Zhruba desať minút autom severne od Gabčíkova sa nachádza stred vesmíru. Minimálne toho plastového.
“Ročne vyrobíme plast, ktorý zaplní štyritisíc futbalových ihrísk naplnených do výšky desať metrov.
„
V obci Horný Bar pôsobí slovenská značka Maneo, ktorá je niečo ako kafiléria na plast. Dokáže spotrebovať akýkoľvek druh plastu. Nový, starý, nezrecyklovateľný aj znečistený. Jednoducho všetko od plastových hračiek až po televízory. A na rozdiel od kafilérie mu dokáže dať aj nový život a vrátiť ho späť do obehu.
Maneo svoj materiál nazvalo terazzo-plast a záujem je oň aj v zahraničí. Plastové terazzo je lacnejšie, ľahšie, krajšie, odolnejšie aj univerzálnejšie ako klasické. Môžu z neho robiť podvaly pod železnice alebo mosty aj kuchynské dosky do domácností. Je vysoko odolné voči tlaku a má takmer nulovú nasiakavosť.
Dokážu v ňom spotrebovať tisíce ton plastu, ktorý sa inak nedá zrecyklovať a treba ho skladovať v halách alebo pod holým nebom, odkiaľ ho vietor fúka do okolia.
(zdroj: Maneo, SME Creative)Že to znie nereálne vyrábať z rovnakého materiálu konštrukcie mostov, dizajnové doplnky, pingpongové stoly, smetné koše, lavičky aj štýlové liate podlahy? Dlho tomu nemohol uveriť ani zakladateľ Ottó Nagy starší.
„Náš materiál sme poslali do Technického a skúšobného ústavu na otestovanie, aký tlak znesie. Praskol až na úrovni 35 MPa. Potom sme ho poslali do Popradu na skúšku na pitnú vodu a výsledky na nasiakavosť boli 0,05 percenta. Oboje hodnoty ďalej zlepšujeme, ale už teraz je materiál možné používať v potravinárstve aj v stavebníctve. Vieme ho vyliať a vybrúsiť do takmer akéhokoľvek tvaru,“ usmieva sa Nagy starší.
Hľadať o Maneo viac informácií na internete by ste sa však snažili márne, pretože kvôli rozbiehajúcej sa výrobe o sebe takmer nehovoria. Inak by nedokázali pokryť dopyt. Beztak už majú v portfóliu klientov ako Schindler, Kaufland, viaceré reštaurácie i banky a záujem o nich prejavili už aj Španieli, Švédi, Turci, Belgičania, Srbi i Dominikánci.
Čo je za úspechom tejto značky a čo je potrebné urobiť na to, aby sa celosvetovo podarilo zvrátiť problematiku plastu práve zo Slovenska?
Kaviareň Concept Coffee Roasters v Piešťanoch s barovým pultom od Maneo. (zdroj: Archív Maneo)Chcú spracovať 280 ton plastu denne
Maneo prišlo na nápad robiť terazzo-plast náhodou. Dlhé roky sa špecializovali na liate podlahy a výrobu klasického terazza. Raz sa však ocitol Ottó Nagy starší so synom u recyklátora plastu a tam im zasvietila kontrolka.
„Pozri sa na ten drvený plast. Vyzerá ako mramorová drvina,“ povedal otcovi Ottó Nagy mladší.
„Naozaj tak vyzeral. Recyklátor s tým nemal čo robiť a musel to vyhadzovať na smetisko. Tak sme to vyskúšali a pridali to do terazza namiesto mramorovej drviny. Na druhý deň sme to vybrúsili a fungovalo to. Navyše to aj pekne vyzeralo. Odvtedy sa zaujímame o plast,“ spomína Nagy starší.
Písal sa vtedy rok 2015. Aj keď dobré výsledky dosiahli už s prvým prevedením terazzo-plastu, neustále ho odvtedy vyvíjajú. Receptúru ladili kombináciou plastu, cementu, piesku a vody a hlavne postupom, ako dlho to treba miesiť a kedy už je materiál pripravený.
„Je to podobné, ako miesiť cesto na chlieb. Mohol by som vám povedať presné zloženie, ale keď neodhadnete správny okamih, materiál bude zarobený buď nedostatočne, alebo až príliš. Presnú receptúru poznám len ja a syn. Zarába to vždy on,“ prezrádza Nagy starší.
S receptúrou aktuálne prechádzajú procesom patentovania, v rámci ktorého sa prehľadávajú trhy vo všetkých 152 krajinách, v ktorých má patent platiť. Patentový úrad zatiaľ nenašiel nikoho, kto by robil niečo podobné.
“Doteraz sme spotrebovali okolo 3 000 ton nerecyklovateľného plastu. Stále to však vyrábame v malom.
„
Po získaní patentu budú vedieť ponúkať aj svoju technológiu, nielen hotový produkt. Vďaka tomu by sa výrazne zvýšil objem spracovaného plastu, keďže by kdekoľvek vo svete mohli vyrásť ďalšie továrne.
„Doteraz sme spotrebovali okolo 3 000 ton nerecyklovateľného plastu. Stále to však vyrábame v malom, no v prípade zväčšenia výroby máme kapacity vypočítané na spracovanie 280 ton plastu denne,“ predpovedá Ottó Nagy starší.
Na porovnanie, bratislavská spaľovňa spáli denne asi 20 ton podobného plastového odpadu. Nejde pritom len o plast vyprodukovaný v domácnostiach, ale častokrát aj o priemyselný a znečistený, s ktorým sa nedá robiť nič iné, len ho spáliť. Alebo vyrobiť terazzo-plast. Na výrobu jednoduchej lavičky spotrebujú 3 200 PET fliaš, v prípade väčších predmetov ubúda plast zo smetísk ešte rýchlejšie.
Na výraznejšie rozširovanie výroby by však potrebovali aspoň dvadsať miliónov eur, ktoré sa im zatiaľ nedarí získať. Rodinná firma sa aj preto zúčastnila svetovej výstavy Expo Dubai. S potrebnou investíciou síce výrazne nepohli, pribudlo im však množstvo záujemcov zo zahraničia.
Lavička z terazzo-plastu od Maneo. Dokážu v nej spotrebovať akýkoľvek plastový odpad. (zdroj: Archív Maneo)Kritický rok 2050
Vynález terazzo-plastu znie ako vynájdenie kolesa. Sú na to minimálne tri dôvody. Pomôže riešiť problém s jedným z najťažšie recyklovateľných odpadov, vznikne štýlový a funkčný produkt a výrobca zaň získa financie, pretože mu recyklátor zaplatí za spotrebovanie materiálu, s ktorým on už ďalej nedokáže pracovať.
Štvrtým dôvodom by mohla byť dlhovekosť tohto nápadu. Plastového odpadu je totiž aktuálne také množstvo, že je takmer nereálne vyčerpať jeho zásoby. Navyše, každý deň pribúda nový.
„Len pri Senci sa nachádza 45-tisíc ton plastového odpadu na jednom mieste. Podobné skládky nie sú len na Slovensku, majú ich aj v zahraničí. V Rakúsku stavajú nové haly, len aby tam uložili nepoužiteľný plast. Nemôžu to spáliť ani dať na skládku, a nevedia to ani zrecyklovať, lebo je to zmiešaný odpad a nikto to nevykupuje. Koľko tie firmy stojí preprava a skladovanie?“ zamýšľa sa spoluautor vynálezu.
(zdroj: Maneo, SME Creative)Na lepšie časy sa podľa Eurostatu neblýska, keďže objem odpadu z plastových obalov v krajinách EÚ z roka na rok rastie. Kým v roku 2018 pripadalo na jedného Európana 33,2 kilogramu plastového odpadu, v nasledujúcom roku to bolo už 34,3 kilogramu.
Ak by pokračoval súčasný trend, do roku 2035 by sa ročná produkcia plastu zdvojnásobila a do roku 2050 by dosiahla štvornásobok dnešnej úrovne. „Znamenalo by to, že do roku 2050 by sa vyrobilo celkovo 34 miliárd ton plastov,“ cituje britský denník The Guardian štúdiu publikovanú v časopise Science Advances.
Maneo nepotrebuje špeciálne upravený plast. Stačí ho rozdrviť a premyť. (zdroj: Archív Maneo)„Ročne vyrobíme plast, ktorý zaplní štyritisíc futbalových ihrísk naplnených do výšky desať metrov,“ povedal pre denník SME profesor Pavol Alexy.
Cieľom však nie je zbaviť sa plastu úplne, ale naučiť sa ho využívať správne a výraznejšie ho zapracovať do cirkulárnej ekonomiky.
„Keby sme prestali používať plast a jeho spotrebu dostali na nulu, došlo by vyslovene ku genocíde a veľa ľudí by zomrelo od hladu. Plast totiž zachraňuje potraviny a je dôležitý pri prevoze i uskladňovaní jedla. Riešenie teda nie je v jeho odstránení, ale v jeho správnom využívaní a recyklovaní,“ hovorí Nagy starší.
Kľúčovými sa teda stávajú cirkulárna ekonomika a udržateľnosť. Myslia na to aj viaceré samosprávy a podnikatelia. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
„Aktuálne vyvíjame podvaly mostov, ktoré chcú z nášho materiálu Belgičania. Potrebujeme dosiahnuť odolnosť voči tlaku na úrovni 50 MPa. Následne ho budeme testovať na ohybnosť a ak to vyjde dobre, pošleme materiál do Mníchova. Nemôžeme nič podceniť, lebo jeden test tam stojí 35-tisíc eur. Zatiaľ všetko napovedá tomu, že zvládneme aj ten,“ prezrádza podnikateľ z Horného Baru.
„Náš plasto-betón je jedinečný v tom, že je približne o polovicu ľahší ako štandardný betón a vydrží výrazne viac. Pod tlakom sa nedrví ako betón, ale praská. Jeho extrémna odolnosť voči nárazom, otrasom a tlakom ho priam predurčuje na stavbu budov na územiach s častými zemetraseniami,“ dodáva podnikateľ.
Testovanie terazzo-plastu v Technickom a skúšobnom ústave. (zdroj: Archív Maneo)Ukážkové samosprávy
Najväčším počinom slovenských samospráv v oblasti udržateľnosti boli dlhé roky lavičky vyrábané z PET fliaš. Takzvaný drevoplast. Chválili sa nimi už na začiatku milénia a robia tak dodnes. Za 20 rokov však pribudli aj ďalšie aktivity a zmenili sa aj samotné lavičky, i keď na tie od Maneo sa v slovenských mestách stále čaká.
„Naša lavička vydrží desaťkrát dlhšie ako drevená, ktorá odhnije. Okrem toho je materiál na dotyk príjemnejší ako kameň alebo betón, pretože nie je chladný,“ porovnáva Nagy starší.
Lavička z terazzo-plastu vydrží desaťkrát dlhšie ako drevená. (zdroj: Archív Maneo)Na udržateľnosť sa tento rok zamerala aj cena FéliX Business Award, ktorú vyhlasuje Slovenská sporiteľňa spolu s magazínom Index. Udržateľnosť hodnotí v podnikaní i v samospráve.
V prípade firiem si všíma predovšetkým spoločnosti s inovatívnym produktom alebo službou, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie. V oblasti samospráv zas hľadá ekologické riešenia, inovácie, kvalitu života a efektívne narábanie s financiami. Kritériá pre samosprávy vznikli v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska a Slovak Smart City Cluster.
FéliX Business Award
FéliX Business Award môžu získať inšpiratívne aktivity, ktoré menia budúcnosť Slovenska. Tento rok bola rozšírená aj o kategóriu udržateľnosti, ktorej sa venuje aj Maneo. Cena sa udeľuje v týchto kategóriách.
- Excelentný biznis príbeh
- Výnimočný rodinný biznis
- Biznis pre budúce generácie
- Samospráva pre budúce generácie
- Cena Slovenskej sporiteľne za verejné dobro
Viac informácií nájdete na stránke cenafelix.sk.
Príkladom je Bratislava. Od roku 2019 prevádzkuje portál otvorených dát, v ktorom zbiera štatistické údaje, výstupy z rôznych meračov, priestorové dáta o cestách, námestiach, chodníkoch, tratiach vozidiel hromadnej dopravy a v čase pandémie aj informácie o vývoji na území Bratislavy. Ponúka ich bezplatne na akýkoľvek účel komerčného či nekomerčného charakteru.
Trnava zas vytvorila Komunálny materiálový kruh, v rámci ktorého bude na základných školách používať ekologický hygienický papier vyrobený z vytriedených tetrapakov vyzbieraných na území mesta Trnava. Zároveň vsádza aj na priorizovanie iných foriem dopravy, než je využívanie osobného auta.
„Udržateľnosť sa odráža najmä v našej podpore alternatívnej dopravy, v budovaní ucelenej siete mestských cyklotrás a bikesharingu. Nie je to však len o bicykloch, venujeme sa aj opravám ciest a chodníkov s cieľom zabezpečiť plynulú premávku. Naším cieľom je upratanie verejného priestoru od áut parkujúcich ,nadivoko‘, zlepšenie stavu ovzdušia a zníženie množstva emisií. Takisto motivujeme ľudí uprednostniť iný spôsob pohybu po meste než autom,“ približuje Veronika Majtánová, hovorkyňa Trnavy.
Cena FéliX: Kvalitu našli tam, kde ju hľadá málokto Čítajte Nitra zas stavia svoju udržateľnosť na zatepľovaní, výmene okien a vyregulovaní kúrenia vlastných budov, úspornejšom verejnom osvetlení či elektromobiloch pre potreby mestského úradu a mestskej polície.
„Táto oblasť bude veľmi dôležitá hlavne v súčasnom období nárastov cien energií,“ myslí si hovorca Nitry Tomáš Holúbek.
Investovať do udržateľnosti plánujú aj ďalšie slovenské samosprávy, čo na jeseň premiérovo ocení Slovenská sporiteľňa spolu s magazínom Index. Nominácie na FéliX Business Award už boli spustené.
Zistiť viac o FéliX Business Award
Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa, spoluvyhlasovateľ FéliX Business Award.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
