V januárovom vydaní Historickej revue sa pozriete na posledné neznáme končiny našej planéty – s polárnymi výpravami sa vyberiete do krajín večného ľadu.
Utópia leží za hranicou mrazu
Neprístupný a ďaleký sever od pradávna prebúdzal ľudskú predstavivosť. Čo sa skrýva za hradbou večných ľadovcov, kam ešte ľudská noha nevkročila? Možno je tam predsa len raj, o ktorom ešte netušíme. Takto bláznivo uvažovali mnohé hlavy ešte v 19. storočí. Dôkazom je bohatá literárna tvorba a azda najlepší román z pera Julesa Verna Dobrodružstvá kapitána Hatterasa. Dejiny polárnych výprav sú tak aj dejinami ľudskej imaginácie a túžby nájsť nepoškvrnenú krásu. Už v úvode nového vydania HR sa preto oboznámite s nesmrteľnou ľudskou fantáziou, ktorá viedla tvrdých mužov k hrdinským výkonom.
Roald Amundsen – muž, v ktorého pohľade väzí šialenstvo
Už jeho matka tušila, čo sa v tomto chlapcovi skrýva a chcela ho uchrániť od jeho osudu. Ani sľuby, ktoré jej ako mladík dal, však Roalda Amundsena neodradili, aby naplnil svoje sny. Prekliesnil sa severozápadnou cestu pomedzi arktické ostrovy, ako prvý pokoril Antarktídu a na najsevernejší bod planéty sa díval zo vzducholode. Amundsen zmapoval posledné biele mesta až sa napokon v bielom mrazivom svete navždy a bez stopy stratil. Jeho súčasníci ho opisovali ako tvrdého a neoblomného muža, vytesaného akoby z kusa ľadu, v ktorého pohľade za zračila magická posadnutosť. Dokázal by však čokoľvek zo svojich úspechov bez nej? Pozrite sa na osud tohto výnimočného muža a vydajte sa spolu s ním na vzrušujúcu expedíciu.
Aj naši krajania boli polárnymi objaviteľmi
Neboli to len Nóri, Briti, Rusi či Američania, kto sa podieľal na objavovaní ďalekého severu. Možno ste už počuli o Zemi Františka Jozefa za polárnym kruhom. Tú v roku 1873 objavila skupina rakúsko-uhorských dobrodruhov na čele s Juliusom Payerom a Carlom Weyprechtom. Hoci je tak stará monarchia už dávnou minulosťou, toto súostrovie za polárnym kruhom dodnes nesie meno nášho Ferenc Jožka. Pod vlajkou C. k. monarchie tak celú zimu strávite uväznení v ľadovom zovretí.
Antarktída patrí iba vede
Ešte väčšie otázniky ako Arktída prinášala počas 19. storočia Antarktída. Je to len obrovskú kus ľadu okolo južného pólu alebo skutočný kontinent? Už prvé objaviteľské expedície dávali za pravdu druhému tvrdeniu. Antarktída sa však v nasledujúcom 20. storočí stala symbolom veľkého víťazstva ľudského rozumu. V roku 1959 sa svetové mocnosti dohodli na Antarktickom zmluvnom systéme, ktorý tento kontinent uchránil od túžby štátov vlastniť a využívať jeho nerastné bohatstvo. Dnes preto patrí iba vedcom. Ako sa vôbec podarilo uprostred studenej vojny skrotiť mocenské túžby politikov a uchovať toto veľkolepé kráľovstvo ľadu nedotknuté?
S januárovou Historickou revue vás čaká skvelé dobrodružstvo, dobre sa oblečte.
