Aj štyri dni dokážu zmeniť život. V prípade Nelly Vadovičovej môžu znamenať túžobne očakávaný zlom. Dievčatko v máji absolvovalo prvý pobyt na prestížnej americkej klinike, aby v rámci klinickej štúdie dostalo svoju vlastnú pupočníkovú krv na liečbu detskej mozgovej obrny.
Využitá šanca
Nelly žije s diagnózou odo dňa svojho narodenia. Príslovečný prvý nádych sa u nej oneskoril o celé štyri minúty a plač, ktorý očakávajú rodičia po príchode dieťatka na svet, sa nedostavil. Dievčatko oživovali, matka bola v bezvedomí a otec čakal na chodbe v strachu o svoju mladú rodinu. Odvtedy uplynulo päť rokov a z Nelly je hravá škôlkarka. Mentálne je v poriadku, no stredne ťažká forma detskej mozgovej obrny si vyžiadala daň v pohybovej oblasti. Vďaka početným rehabilitáciám a obetavej maminej starostlivosti dokáže už stáť na nohách i prejsť niekoľko krokov s pomocou špeciálne upraveného chodítka, no ešte stále to nie je ono. Vadovičovci majú sen, v ktorom sa Nelly dokáže sama postaviť, kráčať, behať. Keď sa dozvedeli o projekte Pomocná ruka, ktorý spustila rodinná banka Cord Blood Center, okamžite doň Nelly prihlásili. Vďaka tomu sa ju podarilo zaradiť do prestížnej klinickej štúdie a zabezpečiť samotnú liečbu, cestu i pobyt pre celú rodinu. Náklady hradila rodinná banka, v korej mala Nelly uskladnenú svoju pupočníkovú krv. Áno, dôraz je na minulý čas, lebo dnes už možno koluje v žilách dievčatka, alebo je ešte stále v americkom Durhame.
Od pondelka do štvrtka
Klinická štúdia v Duke University Hospital je dvojito zaslepená, čo znamená, že má dve fázy. V jednej dostanú deti kmeňové bunky z vlastnej pupočníkovej krvi, v druhej placebo. Poradie je náhodné a neznáme, od čoho si odborníci sľubujú objektívne posúdenie účinnosti novej terapie. U viacerých malých pacientov, liečených na Duke University Hospital, došlo k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu. Na to, aby lekári dokázali zmeny zaznamenať, sú potrebné vyšetrenia. Inak to nebolo ani v prípade Nelly. Dievčatko spolu s rodičmi prišlo na kliniku v pondelok ráno. Najskôr prišli na rad formality, vypĺňanie dotazníkov a dlhý rozhovor s riešiteľmi klinickej štúdie o aspektoch liečby. Popoludní Nelly čakali prvé vyšetrenia – psychologické a neurologické. Druhý deň bol už deň D. Nelly dostala vlastnú izbu a lieky v sirupe, po ktorých zaspala. Následne ju odviezli na magnetickú rezonanciu, nachystali infúziu, ktorá mohla i nemusela obsahovať jej vlastné kmeňové bunky, a celý jej obsah jej stiekol približne za desať minút. O piatej ju pustili „domov“. Streda sa niesla v znamení podrobných sluchových a rečových vyšetrení a činností zameraných na jemnú motoriku – navliekanie korálok, zapínanie gombíkov, skladanie kociek atď. Posledný deň absolvovala Nelly s rodičmi približne štvorhodinové cvičenie s hlavným dôrazom na nohy a chodenie. Keď sa Vadovičovci o rok vrátia, čaká ich ten istý scenár. Vďaka precíznemu postupu budú môcť odborníci zhodnotiť, či a v akej miere nastalo po infúzii pupočníkovej krvi zlepšenie.
Očakávania
Rodina z Voderad verí, že Nellyin zdravotný stav sa výrazne zlepší. V nádeji ich môže povzbudiť i v máji publikovaná správa z Ruhr-Universität Bochum, ktorá opisuje prípad dvaapolročného chlapčeka v bdelej kóme s detskou mozgovou obrnou, ktorý sa po podaní vlastnej pupočníkovej krvi prebral, začal sa hýbať, komunikovať, smiať, sedieť i chodiť s pomocou. Jeho stav bol predtým beznádejný. Lekári mu dávali len šesťpercentnú šancu na prežitie.