SME

Výlet do minulosti: Černobyľ a tajomné mesto Pripiať

Ako dnes vyzerá miesto výbuchu elektrárne Černobyl a zničené mesto Pripiať?

Černobyľská uzavretá zónaČernobyľská uzavretá zóna (Zdroj: dovolenka.sme.sk)

Čím to je, že ľudí priťahujú tragédie? Nechcú byť ich súčasťou, no zároveň im nevedia odolať a túžia ich vidieť z blízka. Aj tak by sa dalo opísať ukrajinské mesto Pripiať ležiace neďaleko ukrajinsko-bieloruských hraníc. Bolo by jedno z mnohých, ak by sa koncom apríla 1986 nestalo dejiskom obrovskej katastrofy s mrazivým menom Černobyľ. Výbuch jadrovej elektrárne spustil sled udalostí, ktorých dopad vidíme dodnes. Ako to vyzerá na tomto mieste dnes?

Mesto duchov

Ukrajinské mesto Pripiať leží len 110 kilometrov severne od hlavného mesta Kyjev, no objavíte tu iný svet. Kým v Kyjeve sa ľudia prechádzajú po slávnom bulváre Chreščatik, zapaľujú sviečky v nádherných chrámoch sv. Sofie, sv. Ondreja či v chodbách Kyjevsko-Pečorskej Lavry, tak tu v Pripati je všade obsiahle ticho.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mesto duchov. Bez ľudí, bez pohybu, bez života. Akoby neexistovalo, no predsa tu stojí. Stačilo málo a všetko sa zmenilo.

Pripiať si nepožil dlho, stavali ho len od roku 1970 ako nové, moderné, sovietske mesto, neďaleko rozostavanej jadrovej elektrárne, ktorá bude nasledujúce roky dávať prácu a obživu ľudom zo širokého aj ďalekého okolia. Do mesta sa nasťahovalo takmer 50 tisíc ľudí. Komu by bolo vtedy napadlo, že správa o ňom obletí celý svet a stane sa synonymom pre katastrofu.

Pripiať sa nikdy nedožil dospelosti. V ten osudný aprílový deň v roku 1986 sa mestom rozutekal výbuch neďalekého Černobyľu. Reaktor číslo 4 sa prehrial, roztavila sa jeho aktívna zóna a následná explózia vymrštila do ovzdušia rádioaktívne látky. Nikto nevedel, čo sa deje a nikto si ani nevedel predstaviť následky.

Výbuch, ktorý zmenil svet

Svet už zažil atómové výbuchy, vie ako dopadli japonské mestá Hirošima či Nagasaki, ale nič podobné ako Černobyľ ešte nevidel. Aj v minulosti sa v atómových elektrárňach odohralo niekoľko incidentov, no Černobyľ ich všetky skryl do svojho rádioaktívneho prachu.

Dlhé roky sa nechcelo, nemohlo o havárii či jej následkoch hovoriť a hoci sa už Sovietsky zväz nachádzal v Gorbačovovej perestrojke, ani jemu nebolo do reči. Ako to teda napokon bolo? História sa zhodla na tom, že išlo o závažnú nehodu, na začiatku ktorej bol test.

V noci z 25. na 26. apríla 1986 sa v elektrárni rozhodli odstaviť reaktor číslo 4 na jeho pravidelnú údržbu. Pri skúške však mali vypnúť chladenie, a to vyústilo do momentu, kedy sa reaktor prehrial a Černobyľom otriasli prvé tri výbuchy. Špička atómového reaktoru odletela a tých pár sekúnd či minút zmenili okolitý svet.

Oheň, panika, rádioaktívne látky a neschopnosť bojovať s týmto nukleárnym infernom znamenal začiatok katastrofy nevídaných rozmerov.

Preč z rádioaktívneho mesta

Viete si predstaviť, aby vám niekto povedal, že si pobalíte jeden kufor a odvezú vás preč, bez toho aby ste vedeli kam a či sa ešte vrátite? Niečo podobné sa prihodilo v Pripiati krátko po katastrofe. Viac než tisícka autobusov prichádza evakuovať obyvateľov mesta, ktorých je tu v čase havárie už takmer 50 tisíc. Ďalšie desaťtisíce ľudí treba evakuovať z okolia.

Pripiať, ale aj okolie zasiahla radiácia tak silná, že mala byť 100-násobne väčšia ako pri Hirošime či Nagasaki. Rádioaktívne látky unikali po výbuchu do ovzdušia ešte niekoľko dlhých dní. Zamorenie sa netýkalo len Pripiati či Černobyľu, ale jednou z najsilnejšie zasiahnutých krajín je neďaleké Bielorusko, kam sa oblak vybral. Radiáciu však namerali aj v oblastiach akými bolo Švédsko, Rusko či dokonca Japonsko. Švédi ako prví hovoria o katastrofe, o ktorej Sovietsky zväz mlčal.

Ničoho ste sa nesmeli v Černobyle a okolí dotknúť len tak, všetko bolo kontaminované a teda nebezpečné. Dnes, takmer 32 rokov po výbuchu sa radiácia zmenšila natoľko, že už nepredstavuje problém a návšteva týchto miest pri dodržiavaní bezpečnostných predpisov je bez rizika. Stále by však človek nemal týmito miestami kráčať sám bez dozoru, pretože nebezpečenstvo je neviditeľné.

Odkaz Černobyľu

Na Černobyľ sa nezabudlo ani nasledujúce roky. Viac sa o ňom hovorilo, hromžilo, nadávalo, obhajovalo, no nezabudlo. Jeho odkaz je stále zreteľným. To, čo sa tu stalo, cítiť v okolí aj dnes.

Jedným zo symbolov skazy sa stal tzv. Červený les plný borovíc. Zasiahla ho radiácia tak silná, že ho sfarbila do červenej až hrdzavej farby a toto miesto sa považovalo za jedno z najohrozenejších. Pre človeka je v lese radiácia stále privysoká, ale je zaujímavé sledovať, že sa do neho vrátil život aj zvieratá. Vtáci v Černobyle bežne nelietajú, no jeleňa či diviaka tu spozorovali mnohí. Aj to je dôkaz toho, že svet sa vie regenerovať, hoci mu to trvá dlho.

Odkaz však tkvie najmä v ľuďoch. Nedá sa už presne spočítať, koho úmrtie bolo v dôsledku Černobyľu a koho nie, no aj napriek tomu si štúdia z New Yorku trúfla odhadnúť, že výbuch a séria nešťastných udalostí, chorôb, nedbanlivosti či radiácie stála do dnes život neuveriteľných 985 tisíc ľudí. Kapitola Černobyľu sa pomaličky uzatvára a dokazuje to aj nový sarkofág, teda plášť, ktorý má za úlohu zakryť miesto nešťastia, aby tak neunikali nebezpečné látky. Život do Pripiate to však už nevráti.

V lákavom, opustenom meste

Dnes nie je žiadnym problémom vydať sa z Kyjeva v rámci výletu na miesta, ktoré sa zapísali do dejín sveta tmavými písmenami. Pripiať a Černobyľ ležia odtiaľto len niečo cez 100 kilometrov. Radiácie sa netreba báť a kto sa odhodlá vydať sem, ten zažije niečo unikátne a neopakovateľné.

Pripiať je známa ako „mesto duchov“ a kým tam nie ste, znie to ako klišé. Akonáhle sa ocitnete medzi jeho domami, tak si na toto spojenie spomeniete niekoľkokrát. Do ruky dozimeter a prehliadka sa začína.

Je neopísateľné, aké myšlienky človeku víria hlavou, keď sa ocitne v opustenej, rozpadnutej plavárni, na zemi vidí pohodené detské hračky, v bytoch je všetko tak, ako to ľudia nechali pri úteku, len nahlodané časom. Oči blúdia po obrovskom ruskom kole, ktoré mlčky stojí a hľadí na skazu mesta či detského parku. Škola zíva prázdnotou, na stenách nápisy, porozhadzované bukvy z ruskej abecedy, knihy, zošity, obrazy.

Kráčate popraskanými ulicami a počúvate príbehy. Práve o príbehoch je celý Černobyľ. Veď to, čo sa tu stalo sa mohlo stať kdekoľvek. Aké to tu bolo? Ako sa to mohlo stať?

Černobyľ je miestom, kde pri prechádzke cítite ako skutočne žijete. Odrazu stojíte zoči voči elektrárni. Toľkokrát ste ju videli na obrázkoch, no toto je iné, teraz ju máte pred sebou a sledujete ako sa vyrovnáva s novým krytom. Sem tam skontrolujete stav radiácie, ale všetko sa drží v normálnych, nie nebezpečných číslach. Tak to má byť. Dnes je totiž Černobyľ o zážitku a pre ne človek cestuje.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 124
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 9 264
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 720
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 784
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 726
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 986
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboš Vodička: Zolná, kostol za hradbami
  2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Tematín
  3. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky III.
  4. Ladislav Kucharik: Bahrain - panské pieskovisko na zimu
  5. Michal Drotován: Singapur - mesto budúcnosti. Naozaj?
  6. Aleš Tvrdý: Ľudské povolania
  7. Ľuboš Vodička: Kam vo Viedni, keď prší? Albertina
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Lokca
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 173
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 686
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 639
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 763
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 136
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 084
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 058
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu