Spoločnosť Sylex je nominovaná na cenu FéliX Business Award v kategórii Výnimočný rodinný biznis.
Firmu Sylex z Bratislavy začal budovať Dušan Synak v roku 1995 ako spoločný podnik s americkým gigantom Molex, ktorý v 90. rokoch hľadal možnosti na rozšírenie výroby konektorových systémov v strednej Európe.
Dušan Synak Američanov presvedčil, že je správnym človekom z brandže. K elektrotechnike mal blízko, kedysi pracoval v bratislavskom Kable. Molex do spoločnej firmy vložil 35-tisíc korún, slovenský podnikateľ pridal ďalších 65-tisíc a ako väčšinový vlastník ju viedol.
Sylex sa zaoberá vývojom a výrobou senzorických systémov a optovláknových káblových prepojok. Ide o perspektívne odvetvie, jeho výrobky majú uplatnenie v priemysle, datacentrách či v telekomunikáciách. Firma má viac než dvesto odberateľov z celého sveta, predovšetkým z Európy a USA.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne a spoločensky zodpovedné firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite a modernosti krajiny.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner
Prebrala riadenie po otcovi
Kľúčovým momentom v histórii Sylexu bol rok 2003, keď sa Molex rozhodol zo Slovenska stiahnuť. Dušan Synak sa chopil príležitosti, od Američanov odkúpil podiel v rozbehnutej firme i budovu, v ktorej v súčasnosti sídli.
Ostala mu aj časť zákazníkov. Jedným z najväčších bol spočiatku sám Molex, ktorý bol na výrobky zo Slovenska zvyknutý.
V tom čase už v Sylexe pracovala dcéra Dušana Synaka Dana, do firmy ju zavolal v roku 1998. Vyštudovala zahraničný obchod a v podniku mala zodpovednosť za logistiku.
Ako jedináčka pracovala s otcom sama, po jeho smrti v roku 2018 sa stala generálnou riaditeľkou Sylexu. „Nebolo to ľahké obdobie, ale myslím si, že sme to zvládli. Ani po piatich rokoch vo vedení firmy sa však nepovažujem za expertku, ktorá by rozdávala nejaké rady,“ vraví.
Byť šéfkou podľa nej neznamená vedieť o každom technickom detaile, ale obklopiť sa skúsenými odborníkmi, ktorým sa dá veriť a možno na nich delegovať kompetencie. Úlohu generálnej riaditeľky definuje skôr cez sociálne zručnosti.
„Máme viac než dvesto zamestnancov, preto riešim medziľudské vzťahy ako v každej inej firme,“ naznačuje s tým, že na utužovanie vzťahov často stačí dôvera, otvorenosť a maličkosti.
Čínsku konkurenciu neporazíte cenou
Bratislavský Sylex tvoria dve divízie. V prvej, väčšej, vyrábajú takzvané prepojovacie systémy. „Základom je kábel s optickým vláknom, na konci ktorého sa pripojí jeden alebo viac konektorov podľa zadania klienta,“ vysvetľuje Dana Synaková.
Káble nakupuje Sylex predovšetkým od nemeckej spoločnosti Weinert Industries. Sú síce o niečo drahšie než od dodávateľov z Ázie, ale z hľadiska kvality a logistických nákladov vychádzajú výhodnejšie. Riešenia Sylexu sú šité na mieru zákazníka, preto pre firmu podľa jej riaditeľky nie je smerodajná cena, ale kvalita.
Dana Synaková pripúšťa, že svojimi cenami Sylex nedokáže konkurovať výrobcom v Číne, kde majú fabriky nižšie náklady. A spomína na debatu s manažérmi jednej z tamojších podnikov: „Budovu im postavila vláda, oni sa len nasťahovali. Štartovacia čiara biznisu v Číne je niekde inde.“
Čínsku konkurenciu sa Sylex snaží dohnať kvalitou a službami. Základ sú rýchle dodávky v rámci Európy a zvládnutie špecifických požiadaviek zákazníkov, ktorých má slovenská firma v telekomunikačnom sektore aj v priemysle. Optické káble dodáva aj vedcom výskumného centra CERN.
Senzory na mostoch aj ľadovcoch
Druhou divíziou, ktorú Sylex rozvíja od roku 2011, sú senzorické systémy. Zaoberá sa vývojom a výrobou senzorov a meracích zariadení, ktoré sa používajú v stavebníctve, námornej doprave, energetike, v banskom či ropnom priemysle.
„Divízia senzorických zariadení je menšia, ale o to je zaujímavejšia. Je našou výkladnou skriňou,“ vraví Dana Synaková.
Napríklad v Bratislave senzory Sylexu na Moste SNP a na Starom moste monitorujú pohyb a tlak. Ako subdodávateľ sa slovenská firma podieľala aj na dodávke pre projekt nového mosta v talianskom Janove, ktorý postavili namiesto toho, čo sa v roku 2018 zrútil a pri tomto nešťastí zahynulo 43 ľudí.
Meracie zariadenia Sylexu sú nainštalované aj na rôznych exotických miestach. V Kolumbii monitorujú podmorské potrubia, vo Švajčiarsku zasa pohyb ľadovcov. V Londýne merajú vibrácie v kanalizačných systémoch, v Rakúsku na priehrade v Alpách.
Jadrom zariadenia je optické vlákno, uložené v špeciálnom obale, na ktorý pôsobí tlak, teplota alebo vlhkosť. „Dáta sa prenášajú cez optické vlákno do meracieho prístroja. Kedysi sa používali elektrické senzory, lenže v ťažkom prostredí boli nestabilné, preto sa prešlo na optické senzory,“ vysvetľuje šéfka Sylexu.
Najnovšie sa firma zamerala aj na senzory pre veterné turbíny, ktoré sa používajú na monitorovanie rôznych parametrov, ako sú rýchlosť a smer vetra, teplota, vlhkosť a vibrácie.
Investícia za milión eur
Nedávno sa v Sylexe rozhodli odbúrať časť manuálnej práce, do fabriky kúpili zariadenie, ktoré má do istej miery automatizovať produkciu prepájacích systémov.
Dana Synaková verí, že miliónová investícia, ktorá by sa mala realizovať na budúci rok, môže firme otvoriť nové trhy: „Stroj dokáže optické vlákno nalepiť na špeciálnu fóliu a na vlákno pripojiť konektory. Je to riešenie vhodné napríklad do lietadiel, kde je potrebné na malom priestore zmestiť množstvo optických vlákien.“
Letecký priemysel je jedným zo sektorov, v ktorom v Sylexe vidia veľký potenciál na perspektívne zákazky.
Finančne sa firme dlhodobo darí, každoročne končí v solídnom zisku. Vlani jej tržby atakovali 18 miliónov eur pri zisku 1,6 milióna eur. Profit závisí najmä od marží, ktoré sú pri jednotlivých zákazkách rôzne.
Prioritou je podľa Dany Synakovej vývoj riešení pre špecifických zákazníkov, ktorí silou-mocou netlačia na cenu. Hľadajú ich v sektore dátových centier, letectve, polovodičoch či v medicíne, teda všade tam, kde sa počíta s vláknovou optikou a senzormi.
„Medicínske zariadenia sú veľmi drahé, preto tlak na cenu pre subdodávateľov zatiaľ nie je taký veľký ako v prípade telekomunikačného sektora,“ porovnáva Dana Synaková.
Navyše, kontrakty v medicínskom biznise sa podpisujú na desaťročia a parametre výroby sa ani po rokoch výrazne nemenia.
Na dotácie nedosiahnu
Prostredníctvom dodávateľov spolupracuje Sylex aj s holandským gigantom ASML, ktorý sa pre svoje jedinečné know-how označuje za globálne najdôležitejšiu firmu, lebo sú od nej sú závislé polovodičové technológie.
ASML je dodávateľom sofistikovaných strojov, na ktorých sa vyrábajú najpokročilejšie čipy a v tomto segmente nemá konkurenciu. Tieto zariadenia dokážu do kremíkových doštičiek „vypaľovať“ elektrické obvody s veľkým zahustením. Každé stojí 150 miliónov eur a obsahuje optické káble, ktoré dodáva aj slovenský Sylex.
„Chceme rozšíriť spoluprácu aj s ďalšími holandskými firmami, ktoré pôsobia na trhu fotonických integrovaných čipov, ale na to potrebujeme zlepšiť procesy vo výrobe prostredníctvom automatizácie procesov,“ dodáva Dana Synaková.
Investície do automatizácie si však vyžadujú veľké peniaze. A kým holandské firmy využívajú národné i európske dotácie, Sylex ich zatiaľ financuje z vlastných zdrojov.
„Keď som sa snažila uchádzať o európske peniaze, nezmestila som sa ani do jednej výzvy. Tlačí sa na výskum, ale my nie sme typická výskumná firma. Sme skôr výrobná fabrika, ktorá chce automatizovať procesy a realizovať aplikačný vývoj,“ vysvetľuje majiteľka Sylexu.
V spolupráci s holandskými firmami z oblasti fotonických čipov však vidí obrovský potenciál, preto vlani Sylex vo svojom areáli pristavil novú halu. Je pripravená pre prípad, že prídu nové zákazky.
Zároveň firma zháňa expertov z oblasti fotoniky na oddelenie výskumu a vývoja. Naráža pritom na limity slovenského trhu, na ktorom nie je veľa odborníkov na túto oblasť.
„Snažíme sa rozvíjať spoluprácu so Žilinskou univerzitou, kde sa dá študovať optika a fotonika. Radi by sme absolventov zamestnali, aby mohli pracovať vo svojom odbore a my by sme ich nemuseli od základov zaškoľovať,“ uzatvára Dana Synaková.
