Pokus s nekrytými papierovými peniazmi ešte nemá ani 50 rokov. Euro má 21 rokov. Zlato a striebro sú peniaze staršie než Kristus. Zlato a striebro sú súkromné, decentralizované peniaze, ktorých hodnota sa udržiava fyzickou vzácnosťou v prostredí v kombinácii s ich viac než 5 000-ročnou popularitou. Tieto komodity vyhrali desiatky tisíc rokov trvajúci celosvetový tender na ideálne peniaze. Pre peňažnú funkciu, ktorú zlato historicky zastávalo, ho predurčili vhodné vlastnosti ako: chemická stabilita, ľahká deliteľnosť, vzácnosť a nákladná produkcia. Zlato je značka, ktorá má vďaka stovkám generácií v dlhej histórii rádovo väčšiu a stabilnejšiu hodnotu ako Coca-Cola. Je to Apple medzi peniazmi. Ľudia po celom svete ho poznajú, vedia o tom, že je hodnotné. Nepotrebuje štátnu propagandu ani drahú informačnú kampaň, akú sme zažili pri zavádzaní eura. Preto má zlato v spoločnosti obrovskú koordinačnú schopnosť.
Napriek rýchlemu technologickému pokroku ostáva produkcia zlata stále náročná. Od roku 1868 sa nikdy ročne nevyťažilo viac než 3,5 % hmotnosti už existujúceho zlata. Po väčšinu rokov sa produkcia pohybovala v okolí 2 %. To je výrazne nižšia miera inflácie, ako napríklad pri zásobe dolárov manažovanej americkou centrálnou bankou. Ich množstvo v obehu rastie priemerným tempom 7 % ročne, pričom maximálny ročný prírastok dosiahnutý v reakcii na pandémiu nového koronavírusu už dosiahol až neuveriteľných 30 %.
Vďaka stabilnej a pomaly rastúcej ponuke v prostredí rýchlejšie rastúcej ekonomiky si zlato počas stáročí uchováva svoju výmennú hodnotu. Práve neelastická ponuka v podobe fyzického nedostatku zlata a jeho nákladnej ťažby v kombinácii s neustávajúcim dopytom predstavuje zámok na jeho hodnote, vďaka ktorému si uchováva kúpnu silu v ekonomikách po celom svete v dlhodobom horizonte.
Liek na monetárne ilúzie
Hodnota zlých papierových peňazí síce stabilne, no neustále padá. Inflácia je nástroj na oklamanie pracujúcej chudoby. Zamestnanci, pomýlení infláciou zlých peňazí, si nepýtajú dostatočne vysoké reálne platy, čím sa snažia štátni ekonómovia „stimulovať“ ekonomiku. Naopak, centrálne banky vytváraním nových peňazí a podporovaním finančných a kapitálových trhov dotujú tých, ktorí vlastnia drvivú väčšinu akcií a dlhopisov. Asociálny Jánošík zlých peňazí tak berie chudobným a dáva bohatým, čím zvyšuje príjmovú a hlavne majetkovú nerovnosť v spoločnosti a prispieva k jej radikalizácii.
Ak by štáty ľudí prestali nútiť používať ich ničím nekryté papierové peniaze, tí by sa pravdepodobne vrátili späť k peniazom naviazaným nejakým spôsobom na vzácne kovy. Vidno to na dodnes významnej funkcii zlata vo finančnom systéme napriek tomu, že mu štát formálne uprel monetárnu funkciu a vedie proti nemu negatívnu informačnú kampaň.
Zlato je stále extrémne likvidné a uchováva si kúpnu silu naprieč tisícročiami. Rímsky vojak podobnej hodnosti ako kapitán americkej armády dostával za cisára Augusta plat 38,58 unce zlata. Ak prepočítame ročný plat amerického kapitána o viac než 2000 rokov neskôr z dolárov späť na unce, vyjde nám 38,75. Rovnako ako pred sto rokmi aj dnes si možno za uncu zlata kúpiť na mieru šitý oblek, výlet cez Atlantik v ekonomickej triede, koňa alebo 30 fliaš kvalitnej whisky. Mnohí prehliadajú túto schopnosť zlata držať kúpnu silu počas celých storočí, keďže ich pletú prudké pohyby cien kovu v horizonte rokov.
Ľudia, ktorí sa narodili do akvária zlých peňazí, neustále strácajúcich svoju hodnotu, podliehajú rôznym monetárnym ilúziám. Ceny sú zašumené rušičkami v podobe centrálnych bánk a ľudia nemajú ani poriadnu predstavu o reálnych cenách. Zlými peniazmi vyvolané halucinácie ich vedú k prílišnej skromnosti pri vyjednávaní platov, k vysokej spotrebe, mylným investíciám a chybám v podnikaní.
Čistenie nominálnych cien indexom spotrebiteľských cien alebo inými oficiálnymi inflačnými indexami získaniu reálneho pohľadu na ekonomiku príliš nepomôže. Tieto indexy totiž zostavujú tí istí štátni zamestnanci, ktorí sa sami usilovne snažia cestou štátnej centrálnej banky u ľudí monetárne ilúzie vyvolať. Keďže máme zlé peniaze, musíme na zistenie reálnych cien použiť to, čo bolo lepšími peniazmi v minulosti. Napriek tomu, že zlato už peniazmi nie je, stále je jeho cena definovaná najmä jeho peňažnou funkciou a limitovanou ponukou. Na získanie realistickejšieho pohľadu na vývoj cien v ekonomike v strednodobom a dlhodobom horizonte, ktorý vyhladí jeho krátkodobé výkyvy, je preto vhodným kandidátom. Vyjadrenie v zlate pomáha odstrániť z cien nominálny šum zlých peňazí.
Ak odložíme okuliare zlých peňazí a ceny v ekonomike prepočítame na gramy zlata, ktorých vo svete pribúda len tempom 1 – 2 % ročne, čaká nás šokujúce vytriezvenie z monetárnych ilúzií. Zistíme, že ceny komodít rastú len v zlých peniazoch. V zlate už 200 rokov klesajú, a to priemerným tempom -0,8 % ročne. Dvadsaťjeden rokov eura nie je úspechom, ale skôr katastrofou, v ktorej táto politická mena stratila 85 % svojej hodnoty. Keď si slovenský realitný investor prepočíta svoje výnosy z eur do lepších peňazí, zistí, že veľká časť toho, čo „zarobil“, je tiež len eurová ilúzia.
Aby sme si rozumeli, peňažným ilúziám nepodliehajú len robotníci s ukončenou základnou školou. Kazenie dolárov a eur štátmi vyvoláva nominálne halucinácie takmer u každého, nevynímajúc investorov a profesionálnych finančníkov. Ak si myslíte, že preháňam, otestujte svojho finančného poradcu alebo správcu investičného fondu. Neuveria vám, keď ich poučíte, že americké akcie vyjadrené v lepších peniazoch sa za posledné polstoročie nikam nepohli. Cena amerického akciového indexu S&P 500 je v zlate dnes nižšia, než bola pred polstoročím pri opustení zlatého štandardu. Zlacnel zo 75 gramov zlata v roku 1971 na dnešných 52 gramov. To je -31 % za 49 rokov.
