Bez kolaborácie niet účinnej okupácie – aj tak by mohlo znieť septembrové vydanie Historickej revue. Reč v ňom bude o Hitlerových kolaborantoch, ale aj o bojovníkoch proti fašizmu.
Kolaborantom je vraj lepšie – za každého režimu
Stará skúsenosť hovorí, že najlepšie sa majú tí, ktorí sa príliš neostýchajú a priklonia sa tam, kam práve vietor fúka. Hovoriť by o tom mohla časť slovenskej umeleckej elity počas existencie slovenského štátu, ktorá sa neskôr úspešne transformovala do nových socialistických pomerov. Jednoducho kolaborovali alebo – ako sa s iróniou hovorilo – u niektorých nastal „tvorivý posun“. Tak či onak, v životopisoch našich umelcov to príliš dobre nevyzerá a niektoré ich časti bolo treba radšej vypustiť. V novom vydaní HR sa pozriete práve na tieto zabielené miesta.
Preteky v podrezávaní hrdiel
V noci z 28. na 29. augusta 1942 sa v koncentračnom tábore Jasenovac odohrávala zvláštna súťaž. Víťaz Petar Brzica dosiahol skóre 1360, Mile Friganović 1100 a tretí v poradí Ante Zrinušić 600. Nešlo o turnaj v kartách či šípkach, ale v niečom, čo si zdravý mozog dokáže len ťažko predstaviť – v podrezávaní väzňov špeciálne upraveným nožom, tzv. srbosjekom. Tieto hrôzy sa stali každodennou súčasťou ustašovského Chorvátska a vari najznámejšieho kolaborantského režimu s Hitlerovou treťou ríšou v Európe. Skôr než začnete čítať, treba sa pripraviť na horor.
Mokré sny Adolfa Hitlera o rasovo čistom Nórsku
Kým pre strednú a východnú Európu plánoval Hitler predovšetkým nemilosrdnú vyhladzovaciu vojnu, z okupovaného Nórska sa mala stať výkladná skriňa nacistickej „novej Európy“. A aj tu sa našiel kolaborant, ktorý sa ochotne podujal na napĺňanie týchto snov. Volal sa Vidkund Quisling a do nórskej historickej pamäti sa zapísal ako vzorový príklad národnej zrady. Dočítate sa preto aj o jeho ceste k vrcholu i o fantazmagorických plánoch nacistov v tejto severskej krajine.
Bol raz jeden kráľ, ktorý sa vzoprel fašizmu
Aktuálne vydanie HR prináša okrem celej plejády zločincov, darebákov a kolaborantov aj jednu pozitívnu postavu. Je ním rumunský kráľ Michal I., ktorý sa v rozhodujúcej chvíli pre svoju krajinu naopak rozhodol vzoprieť fašizmu a previesť ju na stranu antihitlerovskej koalície. Slovensko preto na konci vojny oslobodzovali a zomierali zaň aj rumunskí vojaci. Veľkú cenu za tento svoj statočný postoj zaplatil aj sám Michal I., keď ho napokon z vlasti vyhnali komunisti. Dožil sa však pádu aj druhého zločineckého systému, aby po všetkých životných peripetiách navštívil aj Slovensko a poklonil sa svojim padlým vojakom. Historická revue preto ponúka pohľad na pozoruhodný osud tohto výnimočného monarchu.
200 rokov od vzniku nezávislej Brazílie
V čase a priestore sa prenesiete aj do Južnej Ameriky do okamihu, keď sa z pôvodnej portugalskej kolónie stal nezávislý štát Brazília. Pri jeho zrode nestálo, paradoxne, revolučné hnutie, ale monarcha Pedro I., ktorého si v týchto dňoch pripomína celá krajina.
Emil Zátopek bol ako živá lokomotíva
Jeho zlatý hetrik na letnej olympiáde v Helsinkách v roku 1952 vstúpil do kolektívnej pamäti Čechov a Slovákov. Ako sa však tento bežec dopracoval k svojim svetovým výsledkom? Ako začínal a aký bol jeho osud po roku 1968? Historická revue ponúka aj mimoriadne zaujímavý pohľad do dejín športu.
