Prevažná časť slovenských a českých milionárov podľa reportu J&T BANKY zastáva názor, že EÚ potrebuje „viac trhu a menej štátu“.
Čoraz viac slovenských a českých dolárových milionárov sa pozastavuje nad vývojom ekonomiky Európskej únie. Milionári upozorňujú na rastúcu stratu konkurencieschopnosti a znepokojujúcu mieru deindustrializácie, ktorá oslabuje pozíciu EÚ v globálnej ekonomike. Vyplýva to z J&T BANKA Wealth Report 2025.
„Až 86 percent milionárov si myslí, že EÚ by mala znížiť byrokratickú záťaž a reguláciu a dať viac priestoru na slobodné rozhodovanie firiem a väčšiu podporu vedy, výskumu a inovácií,“ tvrdí riaditeľka J&T BANKY na Slovensku Anna Macaláková.
Milionári volajú po efektívnejšom využívaní verejných zdrojov, znížení rozsahu sociálneho štátu a reformách smerujúcich k jednotnému trhu kapitálu a služieb, ktorý by podporoval podnikanie.
Strata konkurencieschopnosti
Európania žijú v relatívnom blahobyte. Vysoké platy, nízka príjmová nerovnosť, kvalitné vzdelanie, rovnosť príležitostí a ľudia sa dožívajú v zdraví vysokého veku. Je to základ, na ktorom je potrebné stavať.
EÚ si stanovila množstvo ambícií, ktoré majú opodstatnenie – od vysokej miery sociálneho začlenenia, cez uhlíkovú neutralitu až po rastúci geopolitický význam Európskej únie.
Skĺbiť tieto dlhodobé ciele bude možné dosiahnuť len prostredníctvom stabilnej miery hospodárskeho rastu, na čom musí ešte EÚ popracovať a potvrdzujú to aj českí a slovenskí milionári.
Bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi varoval v reporte vypracovanom na podnet Európskej komisie, že ak ekonomika EÚ má rásť tak pomaly (aktuálne okolo jedného percenta), čaká ju „pomalá agónia“.
Ak to EÚ chce zmeniť, musí urobiť zásadné reformy – v energetike, v rozvoji spoločného kapitálového trhu a v opatreniach, ktoré by mohli zmierniť takzvané regulačné cunami pre podnikateľov.
Len pre lepšiu predstavu: Celkovo EÚ prijala za päť rokov (2019 – 2024) viac ako 13-tisíc právnych predpisov. USA, naopak, schválili 5500 federálnych zákonov. V EÚ je 270 regulačných orgánov, ktoré riešia napríklad digitálne technológie, ktoré sa tvoria najmä v USA, ale u nás sa regulujú.
Rastúca administratívna záťaž stojí európsku ekonomiku stovky miliárd eur ročne a oslabuje investície aj inovácie.
Strata istôt a nástup nového sveta
Obdobie pozvoľného spomalenia ekonomiky EÚ nebola dlhé roky pohroma. Európskym exportérom sa totiž podarilo získať podiel na globálnom trhu, najmä v Ázii. Po krízach v rokoch 2008 – 2012 nezamestnanosť v celej Európe stabilne klesala, čo pomohlo znížiť sociálnu nerovnosť a zvýšiť blahobyt Európanov.
EÚ profitovala z priaznivého globálneho prostredia. Vo svete predvídateľnej geopolitiky sa EÚ nemala dôvod obávať sa rastúcej závislosti od Ruska v energetických zdrojoch a vzmáhajúcej sa Číny ako hlavného exportného trhu.
Základy, na ktorých EÚ stavala svoj blahobyt, sa však otriasajú. Zlatá éra rastu svetového obchodu je za nami a európske firmy čelia väčšej konkurencii zo zahraničia a menšiemu prístupu na zámorské trhy.
Európa stratila Rusko ako svojho najdôležitejšieho dodávateľa energie a geopolitická nestabilita ju núti investovať do svojej obrany, pretože USA stratili pod prezidentom Donaldom Trumpom punc spoľahlivého partnera.
Zásadným problémom sú vysoké ceny energií, ktoré sú v Európe výrazne vyššie ako v USA alebo Číne, čo viedlo k poklesu produkcie v energeticky náročných odvetviach od začiatku pandémie o 10 – 15 percent.
V neposlednom rade európska ekonomika zaráža na zrýchľujúce sa technologické zmeny. Európa do značnej miery zmeškala digitálnu revolúciu, ktorú priviedol internet, a mešká aj v inováciách v oblasti umelej inteligencie, čo môže prehlbovať rozdiel v produktivite medzi EÚ a USA.
Nižšia produktivita práce v EÚ nie je spôsobená tým, že by Európania pracovali menej usilovne. USA dokázali premeniť technologickú revolúciu na motor rastu pre ekonomiku, zatiaľ čo Európa uviazla v modeloch priemyslu, ktoré zaťažujú spomínané regulácie a komplikované financovanie.
To, že európske technologické firmy a startupy odchádzajú hľadať rizikový kapitál do USA, je merateľný fakt. V Európe vieme startupy úspešne založiť, ale len čo potrebujú prejsť do fázy prudkého rastu, európsky finančný trh, ktorý sa spolieha primárne na bankové financovanie, jednoducho nestačí.
Dlhodobo platí, že objem rizikového kapitálu investovaného v USA je približne 4- až 5-krát vyšší ako v celej Európskej únii. Priepasť sa vlani podľa dát OECD ešte prehĺbila v dôsledku rozvoja umelej inteligencie (AI).
Postoje milionárov k riešeniam
Aktuálna situácia nie je katastrofálna, ale je potrebné v EÚ otočiť kormidlom. Prevažná časť slovenských a českých milionárov podľa reportu J&T BANKY zastáva názor, že Európa potrebuje „viac trhu a menej štátu, teda prostredie založené na princípe laissez-faire“.
Európska únia už nemôže v takej miere ako v minulosti spoliehať na bezpečnostný dáždnik Spojených štátov, preto menej ako 40 percent slovenských milionárov a približne štvrtina českých milionárov podporuje myšlienku vytvorenia jednotnej európskej armády. Väčšina z nich vníma EÚ predovšetkým ako ekonomický projekt a má oprávnené pochybnosti o fungovaní spoločných ozbrojených síl vzhľadom na rozdielne záujmy členských krajín.
„V čase meniacej sa geopolitickej architektúry však väčšina milionárov považuje za kľúčové, aby Európa dosiahla vyššiu energetickú sebestačnosť a rozvíjala vlastný zbrojný priemysel nezávislý od Spojených štátov,“ vysvetľuje riaditeľka J&T BANKY na Slovensku Anna Macaláková.
Milionári si uvedomujú, že svet sa v posledných rokoch výrazne mení. Vzďaľuje sa od unipolárneho usporiadania so silnou dominanciou Západu vedeného USA a smeruje k multipolárnemu svetu, v ktorom si väčší vplyv nárokuje Čína a krajiny združené v bloku BRICS.
„Milionári si uvedomujú, že práve schopnosť prispôsobiť sa tomuto prostrediu bude kľúčová na zachovanie stability ich majetku aj spoločenského vplyvu,“ upozorňuje Anna Macaláková.
Geopolitická neistota však nemusí byť len hrozbou, ale aj príležitosťou pre Európsku úniu. Konflikty a mocenské súperenie medzi Západom a krajinami BRICS (patrí sem Brazília, Rusko, India alebo Čína, pozn.red.) môžu podľa majetných Čechov a Slovákov podnietiť EÚ k väčšej jednote a samostatnosti, najmä v oblasti obrany a bezpečnosti.
Je to viditeľné pri jednotnom postoji pri sankciách EÚ voči Rusku (okrem Maďarska) a podpore Ukrajiny. V priebehu rekordne krátkeho času sa EÚ dokázala odstrihnúť od ruskej energetiky a vybudovať alternatívnu infraštruktúru (LNG terminály).
Na druhej strane, keď prišla energetická kríza a spomalenie rastu, namiesto spoločného európskeho postupu nastal súboj peňaženiek. Nemecko či Francúzsko „naliali“ miliardy eur prostredníctvom národných dotácií, aby ich domáce firmy zachránili pred drahými energiami.
Viac ako polovica českých a slovenských milionárov zároveň vníma Spojené štáty čoraz viac ako partnera, ktorý sleduje predovšetkým vlastné záujmy – najmä v Ázii, kde sa sústreďuje budúci ekonomický rast.
Len menšina respondentov pochybuje o tom, že NATO zostáva garantom bezpečnosti Európy. „Napriek meniacemu sa geopolitickému prostrediu a s ním spojeným turbulenciám viac ako 80 percent českých a slovenských milionárov verí, že svet ako celok ďalej bohatne. Uvedomujú si však rastúcu príjmovú a majetkovú nerovnosť, z ktorej najviac profituje najužšia vrstva spoločnosti,“ dodáva riaditeľka J&T BANKY Anna Macaláková.
Viac sa zo sveta slovenských a českých milionárov dozviete na: https://www.jtbanka.sk/files/archiv/wealth-report/jt-banka-wealth-report-2025-zaverecna-sprava.pdf
Tento článok vám prináša J&T Banka.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
