„Zlato sa nedá jesť!“ počúvam často ako námietku voči jeho držaniu. Ako keby sme raňajkovali desaťeurové bankovky poprášené centovými mincami. Ani investorská legenda Warren Buffett dlho nemal pochopenie pre držanie zlata. Keby si mal vybrať medzi investíciou do zlata alebo do poľnohospodárskej pôdy, či ropnej spoločnosti, vraj nezaváha ani na chvíľu. Jeho dlhodobý investičný partner Charlie Munger taký diplomatický nebol: „Zlato je výbornou vecou, ktorú si môžete zašiť do svojich šiat, ak ste židovská rodina vo Viedni v roku 1939, civilizovaní ľudia nenakupujú zlato, ale investujú do produktívnych firiem,“ povedal v rozhovore pre CNBC.
Výroky Warrena Buffetta treba brať s rezervou. Sám v 90. rokoch držal obrovské množstvo striebra, až kým ho nebol nútený predať pre podozrenia z manipulácie trhu. Warrenov otec Howard Buffett – podnikateľ, investor a republikánsky člen americkej snemovne – mal na zlato iný názor: „Sloboda vo svete spočíva na zlatom krytých peniazoch,“ napísal vo svojej eseji z roku 1948. „Varujem vás, politici oboch strán budú proti návratu k zlatým peniazom napriek tomu, že navonok sa zdá, že ho podporujú. Ak nechcete nechať svoje deti a krajinu napospas cválajúcej inflácii, vojnám a otroctvu, potom si táto kauza vyžaduje vašu podporu. Ak má v Amerike prežiť sloboda, musíme bojovať za návrat k poctivým peniazom.“
Monetárna podstata väčšiny dopytu po zlate mýli mnohých investorov, ktorí sa snažia zlato analyzovať nástrojmi, ako keby išlo o klasickú investíciu. Zlato ale nemá súvahu, neprodukuje hodnoty, nie sú z neho príjmy, úroky alebo dividendy. Preto im nejde do hlavy, prečo by racionálny človek nakupoval zlato.
Ak osobný majetok rozdelíme podľa ekonomického charakteru na jeho jednotlivé zložky – spotrebné, investičné a peňažné statky – potom zlato patrí do poslednej kategórie. Má bližšie k bankovke v peňaženke než k továrni na koláčiky či nehnuteľnosti na prenájom. Je okamžitou likviditou, preto je aj jednou z kľúčových foriem peňažnej rezervy.
Do zlata sa neinvestuje, v zlate sa sporí
Zlato nie je investícia, je peňažným aktívom, teda špekuláciou. To isté platí o eurách, korunách či dolároch v našej peňaženke. Investícia spočíva v tom, že sa vzdáme kúpnej sily, poskytneme ju na rizikové použitie v nejakom konkrétnom podnikateľskom projekte. Odmena za nesenie ťarchy tohto rizika je pre investora výnos. Pri držaní zlata sa na rozdiel od podielu v nejakej spoločnosti žiadnej kúpnej sily nevzdávame rovnako, ako sa kúpnej sily nevzdávame ani pri držaní peňazí. Práve naopak, za držanie tejto formy likvidity a jej služby platíme náklad v podobe ušlého úroku alebo dividendy. Peniaze držíme pre ich funkciu likvidity, pričom dúfame, že ich cena príliš neklesne, kým ich predáme za služby alebo tovary, ktoré naozaj chceme.
Zlato preto nie je nástrojom na zbohatnutie, ale je jedným zo spôsobov uchovania bohatstva. Poistkou proti politickej nestabilite, zneužitiu monopolných peňazí a rozvratu v spoločnosti. Držíme ho s cieľom poistiť sa voči zlým ekonomickým alebo politickým scenárom a ochrany kúpnej sily úspor. Jeho hodnota zvykne v zlých časoch rásť a kompenzovať straty iných zložiek portfólia. Zároveň zabezpečí likviditu a schopnosť nakupovať lacné aktíva vo vrcholiacej kríze. Alebo aspoň umožní nákup základných životných potrieb či zabezpečenie únikového koridoru. Zlato možno vnímať ako stávku na rozpad finančného systému s obmedzenou stratou a neobmedzeným ziskom.
Otázka neznie, či zlato, alebo pôda a akcie, ale koľko zlata, amerických dolárov alebo iných zlých peňazí. Či mať všetky peniaze vo fyzických eurách, či v pohľadávkach na eurá voči konkrétnej banke (bežný účet), alebo držať aj iné podoby peňazí, ako sú vzácne kovy alebo kryptomeny. Ak začneme porovnávať jablká s jablkami, zlato zrazu opäť žiari. Kto by v roku 1971, keď sa skončilo zlaté krytie dolára, zakopal na záhrade zlato v hodnote 100 barelov ropy a po 40 rokoch by ho opäť vyhrabal, mohol by takmer po polstoročí zaň nakúpiť identické množstvo ropy. Ak by však to isté spravil s americkými dolármi, ropy by následne kúpil 25-krát menej, iba 4 barely.
Avšak aj porovnávanie zlatých jabĺk s akciovými hruškami dopadne pre zlato v posledných dekádach šokujúco. Napriek tomu, že zlato je formou hotovosti, za držanie ktorej treba platiť likviditnú prémiu, prekvapivo dobre sa mu darí aj v porovnaní so skutočnými investíciami s pravidelným výnosom. Posledné dekády totiž boli napínavé, a to najmä v dôsledku nestability finančného systému, divokej monetárnej politike a záplave zlých peňazí. Zlé peniaze boli a sú zneužívané na záchranu spriatelených finančných subjektov, udržanie politickej moci a odďaľovanie bankrotov v pandémii.
Čím nekvalitnejšie peniaze a väčšie riziko ich budúceho vykrádania politickou triedou, tým vyššia cena zlata. Preto sa nemožno čudovať, že sa zlatu za posledných 20 rokov darilo lepšie, ako napríklad akciám spoločnosti Berkshire Hathaway, legendárneho investora Warrena Buffetta. Zlato za posledných 20 rokov narástlo v dolároch o 610 %. Porazilo americké akcie, aj keď do nich zarátame dividendy (+203 %), medzinárodné akcie (+106 %), ale aj dlhopisy (+335 %).
Po vypuknutí pandémie nového koronavírusu a následnom dramatickom prepade akciových trhov Warren Buffet dramaticky otočil. Napriek výpredajom nenakupoval akcie podnikov ani akcie bánk tak, ako to robil na vrchole finančnej krízy v roku 2008. Naopak, hovoril, že napriek 30 % zľavám je draho a vo veľkom predával akcie investičných bánk zo svojho portfólia. Dokonca prvýkrát nakúpil zlato cez akcie zlatého ťažiara.
