Sklo ako veda na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka v Trenčíne

Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá (FunGLASS) je jedným z úspešných projektov európskeho rámcového programu pre podporu výskumu a inovácií na Slovensku vôbec.

Tlačová konferencia na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne predstavila prvú časť projektu Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá (FunGLASS). Toto centrum je jedným z úspešných projektov európskeho rámcového programu pre podporu výskumu a inovácií na Slovensku vôbec.

 

Dovolili sme si položiť niekoľko zaujímavých otázok prof. Ing. Dušanovi Galuskovi, DrSc., ktorý pôsobí ako prorektor pre vedu, výskum a medzinárodné vzťahy, a súčasne je vedúcim Centra excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály na pôde Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Je výraznou a medzinárodne akceptovanou vedeckou osobnosťou v oblasti výskumu keramických materiálov a skla. Je spoluriešiteľom viacerých vedeckovýskumných projektov, ktoré sa zaoberajú úlohami základného i aplikovaného výskumu bezprostredne súvisiaceho s priemyselnou praxou.

Profesor Galusek sa vo svojej práci zaoberá najmä výskumom pokročilých keramických materiálov na báze oxidu hlinitého s cieľom zlepšiť ich materiálové charakteristiky vymedzujúce ich použitie v technickej praxi.

 

 

Pán profesor, mohli by ste našim čitateľom predstaviť trenčianske Centrum excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály?

 

- Centrum excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály (CEKSiM) je spoločným pracoviskom partnerov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Ústavu anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Ústavu materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Centrum je lokalizované na pôde Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, teda práve v regióne s vysokou koncentráciou sklárskeho priemyslu. Nemám na mysli len trenčiansky región, ale euroregión Bílé - Biele Karpaty slovensko-českého pohraničia nazývaného tiež „euroregiónom skla“. 

CEKSiM vzikol s podporou Európskeho fondu regionálneho rozvoja v roku 2010 a povýšil tak status svojho materského pracoviska Vitrum Laugaricio (Centrum kompetencie skla) na centrum excelentnosti. Cieľom vzniku Centra bola modernizácia a rozšírenie prístrojovej infraštruktúry, a v nadväznosti na ňu i zlepšenie podmienok vzdelávania a prípravy vedeckých pracovníkov nielen pre naše pracovisko, ale i priemyselné odvetvia v našej, resp. príbuznej oblasti výskumu. Pracovisko s kvalitne vybudovanou technickou i personálnou infraštruktúrou nám tak dáva predpoklady k  ďalšiemu rozvoju a napredovaniu. Rozšírili sme spoluprácu  na báze výskumných aktivít s regionálnymi priemyselnými partnermi ako sú napr. RONA, a. s. Lednické Rovne, Johns Manville Slovakia, a. s. Trnava, VUEZ a. s. Levice, Glass Service Vsetín a inými.

Tím našich pracovníkov (v súčasnosti Centrum zamestnáva 18 výskumných pracovníkov a školí 8 doktorandov) sa podieľa na riešení viacerých vedecko-výskumných úloh nadväzujúcich na potreby už spomínaných partnerov alebo v rámci národných, resp. medzinárodných projektov na  rôznych problémoch základného i aplikovaného výskumu. Spomenul by som napríklad výskum v oblasti korózie skla a keramických materiálov, ktoré majú praktický dopad v našom bežnom živote. Sem patrí napríklad korózia sklených vláken, ktoré sa používajú ako tepelné izolácie v jadrových elektrárňach, skúmanie korózie ľudských zubov a syntetických materiálov používaných ako zubné náhrady v kyslých nápojoch (džúsoch, ovocných šťavách, víne), korózia konštrukčných keramických materiálov v hydrotermálnych podmienkach alebo i korózia bežných sklenených pohárov napr. v umývačkách riadu. Poprednou témou je aj vývoj nových typov anorganických „fosforov“, teda svetielkujúcich látok, ktoré sa používajú v energeticky úsporných osvetľovacích zdrojoch, ako sú LED diódy a rôzne displeje.

 

 

Vaše centrum je v celoslovenskom merítku výnimočné. Čomu to možno pripísať?

 

- CEKSiM je vybudované ako komplexné výskumné pracovisko materiálového výskumu, ktoré disponuje širokou škálou špičkových prístrojov a predstavuje jedinečné pracovisko v Slovenskej republike zamerané na základný a aplikovaný výskum, vývoj, testovanie kvality a diagnostiku širokého spektra materiálov, t. j. nielen v oblasti svojho objektového zamerania – skla, keramiky a silikátových materiálov, ale aj materiálov všeobecne, vrátane nanomateriálov a povrchovo funkcionalizovných materiálov. Pracovisko je tiež jedinečné i v zameraní na univerzitné vzdelávanie predovšetkým tretieho stupňa štúdia (PhD.) v tejto oblasti.

 

 

Je aktuálnym zámerom Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka upgrade existujúceho centra na medzinárodné Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá?

 

- Cieľom každého pracoviska by malo byť zvyšovanie jeho kvality vo všetkých jeho úrovniach. Preto sme využili možnosti nového európskeho rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 pre roky 2014 – 2016 a zapojili sme sa do špeciálnej výzvy Teaming v rámci oblasti „Šírenia excelencie a podpory účasti,“ ktorej cieľom je vybudovať centrá excelentnosti v krajinách, ktoré nedosahujú v oblasti výskumu a inovácií priemer EÚ, a to prostredníctvom spolupráce s excelentnými výskumnými európskymi inštitúciami a univerzitami. Stali sme sa jedným z 31 úspešných žiadateľov o tento projekt (celkovo bolo podaných v rámci tejto výzvy v roku 2014 167 projektov).  Náš projekt je zameraný na upgrade existujúceho Centra excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály  (CEKSiM)  na medzinárodne etablované Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá FunGLASS (akronym vychádza z anglického názvu Centre for functional and surface-functional glasses).

 

Aké úlohy by malo budúce Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá plniť?

 

- Špecializáciou budúceho Centra je excelentný výskum v oblasti skiel so špecifickými vlastnosťami (luminescenčné, elektrické, sorpčné) a povrchová funkcionalizácia konvenčných skiel, modifikácia ich vlastností a prideľovanie nových funkcionalít s uplatnením napríklad v energetickom, automobilovom priemysle, ako aj v zdravotnej starostlivosti. Inými slovami náš výskum by sa mal zamerať na vývoj napr. samočistiacich skiel, úsporných osvetľovacích zdrojov, antibakteriálnych samočistiacich povlakov, bioskiel pre riadené a postupné uvoľňovanie liečiv, pri energeticky nenáročných budovách povrchovú úpravu reflexných a antireflexných povlakov sklených panelov a iné.

 

 

Prednedávnom ste predstavili podnikateľský plán, ako dopadol?

 

- Členovia nášho tímu pracovali v rámci prvej fázy riešenia projektu (jún 2015 – máj 2016) na príprave detailného finančného a podnikateľského plánu. Východiskom pri spracovávaní plánu obnovy budúceho Centra bola analýza súčasného stavu pracoviska CEKSiM (z hľadiska personálneho, technického a finančného zabezpečenia), návštevy členov TnUAD tímu v partnerských inštitúciách s cieľom získať poznatky a skúsenosti s organizáciou a riadením takýchto centier a benchmarkingu 17 popredných výskumných a akademických inštitúcií zaoberajúcich sa výskumom skla a keramiky v EÚ i vo svete.

Uvedený finančný a podnikateľský plán bude v najbližších mesiacoch predmetom hodnotenia Európskou komisiou a súčasne sa stane, v prípade kladného ohodnotenia návrhu, základným pilierom návrhu konzorcia pre vstup do druhej fázy výzvy so začiatkom od r. 2017 do r. 2023. Získanie postu akceptovaného pracoviska v medzinárodnom meradle je v zmysle navrhovaného plánu založené nielen na intenzívnych výskumných aktivitách, ale i na aktivitách, ktoré takúto vysoko profesionálnu činnosť podmieňujú, t. j. vybudovaní základných riadiacich štruktúr, vybudovaní a rekonštrukcii priestorov, obstaraní technickej infraštruktúry a v neposlednom rade i aktívnej personálnej politike. Postupné budovanie Centra predpokladá vytvorenie 44 nových pracovných miest pre vysokokvalifikovaných výskumníkov a administratívny personál. K zabezpečeniu jeho špičkovej kvality plán nezabúda ani na vytvorenie podmienok pre príchod vysoko kvalitných pracovníkov zo zahraničia, a tréning zamestnancov prostredníctvom stáží a výmenných pobytov na partnerských pracoviskách. Plán na zriadenie medzinárodného doktorandského (PhD) študijného programu a udeľovania spoločných diplomov predstavuje značný potenciál pre zvýšenie úrovne výchovy a vzdelávania mladých výskumných pracovníkov.

Budúce Centrum počíta so zabezpečením financovania projektu z prostriedkov programu Horizont 2020, ktoré sú určené na pokrytie personálnych nákladov a tréningu pracovníkov (15 M€) a pri dobudovaní infraštruktúry s naviazanou výzvou Operačného programu Výskum a Inovácie (8 - 10 M€).

 

 

Výskumné centrá Slovensko, ako i samotný trenčiansky región potrebuje. Ako vyzerá spolupráca so zahraničím?

 

- Vybudovanie FunGlass Centra sa realizuje s podporou partnerov, ktorými sú renomované európske inštitúcie pod vedením uznávaných osobností v oblasti sklárskeho výskumu ako sú prof. Enrico Bernardo z Univerzity v Padove (Taliansko); prof. Aldo Boccaccini z Inštitútu biomateriálov z Univerzity Friedricha – Alexandra v Erlangene, Nemecko; prof. Alicia Durán z Inštitútu skla a keramiky Španielskeho národného výskumného centra a prof. Lothar WondraczekOtto-Schott inštitútu Univerzity Fridricha Schillera v Jene, Nemecko. Vybudovanie medzinárodne uznávaného pracoviska zvyšuje aj jeho konkurencieschopnosť a atraktivitu ako partnera pre realizáciu medzinárodných výskumno-vývojových aktivít v rámci Európskeho výskumného priestoru a nadväzovanie spolupráce možno i mimo európskeho priestoru. Už v súčasnosti kooperujeme s ďalšími výskumnými a akademickými inštitúciami nielen z Česka, Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska, ale aj s dvoma univerzitami na Taiwane. Naši výskumníci sú tiež členmi Európskej alebo Americkej sklárskej spoločnosti, a to je tiež možnosť, ako expandovať so svojimi skúsenosťami a výsledkami práce mimo hranice nášho regiónu. Samozrejme, medzinárodná spolupráca musí pôsobiť vždy obojsmerne, čo sa prejaví aj tým, že zahraniční experti prichádzajú a vo zvýšenej miere budú prichádzať aj k nám, na naše pracovisko. Postavenie nášho Centra v medzinárodnom meradle tak bude skvelou propagáciou nielen samotného Centra alebo univerzity, ale i nášho regiónu ako celku.

 

Podľa slov rektora Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne doc. Ing. Jozefa Habánika, PhD., je ambíciou tímu v koordinácii s partnermi postupne povýšiť budúce FunGLASS Centrum na úroveň uznávaných vedeckých a inovatívnych lídrov v oblasti jeho výskumného zamerania. Získanie postu akceptovaného pracoviska v medzinárodnom meradle je v zmysle navrhovaného plánu založené nielen na intenzívnych výskumných aktivitách, ale i na aktivitách, ktoré takúto vysoko profesionálnu činnosť podmieňujú.

 

Ako uviedla Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, východiskom pri spracovávaní plánu obnovy budúceho centra bola analýza súčasného stavu. Do úvahy sa bralo personálne, technické a finančné zabezpečenie. Neodmysliteľnými sú ale aj návštevy členov univerzitného tímu v partnerských inštitúciách, ktorých cieľom bolo získať poznatky a skúsenosti s organizáciou a riadením centier zaoberajúcich sa výskumom skla a keramiky v Európskej únii i vo svete.     

Centrum by malo v budúcnosti vytvoriť 44 nových pracovných miest pre vysokokvalifikovaných výskumníkov a administratívny personál. Špičkovú kvalitu má zabezpečiť príchod vysoko kvalitných pracovníkov zo zahraničia a tak isto aj tréning zamestnancov prostredníctvom stáží či výmenných pobytov na partnerských pracoviskách.

Viac fotografií nájdete tu:


Prof. Ing. Dušan Galusek, DrSc. – je výraznou a medzinárodne akceptovanou vedeckou osobnosťou v oblasti výskumu keramických materiálov a skla. Je riešiteľom, resp. spoluriešiteľom viacerých vedeckovýskumných projektov, ktoré riešia úlohy základného i aplikovaného výskumu bezprostredne súvisiace s priemyselnou praxou.

Prof. Dušan Galusek sa vo svojej práci zaoberá najmä výskumom pokročilých keramických materiálov na báze oxidu hlinitého s cieľom zlepšiť ich materiálové charakteristiky vymedzujúce ich použitie v technickej praxi. Okrem toho rozvíja aj ďalšie témy v oblasti výskumu a vývoja nekovových anorganických materiálov, najmä v oblasti základného výskumu neoxidovej keramiky pripravenej s využitím polymérnych prekurzorov, vývoj a charakterizáciu hlinitanových skiel s fotoluminiscenčnými vlastnosťami, štúdium koróznych vlastností inžinierskej keramiky, alebo aplikovaný výskum v oblasti vývoja transparentných materiálov pre balistické ochrany.

K jeho najdôležitejším výsledkom v oblasti základného výskumu patrí v medzinárodnom kontexte po prvýkrát preukázaná aplikovateľnosť dvojstupňového spekania pri príprave korundovej keramiky so submikrónovou mikroštruktúrou, v aplikovanom výskume v rámci medzinárodnej spolupráce so Saint Gobain Advanced Ceramics Turnov, Česká republika, Institute for Single Crystals, Charkov, Ukrajina a Ioffe Physical-Technical Institute, St. Petersburg, Ruská Federácia, je to vývoj nového typu transparentnej balistickej ochrany so zvýšenou odolnosťou voči protipancierovým strelám (úroveň STANAG Level 3).

V oblasti výskumu oxidových nekovových anorganických materiálov vytvoril prof. D. Galusek vlastnú výskumnú skupinu, ktorá dosahuje významné vedecké úspechy oceňované domácou a zahraničnou vedeckou komunitou. V roku 2008 mu bola udelená Cena podpredsedu vlády a ministra školstva SR za vedu a techniku v kategórii Vedecko-výskumný tím roka, vedúci tímu.

Dokladom rozsiahleho vedeckovýskumného profilu prof. Dušana Galuska je aj prezentácia jeho výsledkov, ale i tímovej práce jeho pracoviska VILA (ktorého je vedúcim pracovníkom) na domácich a zahraničných konferenciách, početná publikačná činnosť v špičkových vedeckých časopisoch s významným počtom domácich a predovšetkým zahraničných ohlasov (cca 186 publikačných jednotiek, počet citácií SCI +Scopus cca 350+). Je autorom a spoluautorom viacerých monografií a kapitol v monografiách, pričom za najvýznamnejšiu prácu v tomto smere je možné považovať kapitolu „Ceramic oxides“ v monografii „Ceramics Science and Technology: Materials and Properties“ publikovanej vydavateľstvom Wiley VCH Verlag GmbH. Vo svojej monografii „Al2O3-ZrO2 ceramic composites by liquid infiltration: Preparation and properties” rozpracoval vývoj a popis novej unikátnej metódy na prípravu transformačne zhúževnatenej keramiky na báze Al2O3.

 

O akceptácii prof. D. Galuska v zahraničí svedčí aj medzinárodná spolupráca a viaceré pobyty na renomovaných pracoviskách, ako sú Brunel University v Londýne (Veľká Británia), University of Leeds (Veľká Británia), Technische Universität Darmstadt (Nemecko) a Universität Karlsruhe (Nemecko), udelenie prestížneho štipendia Alexandra von Humboldta, ako aj prezentácie pozvaných prednášok na pracoviskách v Nemecku, Poľsku, Českej republike, na Taiwane a na domácich a zahraničných konferenciách.

V roku 2014 úspešne vypracoval a podal projekt európskeho programu Horizont 2020 v rámci výzvy „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“ zameranej na budovanie centier excelentnosti v spolupráci so špičkovými výskumnými európskymi inštitúciami a univerzitami. Navrhovaný projekt pod názvom FunGLASS je zameraný na ďalší rozvoj už existujúceho Centra excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály (spoločné pracovisko Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Ústavu anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Ústavu materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied v Košiciach, vedúci prof. Ing. D. Galusek, DrSc.) do podoby medzinárodne uznávaného Centra pre funkčné a povrchovo upravované sklá.

Prof. Dušan Galusek aplikuje výsledky svojej vedeckovýskumnej práce aj v pedagogickom procese a predovšetkým pri výchove doktorandov.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2 milióny čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Prihláste sa a vložte PR článok