"Zistila som, že pri tom, akí sme rôzni, sme rovnakí. Je to príjemný pocit domova," opisuje Lívia Kalinová z Bratislavy jednu z najsilnejších skúseností, ktoré si z Bruselu odniesla.
Jej účasť v kampani Európskej komisie s názvom Protect What Matters začala nečakanou návštevou anketára. Lívia Kalinová mu poskytla svoju mailovú adresu. Po čase jej prišla správa, že sa môže zapojiť do európskeho projektu. Najskôr tomu neverila. Dnes už má za sebou rokovania s ľuďmi z celej Európy priamo v Bruseli.
Patrí medzi 150 účastníkov Európskeho občianskeho panelu o odolnosti demokracie, ktorý organizuje Európska komisia. Ľudia z 27 členských štátov v ňom diskutujú o problémoch demokratického zriadenia, dôvere vo verejné inštitúcie či možnostiach, ako zapojiť verejnosť do rozhodovania.
Výsledkom rokovaní na stretnutiach majú byť odporúčania, ktorými sa bude zaoberať Európska komisia. Prijatie odporúčaní však nie je automatické.
Slovenská účastníčka v rozhovore približuje, ako takéto diskusie vyzerajú, prečo považuje vzdelávanie za kľúčové pri ochrane demokracie a čo by sa podľa nej malo zmeniť v komunikácii európskych inštitúcií.
Hlavné posolstvo projektu Protect What Matters
Demokracia nie je iba o voľbách. Občania môžu prispievať k verejnej diskusii, predkladať nápady a podieľať sa na tvorbe odporúčaní, ktoré pomáhajú formovať budúcnosť Európy.
Ako ste sa dostali k účasti v Európskom občianskom paneli?
Bola to náhoda. Anketár zazvonil pri domových dverách, vyplnila som e-mail a po čase mi prišla odpoveď. Pri prvom kontakte som neverila, že ide o reálny projekt. Mala som obavy, že je to podvod.
Neskôr však komunikácia e-mailom aj telefonicky prebiehala výborne. Bola som veľmi rada, že ma vybrali, pretože sa zaujímam o veci verejné, politiku aj demokraciu.
Ako prebiehali samotné rokovania v Bruseli? Čo vás najviac prekvapilo?
Organizácia bola veľmi profesionálna. Všetko bolo pripravené, všetko prebiehalo načas. Najprv sme diskutovali o demokracii všeobecne a o nástrahách, ktorým čelí.
Pri jednom stole ste sa stretli s ľuďmi z rôznych krajín. V čom ste nachádzali spoločnú reč?
Všetci občania EÚ, s ktorými som sa stretla v lobby aj pri rokovacom stole, mali obavy zo súčasnej situácie a o budúcnosť demokracie.
Vtedy som si uvedomila, že sme na jednej lodi, či sme z Portugalska, Nemecka alebo zo Slovenska. Väčšina ľudí verí a dúfa, že demokracia prežije a udržíme si našu životnú úroveň.
Mali ste pocit, že váš názor má pri diskusiách skutočnú váhu?
Diskutovalo sa veľmi otvorene. Zaznelo veľa kritických hlasov, ale aj inšpiratívnych riešení. Uvidíme, ako sa to pretaví do výsledných dokumentov a ako sa odporúčania premietnu do rozhodovania.
Európske občianske panely pripravujú odporúčania, konečné rozhodnutia však zostávajú na európskych inštitúciách. Myslíte si, že názory bežných ľudí môžu priniesť skutočné zmeny?
Keďže sme ešte len v polovici procesu, neviem posúdiť, ako sa to premietne do praxe.
Rozhodne však môžem povedať, že téma odolnosti demokracie sa spočiatku javila ako abstraktná. Keď sme ju však rozoberali podrobnejšie, zistili sme, že je kľúčová pre prežitie Európskej únie.
Európske panely občanov
Tieto panely spájajú občanov z celej Európskej únie, aby diskutovali o dôležitých témach a vypracovali odporúčania.
Účastníci sú vyberaní prostredníctvom procesu, ktorého cieľom je odrážať rozmanitosť obyvateľstva EÚ. Účasť nie je obmedzená na politických odborníkov ani na ľudí s predchádzajúcimi skúsenosťami.
Platforma zapojenia občanov
Táto online platforma umožňuje ľuďom zapájať sa do európskych diskusií, zdieľať nápady a reagovať na príspevky ostatných.
Na rozdiel od účasti v paneli občanov, ktorá zahŕňa výberový proces, online účasť poskytuje oprávneným občanom priamejší spôsob, ako prispieť k prebiehajúcim diskusiám.
Čo by sa podľa vás malo stať s odporúčaniami, ktoré účastníci panelu pripravia?
Dúfam, že inštitúcie a politici sa nimi budú inšpirovať. Legitimita totiž vychádza od občanov Európskej únie. Je to silný mandát.
Zároveň mám pocit, že medzi ľuďmi stále chýba väčšia hrdosť na občianstvo v Európskej únii. Napriek tomu, že tvoríme veľké územie, máme spoločné hodnoty a geografiu, pocit európskej spolupatričnosti nie je dostatočne silný.
Ľudia v Európskej únii si pritom ľudsky rozumejú a sú si blízki. Byť hrdým Európanom a občanom Únie však zostáva výzvou. Súvisí to aj s občianskou angažovanosťou a potrebou brániť demokratické inštitúcie.
Zmenila účasť na paneli váš pohľad na Európsku úniu?
Zistila som, že pri tom, akí sme rôzni, sme vlastne rovnakí. Je to príjemný pocit domova.
Uvedomila som si tiež, že existujú rôzne možnosti, ako sa zapájať do verejného diania. Treba sa len zaujímať o to, aké podujatia organizuje Európska únia na Slovensku alebo priamo v Bruseli.
Možnosti zapojenia existujú. Podľa mňa však chýba väčšia informovanosť bežných ľudí.
Čo podľa vás dnes najviac oslabuje demokraciu? Často sa hovorí o polarizácii spoločnosti a dezinformáciách.
Podľa mňa sú polarizácia a dezinformácie len dôsledkom. Dôsledkom slabnúceho vzdelávania.
Mladí ľudia, až na výnimky, nevidia priamu súvislosť medzi vzdelaním a úspechom. Tým sa oberajú o možnosť vidieť veci v širších súvislostiach a s historickým pozadím.
Má to dve úrovne. Na jednej strane sú samotní mladí ľudia, na ktorých cielia sociálne siete, algoritmy a dezinformácie. Veľakrát nemajú silu odolať alebo sa brániť.
Tu vidím obrovské zlyhanie aj samotnej Európskej únie, pretože na nové trendy reaguje neefektívne a nemoderne. Nevidela som pútavé, vtipné obsahy o Únii na TikToku alebo Instagrame.
Druhou úrovňou je vzdelanie, ktoré poskytujú školy. Deti sa dookola učia o Rimanoch či Veľkomoravskej ríši, vždy od začiatku na základnej aj strednej škole. Na dejiny posledných sto rokov potom zostáva čas v poslednom mesiaci pred prázdninami, keď už sú všetci myšlienkami inde.
Nedostanú tak historický kontext udalostí, ktoré priamo ovplyvňujú súčasnosť. Samozrejme, sú aj mladí ľudia, ktorí sa o históriu intenzívne zaujímajú. Ja však hovorím o väčšine, ktorá potom nedokáže reagovať na rôzne nástrahy a stáva sa ľahkou korisťou dezinformácií.
Bez vzdelania nebude širší kontext ani angažovanosť. A bez občianskej angažovanosti je demokracia ohrozená zvonka aj zvnútra. Ak sa ľudia nezaujímajú o veci verejné, hŕstka ľudí si ich privlastní a nebude sa mať komu zodpovedať.
Čo by teda mali európske inštitúcie robiť, aby dokázali lepšie čeliť dezinformáciám?
Potrebujeme konkrétne riešenia, nielen diskutovať o diskusiách. Vzdelanie, angažovanosť a informácie podané príťažlivou formou.
Povedzme si, koľko percent ľudí chodí na webovú stránku Európskej únie alebo Európskej komisie a prezerá si, čo je nové. A koľko občanov trávi hodiny na sociálnych sieťach nekonečným prezeraním videí s mačkami, mejkapom alebo športom.
Tieto dva svety sa dajú prepojiť a dostať tak dôležité informácie do povedomia ľudí. Ak to vedia dezinformácie, musí to vedieť aj demokracia.
Práve preto mnohí ľudia, najmä mladí, majú pocit, že politici ich nepočúvajú. Čo by sa malo zmeniť, aby sa viac zapájali do verejného života?
Inštitúcie by mali ľudí aktívne oslovovať a pozývať do diskusií. Mali by to robiť tak, aby to bolo pre ľudí príťažlivé a aby cítili, že možnosť diskutovať je pre nich cťou.
Ak by to tak fungovalo, tlak zdola by dokázal rozhýbať aj politikov. Napokon, aj oni sú len obyčajní ľudia.
Čo by ste odkázali tým, ktorí považujú európsku politiku za príliš vzdialenú a myslia si, že ich hlas nič nezmení?
Vôbec nie je vzdialená. Stačí prejaviť záujem. Existujú platformy aj spôsoby, ako sa zapojiť a byť vypočutý.
V dnešnom svete možno na pár kliknutí napísať a kontaktovať takmer kohokoľvek. Teória sietí fungovala vždy, dnes však má rýchlosť svetla. Albert-László Barabási to pomenoval už vo svojej knihe o sieťach.
Problémom je pohodlnosť, rezignácia a zároveň obrovský tlak dezinformácií.
Ako sa môže bežný Slovák zapojiť do diskusií o budúcnosti Európy aj bez účasti v občianskom paneli?
Dá sa pripojiť online a tiež online diskutovať. My sme dokonca dostali QR kód, cez ktorý sa môžu zapojiť aj naši blízki, ak majú záujem.
Človek môže napísať ktorémukoľvek poslancovi Európskeho parlamentu alebo predstaviteľovi Európskej komisie, napríklad cez LinkedIn.
Môže navštíviť Európsky dom v Bratislave alebo kontaktovať informačné centrá Europe Direct, ktoré pôsobia na Slovensku aj v ďalších krajinách Únie.
Ak by ste mali vybrať jeden najdôležitejší poznatok zo svojej účasti, čo by to bolo? Odporučili by ste túto skúsenosť aj ďalším Slovákom?
Odporučila by som ju každému. Aby videl vysokú úroveň organizácie, presnosť a zároveň zistil, ako blízko k sebe máme.
Človek tiež zistí, že aj politici a experti z Bruselu sú bežní ľudia. A môže v sebe objaviť aj lásku k Európskej únii.

