SME
Sobota, 23. október, 2021 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky
INZERCIA

Ako Dom odborov Istropolis pochoval Berchtoldov palác

Mestá prechádzajú prirodzenou evolúciou, počas ktorej sa prispôsobujú potrebám svojej doby a najmä svojich rezidentov.

História palácom na Trnavskom mýte nepraje – neslávne skončil Berchtoldov palác a zjazdový palác, ako nazývali Dom odborov, má svoje časy neslávnej slávy tiež za sebou. Mestá a mestské štvrte prechádzajú prirodzenou evolúciou, počas ktorej sa prispôsobujú potrebám svojej doby a najmä svojich rezidentov.

Vývoj na Slovensku a najmä v Bratislave išiel ruka v ruke s politickým režimom a nastavením spoločnosti v kultúrno-spoločenských otázkach, čo sa odrazilo aj na architektúre mesta a verejných priestorov. Zatiaľ čo v minulosti prebiehala masívna výstavba bez verejného diskurzu a prihliadania na potreby obyvateľov, dnes ľudia volajú po kvalite, ekologickom riešení a zelených priestranstvách.

Svoje by vedelo rozprávať aj Trnavské mýto v širšom centre Bratislavy, ktoré sa doslovne menilo s dobou a zmena ho čaká aj dnes. Chýbajúca zeleň a lavičky, slabý výber podnikov v okolí a nevábne vyzerajúce betónové plochy – oblasť dnes ponúka len málo. Developer Immocap sľubuje, že s výstavbou Nového Istropolisu sa na Trnavské mýto vráti život a energia, ktoré k nemu patria.

Palác za hranicou mesta

V minulosti bola časť Trnavského mýta za hranicou mestského opevnenia a ako to z názvu vyplýva, slúžila ako mýtna hranica na ceste medzi Bratislavou (vtedy Prešporkom) a Trnavou. Mýto vzniklo za predmestím Blumenthal, z jednej strany bolo obklopené močaristými miestami s teplou vodou ideálnou pre život sladkovodných korytnačiek a skladom pušného prachu (z neho je dnes odvodený názov „Pri starej prachárni“). Neskôr, približne od druhej polovice 18. storočia, tu stálo aj mestské popravisko so šibenicou a pohrebiskom popravených, keďže sa zvyklo popravovať mimo územia mesta.

Začiatkom 19. storočia sa podarilo získať pozemky českému grófovi Berchtoldovi a následne z nich spraviť sad a park. V roku 1832 tam dal postaviť letný palác v klasicistickom alebo neskoroempírovom štýle, v ktorom sa stavali vily a paláce v rakúskej monarchii, najmä v okolí Viedne. Zopár podobných budov bolo postavených aj v okolí Prešporka, jednou z nich bola budova kúpeľného hotela na Železnej studničke.

O samotnom paláci máme málo informácií, keďže stál za hranicou mesta a v mestskom archíve tak nebol vedený. Kto sídlo pre grófa navrhoval a projektoval, nie je známe, avšak nikomu neunikne podobnosť s vilou rodu Berchtoldovcov vo Fiľakove, ktorá je len o pár rokov staršia ako palác vo vtedajšom Prešporku. Byť za hranicou mesta však malo aj svoje výhody, napríklad to, že šľachtický majetok nemusel byť zdanený.

Prvá spoločenská sála na Trnavskom mýte

Každý palác musel okrem rezidenčnej spĺňať aj reprezentatívnu funkciu. Berchtoldovci boli vážený rod, ktorý bol spoločensky veľmi aktívny. Práve na tieto účely bola vybudovaná hlavná sála situovaná na poschodí paláca hneď nad vstupom. Sála bola po oboch stranách obkolesená menšími miestnosťami, ktoré slúžili ako spoločenské salóniky, ale aj ako obytné miestnosti panstva.

Zatiaľ čo na prvom poschodí to bujaro žilo večierkami a spoločenskými návštevami, na prízemí na južnej strane smerom ku parku sa nachádzali obytné miestnosti a na severnej strane boli prevádzkové miestnosti, ako kuchyňa či sklad. Hospodárske stavby a priestory, napríklad stajne či drevárne, sa nachádzali za samotným palácom a neboli jeho priamou súčasťou.

Kedysi plné života, dnes pusté

História Trnavského mýta bola vskutku bohatá. Len krátko po výstavbe paláca prišla idea prepojiť Prešporok a Trnavu železnicou. Za najvhodnejšiu trasu železnice zvolili takú, ktorá pozemok Berchtoldovcov obchádzala zo severnej strany. Zo začiatku sa to mohlo javiť ako výhoda, ale opak bol pravdou. Železnica so sebou priniesla vznik priemyselných podnikov v tesnej blízkosti paláca, hlavne tovární a mlynov. Za palácom vznikli aj tehelne, od čoho je dnes odvodená časť Tehelné pole a palác tak stratil na atraktivite.

S príchodom železnice a budovaním tovární sa prirodzene menilo aj okolie. Berchtoldovci sa rozhodli palác a celý jeho areál predať, čím sa jeho osud spečatil. Z parku sa postupne stalo trhovisko, ktoré bolo ideálne najmä na predaj poľnohospodárskych plodín a dobytka, ktoré sa železnicou do Prešporku doviezlo a rovno aj vyložilo. Nasledovala premena paláca na nájomný obytný dom, neskôr, v prvej polovici minulého storočia, tam sídlil mužský kláštor.

Exteriér sa zachoval na fotografiách, interiér nie

Palác vo svojej dobe ohúril nie len zvnútra, ale najmä zvonku. Exteriér paláca poznáme aspoň z dobových fotografií a malieb, jeho interiér už také šťastie nemal. Z pôvodného zariadenia interiéru sa nič nezachovalo, dokonca ani fotografie. Pred demoláciou paláca v roku 1981 kvôli výstavbe Domu odborov sa v priestoroch zachovala už len mozaiková ornamentálna dlažba z riečnych kamienkov rôznych farieb v schodiskovej hale na prízemí a ešte dvere z obdobia výstavby.

Keď prišlo rozhodnutie, že sa palác bude búrať a nahradí ho Dom ROH, vtedajší pracovníci pamiatkovej starostlivosti objekt nedokumentovali ani nezaznamenávali. Palác a prislúchajúci park nebol zaradený ani do knihy „Klasicistická architektúra na Slovensku“ z roku 1955. Socialistická výstavba následne urobila z dnes významnej lokality mŕtvu zónu, ktorá s mestom nijako nekomunikuje, hoci sa nachádza neďaleko samotného centra hlavného mesta. Miesto kedysi plné života bohužiaľ pod vplyvom viacerých faktorov spustlo.

Aká bude budúcnosť Trnavského mýta?

Srdcom a dominantou plánovanej novej vitálnej štvrte Nový Istropolis bude kultúrno-kongresové centrum. Vznikne tu aj aktívny parter so živým mestským bulvárom, ktorý poslúži budúcim rezidentom aj návštevníkom.

V parteri, ktorý prepojí aj budúcu stanicu Filiálka s podchodom na Trnavskom mýte, budú zastúpené najmä gastroprevádzky, kaviarne, menšie obchody a služby. Renomované holandské štúdio KCAP v spolupráci s nemeckým štúdiom Cityförster pri navrhovaní Nového Istropolisu vychádzali z genia loci lokality a ich cieľom bola regenerácia celého územia a navrátenie dávno strateného života na Trnavské mýto. Bratislavčanov tak už o pár rokov prilákajú kultúrno-spoločenské podujatia a kongresy či nové zelené priestranstvá a verejné priestory.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,6 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie tlačové správy

Najčítanejšie správy na SME

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Zo všetkých krajín V4 autá do dvoch rokov najviac zdraželi na Slovensku.


17 h

Vycestujte na aktívnu dovolenku, z ktorej sa vrátite s plnou hlavou zážitkov.


INZERCIA 22. okt

Kúpou neobyčajného adventného kalendára z Kauflandu pomôžete rodinám v ohrození.


INZERCIA 22. okt
Skryť Zatvoriť reklamu