Slovo na úvod
Často sa ma pýtate, ako v dnešnej dobe ochrániť svoje úspory. Žijeme v čase „zlých peňazí“, vysokej inflácie a neistoty, kedy tradičné poučky o sporení prestávajú platiť. Práve preto som napísal knihu „Ako na zlato – Peniaze pre neveriacich“. Mojím cieľom nebolo napísať ďalšiu teoretickú učebnicu ekonómie, ale vytvoriť praktický manuál pre každého, kto hľadá poistku pre svoj majetok.Rozhodol som sa, že obsah tejto knihy sprístupním v novej, digitálnej forme priamo tu na blogu.
Počas nasledujúcich týždňov budem postupne uverejňovať kompletný obsah knihy. Každý piatok pribudne jedna kapitola, ktorá vás prevedie celou problematikou:
Prečo zlato nie je investícia, ale poistka.
Ako rozoznať fyzické zlato od „papierových“ sľubov.
Kde a ako ho bezpečne nakúpiť a čomu sa oblúkom vyhnúť.
Tento seriál bude dostupný exkluzívne len pre predplatiteľov. Verím, že vám tieto texty pomôžu lepšie sa zorientovať vo svete drahých kovov a urobiť správne rozhodnutia pre vašu finančnú budúcnosť.
Pozývam vás začítať sa do prvej kapitoly.
Na jeseň 2019 mi zavolal Jozef, aby sa poradil, kde môže najlepšie predať zlato.
Nakúpil ho ešte v roku 2011 tesne pred posledným vrcholom. Odvtedy nutkavo kontroloval cenu, ohrýzal si nechty a trápil sa papierovými stratami. Keď sa konečne vyhrabal takmer na nulu, uľavil si predajom. Predal ho s miernou stratou, za uncu dostal 1 360 eur.
O necelý rok neskôr bolo zlato pri historických maximách. Stálo o 20 % viac, čiže 1 650 eur.
Jana sa ma pýtala, do čoho má investovať. Či má teda kúpiť to zlato, keď to tak rastie.
Do zlata sporím časť svojej kúpnej sily 15 rokov. Okrem toho peniaze študujem, píšem o nich, konzultujem a prednášam. Problém s finančnou gramotnosťou mnohých Slovákov, spôsobený komunistickou dobou temna, neobchádza ani zlatý sektor. Kde chýba racionálno, tam sa môžu predajcovia zlatých produktov voziť na vlnách chamtivosti a strachu svojich klientov. Rastúca cena zlata vyvoláva záujem a v sektore aktivitu. Jozef predáva, Jana nakupuje. Obaja to robia zle.
Z chamtivosti aj zo strachu zvyknú byť straty. Tu je 5 najväčších chýb, ktoré som si všimol pri mojom pôsobení v sektore:
1. Žiadne zlato nemajú
Pred dekádou takmer kľakol svetový finančný systém a šéfovia bánk vtedy nakupovali automatické zbrane. Ani panika insiderov nedokázala prebudiť mnohých ľudí z ilúzie stability dnešného systému štátnych peňazí s núteným obehom.
„Zlato je pre konšpiračných katastrofistov, ktorí doma syslia sušenú fazuľu a náboje,“ presviedča ma človek počas rozvíjajúcej sa pandemickej ekonomickej depresie. Pritom žije v krajine, kde obyvateľstvo za posledných 100 rokov pretrpelo menové reformy, rozpad menovej únie, menovú a bankovú krízu. Ľudia, ktorí majú akcie, by mali mať viac zlata ako ľudia, ktorí majú väčšinu svojich úspor v peniazoch. Napriek tomu práve oni nie sú často schopní mať racionálny, neutrálny prístup k zlatu. Stránia sa ho ako čert kríža. Zlato má pre nich negatívny emočný náboj, spájajú ho s chamtivosťou, prípadne so spiatočníctvom. Väčšinou vzdelaní ľudia, hrdí na svoju racionalitu, sú pri zlate zrazu prekvapivo emocionálni. Ignorujú dáta, teóriu aj prax. Zlato pritom odporúčajú nielen kritici dnešného finančného systému, ale aj najúspešnejší investori. Ako nástroj znižovania rizika portfólia ho odporúčajú aj mainstreamoví akademici zaoberajúci sa ekonómiou a financiami.
Týmto ľuďom potom chýba v abecede finančnej gramotnosti celá skupina písmen. Otázka nie je či, ale koľko zlata mať v portfóliu a v akej podobe.
2. Zlata majú priveľa – pletú si ho s investíciou
Ako keby bola pri zlate možná len slepá nenávisť alebo zvrátená láska. Tí, čo majú zlato, to často radi preháňajú. Majú v ňom väčšinu majetku. Čakajú na koniec sveta, ktorý neprichádza. Okrem očakávanej apokalypsy je druhou častou pohnútkou, ktorá vedie k príliš veľkej váhe zlata v portfóliu, sen o ľahkom zbohatnutí.
Zlato si však neradno pliesť s investíciou, akou sú akcie, nehnuteľnosť na prenájom alebo pole. Zlato je len iným druhom peňazí a za držanie peňazí človek v normálnych časoch nedostáva dividendy, úrok ani nájom. Naopak, za služby likvidity sa ako pri eurách, tak aj pri zlate platí ušlým výnosom.
Tu nejde o slovičkárenie. Kto si pletie zlato s investíciou, ten bude mať nerealistické očakávania, zlý spánok a nižší dôchodok. Zlato preto nie je nástrojom na zbohatnutie, ale jedným zo spôsobov uchovania bohatstva. Áno, zlato môže byť aj krátkodobá špekulácia. Ale potom treba adekvátne tomuto cieľu prispôsobiť alokáciu riskovaného majetku.
3. Zlý časový horizont a funkcia v portfóliu
„Navždy alebo nikdy“ je moje heslo pri zlate. Zlatom nebojujem proti plytkému riziku svojho investičného portfólia, ktoré definujem ako normálny pohyb cien akcií na trhoch. Používam ho ako poistenie voči hlbokému riziku. Pre prípad, ak sa jedného dňa trhy alebo banky vôbec neotvoria. Keď trhom z padajúceho HDP, rastúcich štátnych dlhov a hyperaktívnych centrálnych bánk prasknú nervy a zaútočí dlhopisová hliadka. Keď neschopnosť Talianska splácať svoje záväzky (default) rozdrobí euro. Keď americká lietadlová loď spraví chybu v Juhočínskom mori. Zlato bolo a bude v čase bankrotu štátov, rozpadu menových únií alebo vojny tými najžiadanejšími peniazmi.
Cenu zlata preto nesledujem každých 5 minút na telefóne, aktívne s ním neobchodujem. Vzhľadom na svoju brutálnu volatilitu v krátkom aj strednodobom horizonte zlato nie je dobrým uchovávateľom kúpnej sily. V týchto horizontoch je hlavne poistením voči zlým politickým a ekonomickým scenárom. Funkciu uchovávateľa kúpnej sily získava až za predpokladu, že ho človek nenakúpi/nepredá v cenových extrémoch a drží ho dostatočne dlho.
Pre mňa je zlato poistkou voči katastrofickým scenárom. Pri poistení invalidity sa málokto teší na zisky, až mu túto poistku raz vyplatia. Rovnako sa nádejam aj ja pri zlate, že ho nikdy nebudem musieť predávať. Bude to znamenať, že som prežil život v stabilnom svete, kde sa nezhmotnili ekonomické a politické hrozby, ktorých sa obávam. Že som nemusel utekať s rodinou pred vojnou a som zabezpečený z mojich investícií. Že si moje iné úspory udržali hodnotu. Preto dúfam, že na zlate prerobím. Ruku do ohňa by som za to ale nedal.
4. Podceňujú štát – peniaze pre neveriacich
Ako keby ľudia vytesnili cyperské jarné upratovanie na bankových účtoch z roku 2013. Štát však dokáže zdaniť alebo vyvlastniť zlato ešte ľahšie než peniaze na účte. Pomôže mu závisť väčšiny voličov, ktorí nemajú vôbec žiadne úspory, nieto ešte zlato – symbol zloduchov a zbohatlíkov. Aj tí, čo zlato kúpili, často zanedbávajú hrozby vyplývajúce zo zlyhania štátu. Zabúdajú na to, čoho sú schopní politici, ktorým nejde karta. Preto by si mali minimálne časť zo zlata v majetku kúpiť a držať anonymne. Inak táto poistka proti zlyhaniam štátu nebude fungovať.
5. Zlato nakupujú zle a draho
Po šiestich zlých rokoch sa cena zlata postupne vyšplhala na historické maximá. Nezdá sa vám divné, že kým v obchode s bežným tovarom si ideme za zľavami nohy dolámať, finančné aktíva nakupujú ľudia najradšej, keď sú drahé? Zlato nie je dobré nakupovať impulzívne, v jeden moment dať všetky žetóny na stôl. Lepšou stratégiou je postupné sporenie na vopred stanovené percento majetku, čo môže pomôcť vyhnúť sa drahým vrcholom.
Nie je vôbec jedno, aké zlato, kde a za koľko nakúpite. Ak človek drží podiel spoločnosti vlastniacej zlato, v skutočnosti nevlastní kov. Vlastní papier. Pohľadávku voči konkrétnej inštitúcii, ktorej hodnota je odvodená od ceny zlata. Ako nástroj na vyhladzovanie volatility investičného portfólia to môže fungovať. Ako poistka voči hlbokému riziku to je však zlý vtip. Niektorí ľudia majú všetko zlato v banke. Nechávať si zlato v banke je niečo podobné, ako mať náhradné kľúče od auta v aute. Čo je v banke, je jednu krízu vzdialené od zdanenia alebo vyvlastnenia.
Náš prieskum, uskutočnený v priebehu roka 2019, zacielený na vyše 200 miestnych subjektov predávajúcich investičné zlato a analýza ich produktov, cien a podmienok predaja ukázali, že nie je jedno, kde nakupujete. Kým priemerný príplatok k uncovému zliatku nad spotovú cenu zlata dosahoval v sledovaných firmách 5,55 %, pri nákupe u drahého predajcu ste mohli zlato preplatiť aj o takmer 20 %.
Jozef ani Jana príliš nepremýšľali o tom, ako na zlato. Jozef sa na zlato nechal nahovoriť zo zlých dôvodov predajcom, ktorý mu to potom zrátal. Impulzívny nákup mu šesť rokov kazil spánok. Predal ho v čase, keď na držanie zlata bolo asi najviac dôvodov od druhej svetovej vojny. Dlhy štátov explodovali a centrálne banky sa snažili novými peniazmi nahradiť klesajúce reálne príjmy. Nekryté, papierové peniaze postavené na viere v zodpovednosť štátov a na presvedčení o sile ich ekonomík nemajú ani 50 rokov. Zlato a striebro sú peniaze staršie než Kristus. Sú to peniaze pre neveriacich.
Pokračovanie si môžete prečítať už tento piatok 30. januára.
Juraj Karpiš, hlavný finančný hygienik www.jurajkarpis.com
