ spomína Ivan Beňo, riaditeľ Agro rybia farma Handlová.
V Handlovej však mali niečo, čo Novákom chýbalo. Aj po ukončení ťažby z bane ďalej vyvieral zdroj vody. Mal teplotu okolo 18 stupňov, nebolo ho treba čerpať a prítok zostával stabilný počas celého roka. Približne 120 litrov vody za sekundu však roky odtekalo bez úžitku do rieky, až kým nezačali uvažovať, ako ju využiť zmysluplnejšie. Impulz prišiel nečakane.
„Dodávateľ skleníkov nám raz spomenul, že vo svete rastie trend chovu teplomilných druhov rýb. Uvedomili sme si, že sumček africký by mohol byť ideálny. Dobre znáša teplo, rýchlo rastie a jeho mäso má vysokú výživovú hodnotu,“ opisuje riaditeľ.
Pre nový projekt našli nevyužívaný pozemok v areáli bývalej bane. Prípravné práce a výstavba zabrali len 2,5 roka, hoci celé územie leží v zosuvnom pásme.
„V päťdesiatych rokoch sa tu zosunul celý kopec, preto sme museli vyvŕtať asi päť kilometrov podporných pilôt. Každá nádrž, hala aj chodba stoja na pilótach dlhých pätnásť až dvadsať metrov. Stalo sa, že betón z domiešavača vytiekol cez pilótu do starej banskej štôlne pod nami a stvrdol za pár minút. Museli sme ho rozbíjať zbíjačkou,“ spomína Beňo a ukazuje na nákres projektu, pod ktorým sa stále tiahnu dve staré štôlne.
Najväčší chov sumčeka afrického v Európe
„Vo svete nie je veľa takých fariem. V Poľsku sa chovala tilapia, v západnej Európe síce aj sumček, ale len v menších rozptýlených chovoch. My sme najväčší chov z jedného miesta,“ približuje riaditeľ farmy.
Technológia, ktorú v Handlovej vybudovali, patrí k najmodernejším v Európe. Cieľom bolo vytvoriť rybám podmienky čo najbližšie prirodzenému prostrediu – čistú vodu, stabilnú teplotu a dostatok kyslíka.
„Teplota sa drží medzi 27 a 28 stupňami. Vodu nepretržite okysličujeme cez 20-metrové vrty so špeciálnymi sondami podľa izraelského patentu. Vďaka tomu ryby rastú rýchlejšie a dosahujú požadovanú hmotnosť už za šesť až sedem mesiacov namiesto bežných deviatich,“ vysvetľuje Beňo.
Voda neustále prúdi medzi desiatimi veľkými a ôsmimi menšími nádržami. Biofilter zachytáva pevné častice, baktérie rozkladajú zvyšky výkalov a teplo, ktoré pritom vzniká, využívajú na vykurovanie. Fungujú takmer bez kúrenia, len v zime mu trochu pomáhajú. Letá sú v ostatných rokoch teplejšie, no vďaka stabilnej teplote banskej vody dokážu celý systém ochladzovať.
Najväčšou výhodou je nezávislosť od počasia a ročných období. Každý uzavretý systém však má svoju životnosť. Priebežne treba čistiť biofiltre, dezinfikovať nádrže a obnovovať baktérie, aby všetko fungovalo ako má.
„Nie všetky druhy rýb sa dajú chovať týmto spôsobom, ale svet sa uberá práve týmto smerom. Uzavreté chovy dokážu prinášať čerstvé, kvalitné mäso bez dopadu na moria a s menšou uhlíkovou stopou,“ zamýšľa sa riaditeľ rybej farmy.
Baníci sa zmenili na rybárov
Aby bol chov stabilný, musí fungovať v presnom rytme. Každý týždeň do systému nasadia približne desaťtisíc rybiek a rovnaký počet v tom istom čase odoberú. Prvé násady priviezli z Holandska, no od roku 2020 využívajú vlastnú liaheň. Z času na čas sa im darí malé množstvo násady predať. Väčšina však putuje späť do vlastných chovov. Farma je navrhnutá na ročnú produkciu tisíc ton rýb, no reálne sa pohybuje medzi 700 a 900 tonami.
„Rekord sme mali 960 ton, no na slovenský trh sme neumiestnili ani polovicu. Časť išla do Česka, Poľska či Maďarska. Preprava čerstvých rýb však zvyšuje náklady, preto sme sa rozhodli zamerať viac na domáci trh. Uvidíme, či to bude efektívnejšie,“ ozrejmuje plány Beňo.
Na farme pracuje približne päťdesiat ľudí, väčšina priamo z Handlovej. Asi polovicu tvoria ženy, ktoré podľa riaditeľa oceňujú, že nemusia dochádzať do fabrík v okolí. Mnohí z mužov, ktorí sa venujú chovu, sú zasa bývalí baníci.
V chovnej časti je rušno nepretržite vo dne aj v noci. Personál sa strieda podľa rozpisu, sleduje teplotu vody, množstvo kyslíka, hladinu vody v nádržiach a ich odkalovanie. Ak by sa kolobeh vody zastavil, ryby by uhynuli, preto tu musia byť zamestnanci stále pripravení reagovať. Ryby kŕmia ručne každé dve hodiny. Automatické dávkovače by síce prácu uľahčili, no nedokážu nahradiť ľudské oko.
„Človek vidí, ako ryby na krmivo reagujú. Keď sa nehrnú k hladine, zbytočne ich nekŕmime,“ vysvetľuje Beňo, keď sleduje sumčeky v nádrži nezaujaté čerstvou dávkou granúl.
Používajú krmivo, ktoré musí chvíľu zostať plávať na hladine, inak oň ryby stratia záujem. Zloženie aj veľkosť porcií sa prispôsobujú veku. Napríklad čerstvo vyliahnuté ryby dostávajú živú potravu a granule menšie ako 1 mm, kým dospelé kusy 4,5-milimetrové granule. Každá nádrž má svoj kód a pracovníci dôsledne zapisujú počet rýb, úhyny aj spotrebu potravy. Z týchto údajov potom počítajú priemernú hmotnosť a vyhodnocujú efektívnosť chovu.
Po šiestich mesiacoch sú ryby pripravené na výlov. Pred spracovaním ešte týždeň plávajú v čistej vode, aby sa zlepšila chuť mäsa. Z nádrží potom putujú potrubím priamo do spracovne, kde ich schladia, omráčia a odkrvia.
„Ryby majú na začiatku spracovania okolo 27 stupňov. Pred balením však musia mať menej než dva, takže sa postupne ochladzujú,“ opisuje proces riaditeľ farmy.
Sumček africký nemá šupiny, no produkuje veľa slizu, čo sťažuje spracovanie. Preto sa odstraňuje v bubne so šupinkovým ľadom, na ktorý sa naviaže. Ryba sa najprv pitvá, odstráni sa hlava, potom sa rozdelí na filety, odkožuje a ďalej opracuje nožom. Mäso má svetloružovú farbu a tvorí približne tretinu pôvodnej hmotnosti ryby.
Spracovňa funguje od pondelka do piatka na dve zmeny. Ranná zmena pripravuje ryby na spracovanie, popoludňajšia dokončuje balenie hotových výrobkov, ktoré ešte v ten deň putujú do chladiarní a následne k odberateľom.
Vymysleli rybie klobásy
V Handlovej zužitkujú rybu do posledného kúska. Z mäsa vyrábajú čerstvé, údené aj mrazené filety, nugetky, paštéty či zmes na špagety. Produkty s logom Sumček Omega nájdete na pultoch predajní Kaufland po celom Slovensku. Z kože vzniká želatína a rybia múčka. Najpyšnejší sú však na rybie klobásy, ktoré ich priviedli do nečakanej situácie.
„Pôvodne sme ich chceli nazvať jednoducho klobásy, no podľa vyhlášky sa tento názov nesmie používať pre výrobky z rybieho mäsa. A tak vznikla nová kategória klariasky podľa latinského mena sumčeka Clarias gariepinus,“ hovorí s úsmevom Beňo.
Najsilnejšie obdobie prichádza počas Vianoc a Veľkej noci, leto je naopak najslabšie. Slováci stále jedia málo rýb. Kapor patrí k vianočných sviatkom, pstruh na letnú grilovačku a ostatné sladkovodné druhy zostávajú v úzadí. Väčšinu spotreby tvoria morské ryby, často spracované do rybích konzerv a výrobkov.
Postupne sa to však mení. Keď v Handlovej s chovom pred dekádou začínali, priemerný Slovák zjedol medzi štyrmi až piatimi kilogramami rýb ročne. Dnes je to približne šesť, z čoho len necelý kilogram tvoria sladkovodné ryby.
„Ľudia stále siahnu skôr po lacnejšom mäse, ale keď sa ekonomike darí, rastie aj chuť na ryby,“ uzatvára Ivan Beňo. Verí, že raz sa Slovensko v spotrebe rýb priblíži aspoň k odporúčaným hodnotám.
