Vyšlo marcové číslo mesačníka Doma v záhrade.
Z obsahu vyberáme:
Od mikrozáhradky až po malý podnik
Z každého štvorcového metra až dva kilogramy mikrozeleniny mesačne
V našom hlavnom meste pestujú zeleninu na streche tržnice
Spojenectvá na hriadkach trocha inak
Ako takzvané jedlé buriny pomáhajú kultúrnym plodinám
Mozaika: Záhradka v marci krok za krokom
Exkluzívne: Celý život spolu. Kde žijú poslední európski roľníci?
Bylinkár: Jarná sila je aj v pukoch, kôre a ihličí
Škola permakultúry: Záhon kvitnúci po celý rok
Tiny house: Malé bývanie s veľkým srdcom
Robert Dohál: Kto chce s nami žiť, nesmie pôdu ryť
Bezorebné spôsoby hospodárenia na pôde
Poklady semennej banky: Cibuľu šalotku vysádzame čo najskôr
Redakčný pokus
Editoriál
V marci po zimnej prestávke opäť začíname obrábať pôdu. Pôda je základná živá substancia, bez ktorej by život na Zemi nebol možný v podobe, v akej ho poznáme. Každý krok, ktorý človek spraví, vedie svetom obkoleseným pôdou. V marcovom čísle sme sa preto zamerali na tento veľkolepý fenomén, základ všetkého.
Väčšina z nás už má v tomto čase na slnečnom okne sadbovače s výsevným substrátom. Zasievame zárodky tohoročnej úrody. Dni sa predlžujú a k tlmeným zimným prejavom života pribúdajú čoraz nástojčivejšie predjarné fenologické znamenia – ranný smiech žlny, štebot vracajúcich sa spevavcov aj kŕkanie žiab. Jeden deň sa k nim pridruží nízky ťarbavý let prvých čmeliakov a zanedlho aj prvé prelety národa včiel a ich vyhladovaných bzučiacich druhov.
Už 21. februára nám zaslal pán Adrián Struňák snímku čulej užovky. Segetálna vegetácia sa naplno rozbieha a dýchajúca zem prebúdza k aktívnemu životu zimných spáčov. Zároveň sa začína nová kapitola opeľovania ovocných stromov. V rýchlom slede poroztvárajú svoje kvety liesky, mandle, broskyne, a vzápätí už aj slivky, čerešne a marhule.
Všetko sa však viaže zas a znova k pôde. Bez pôdy by tu nebolo nič z tohto sveta, ktorý nás rok čo rok napĺňa novou životnou radosťou a zvedavosťou. Zavedieme vás preto na miesta, kde ešte kontinuálne hospodária poslední európski gazdovia, poslední autentickí roľníci, ktorí nestratili citlivý vzťah k svojej krajine.
Niekto by možno namietal, že výjavy z odľahlých obcí niekde vysoko v horách sú jednoducho anachronizmom. Do pozornosti preto dávame aj celkom iný príklad. Vedeli ste, že v Spojených štátoch pluhom rozorávajú už len menej ako dve percentá všetkých obhospodarovaných parciel? Teda aj tu hospodária na pôde prevažne regeneratívne. Nazývajú to no till alebo priama sejba. Zatiaľ čo v Európe, a špeciálne na Slovensku, stále tvrdošijne rozorávame veľké pôdne celky. Vo svetle staronových poznatkov sa však ukazuje, že anachronizmom je práve náš model.
Aj na Slovensku by sme však našli svetlé výnimky. Na poľnohospodárskom družstve v Krakovanoch-Strážach pri Piešťanoch už niekoľko sezón taktiež hospodária bezorebne. Ich spôsob šetrného hospodárenia, kde po zbere úrody zostávajú na pôde ležať všetky organické zvyšky, prináša pozoruhodné výsledky, ktoré sú merateľné. A merateľné sú aj množstvá kľúčových pôdnych komponentov, ktoré u nich – čuduj sa svet – stúpajú. Pretože pôdu netvorí železo pluhu. Pôdu tvorí len pestrý pôdny život, ktorý je na to dokonale uspôsobený, a korene rastlín. Čím pestrejšia je skladba rastlín, tým pestrejší je všetok ten pulzujúci život naokolo – aj na povrchu – aj v hĺbke.
Budeme vedieť prehodnotiť svoju úlohu v meniacom sa svete? Opakovane zisťujeme, že nielen my svojou činnosťou pretvárame zem pod nohami. Platí to aj obrátene. Zem stále pretvára nás.
