Bez systémových reforiem sa z konsolidácie verejných financií stáva len dodatočné daňovo-odvodové zaťaženie firiem a najmä finančného sektora, čo brzdí rast celej ekonomiky. Poisťovne už dnes odvádzajú do štátneho rozpočtu takmer polovicu svojho zisku a pripravované zmeny tento podiel ešte zvýšia.
Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ poisťovne KOOPERATIVA upozorňuje, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde domácnosti a firmy dlhodobo využívajú poistné krytia len v nízkej miere. V súčasnej situácii tlaku na poistný sektor a rastúceho rizika kríz môže tento trend viesť k zvyšovaniu úrovne podpoistenia a následne aj tlaku na verejné financie.
Konsolidačné balíky riešia dôsledky a nie príčiny
Pri schvaľovaní druhého konsolidačného balíka sa očakával rast HDP takmer na úrovni 3 %. Postupne však prognózy klesli až na 0,8 %, čo signalizuje výrazný pokles zdrojov, ktoré ekonomika prináša do štátneho rozpočtu.
„Konsolidácia je nevyhnutná. Úsporné balíky však riešia najmä dôsledky, nie príčiny – zvyšujú dane a odvody pre obyvateľov aj podnikateľov, zatiaľ čo systémové výdavky verejnej správy zostávajú bezo zmeny. To našej ekonomike neprospieva,“ hodnotí Vladimír Bakeš.
Podľa neho, problémy nevznikli len počas pandémie v rokoch 2020 až 2023, ale oveľa skôr. Dlhodobo ich spôsobuje štedré financovanie sociálneho systému a zle nastavený daňovo-odvodový systém. „Navyše, zvyšujúce sa dane a odvody oslabujú konkurencieschopnosť firiem. V dôsledku toho ekonomika nemá šancu na rast a Slovensko v tomto ohľade predbehli takmer všetky okolité štáty.“
Vyššie dane brzdia investície a dusia poistný sektor
Podľa vrcholového predstaviteľa najväčšej poisťovne na Slovensku vyššie dane prirodzene spomaľujú rozvoj firiem a obmedzujú ich investície do inovácií či rozširovania kapacít. V praxi to povedie k rušeniu živností a k obmedzovaniu ekonomickej aktivity, najmä u malých podnikateľov. „Dostali sme sa do takmer bludného kruhu, kedy vyššie dane brzdia rozvoj firiem a ich investície do inovácií, ktoré by mohli v budúcnosti priniesť dodatočné zdroje pre štátny rozpočet.“
Slovenské podnikateľské prostredie má najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie spomedzi okolitých krajín, a to obzvlášť silne dopadá na banky a poisťovne. Poistný sektor v roku 2024 odviedol do štátneho rozpočtu približne 240 miliónov eur, pričom čistý zisk po zdanení dosiahol 250 miliónov eur. „Blížime sa k 50-percentnému daňovo-odvodovému zaťaženiu, a to v budúcnosti ďalej porastie. Nie je preto prekvapením, že pred 15 rokmi pôsobilo na slovenskom trhu 25 poisťovní, no dnes ich je iba deväť,“ približuje Vladimír Bakeš a dodáva, že ďalšie zvyšovanie tohto zaťaženia podmienky finančného sektora ešte viac zhorší.
Vladimír Bakeš sa zúčastnil diskusie Vizionári, venovanej téme dopadov konsolidácie verejných financií. (zdroj: Vizionári)
Treba sa pripraviť na rast cien poistenia
Slovensko patrí medzi málo krajín, kde okrem štandardného zdanenia existujú aj špeciálne dane a odvody viazané na poskytovanie poistných produktov a služieb. Poisťovne v súčasnosti odvádzajú daň z neživotného poistenia a osobitný odvod z povinného zmluvného poistenia (PZP) vozidiel. Aktuálne konsolidačné opatrenia, vrátane navýšenia tohto odvodu z 8 na 10 %, zvýšia podľa prepočtov poisťovní daňovo-odvodové zaťaženie neživotného poistenia približne o jednu štvrtinu, pričom štát si od toho sľubuje dodatočné príjmy na úrovni 35 miliónov eur.
Európska regulácia požaduje, aby poisťovne premietli do cien poistenia všetky náklady, vrátane daní a odvodov. Dá sa preto očakávať, že sa tak stane aj v najbližšom období. „Spotrebitelia sa budú musieť zmieriť s tým, že na budúci rok zaplatia za tú istú službu neživotného poistenia o 6 až 8 % vyššie poistné,“ upozorňuje Vladimír Bakeš. Ďalej vysvetľuje, že na poistnom sa prejaví nielen 2-percentný nárast odvodov, ale aj pretrvávajúca inflácia a rast cien za opravy po vzniknutých škodách.
Nízka miera poistenia Slovákov zvyšuje tlak na verejné financie
Líder poisťovne KOOPERATIVA zostáva realistom. Hoci neočakáva dramatický pokles záujmu o dobrovoľné neživotné poistenie, upozorňuje na dlhodobý trend rastúceho podpoistenia. Slovensko má v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nízku mieru poistného krytia – pomer predpísaného poistného k HDP nedosahuje ani 3 %, zatiaľ čo vo vyspelých ekonomikách sa pohybuje na úrovni presahujúcej 5 %.
Podpoistenie je výrazné najmä pri nehnuteľnostiach. Podľa odhadov je na Slovensku až polovica z nich poistená nesprávne alebo úplne bez poistenia. Pri živelných udalostiach sú preto ekonomické škody dvojnásobné až trojnásobné v porovnaní s poistnými plneniami. Výsledkom je tlak na štát, ktorý je nútený poskytovať ad hoc pomoc. „Práve tu sa ukazuje, že poistenie znižuje závislosť občanov od štátnej pomoci a pomáha stabilizovať spoločnosť v krízových situáciách,“ hodnotí Vladimír Bakeš.
Poistenie posilňuje odolnosť domácností, firiem aj verejných financií. (zdroj: freepik)
Potenciál pre podporu finančnej odolnosti
Poisťovne združené v Slovenskej asociácii poisťovní (SLASPO) dlhodobo apelujú na otvorenie odbornej diskusie o tom, ako reálne posilniť dostupnosť poistenia na Slovensku. Jedným z návrhov je účelové viazanie časti daní a odvodov, ktoré poisťovne odvádzajú do štátneho rozpočtu, napr. do fondov na prevenciu a zmierňovanie škôd.
Priestor na zmenu ponúka aj daňové zvýhodnenie, aké platilo v minulosti, napríklad pri životnom poistení. Podľa Vladimíra Bakeša by drobné daňové benefity spolu s lepšou informovanosťou mohli opäť motivovať domácnosti k väčšej zodpovednosti. „Poisťovne dlhodobo robia osvetu a upozorňujú na potrebu pravidelného prehodnocovania poistenia a aktualizácie poistných zmlúv, aby boli klienti v prípade škody adekvátne chránení,“ hodnotí predstaviteľ Kooperativy, a súčasne prezident SLASPO. Zároveň zdôrazňuje, že poistenie predstavuje kľúčový nástroj stability nielen pre domácnosti a firmy, ale aj pre verejné financie a samotný štát. „Silnejšia spolupráca štátu a poisťovní pri prevencii, vzdelávaní a podpore finančnej gramotnosti je cestou, ktorá by dlhodobo posilnila odolnosť slovenskej ekonomiky.“
Výzvy poistného sektora v budúcom roku
Tretí konsolidačný balíček, ktorý vstupuje do platnosti, prináša ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia. Spolu s oslabeným hospodárskym rastom to môže podľa Vladimíra Bakeša negatívne ovplyvniť dopyt po niektorých poistných produktoch. Sektor zároveň čelí nestabilným úrokovým sadzbám, stále vysokej inflácii a rastúcim nákladom na poistné plnenia aj samotnú prevádzku. Poisťovne tak budú musieť efektívnejšie alokovať kapitál a diverzifikovať portfóliá, aby zachovali stabilitu a dostupnosť služieb pre klientov.
Zároveň však platí, že nízka penetrácia poistenia na Slovensku predstavuje aj priestor na rast. „Príležitosti vidíme v nových personalizovaných produktoch a stále jednoduchších inovatívnych službách, po ktorých bude dopyt rásť. Nepriaznivý demografický vývoj však vytvára veľký tlak na dôchodkový systém, preto očakávame rastúci potenciál aj v oblasti dlhodobého finančného zabezpečenia a dôchodkových produktov,“ uzatvára šéf poisťovne KOOPERATIVA.
Pohľad odborníkov na aktuálne dopady konsolidácie verejných financií a výzvy, ktoré z nich vyplývajú, priniesla koncom novembra aj online diskusia Vizionári.
