Mesto Šaľa je nominované na cenu FéliX Business Award v kategórii Samospráva pre budúce generácie.
Mestá na južnom Slovensku často nelákajú návštevníkov na historické centrá, pretože o ne prišli v časoch socializmu. Napriek tomu majú čo ponúknuť. Viaceré z nich majú termálne kúpaliská, pláže pri riekach, štrkoviskách či iné atrakcie pre rodiny s deťmi.
Mesto Šaľa, ktoré je známe skôr pre neďalekú chemickú fabriku Duslo, má niektoré z týchto lákadiel, ale pridáva niečo navyše. Pred ôsmimi rokmi sa vybralo cestou smart riešení pri zvyšovaní energetickej efektívnosti budov, mestskej doprave a mobilite.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne a spoločensky zodpovedné firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite a modernosti krajiny.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner
Účty za energie osekáva aj geotermálny vrt
Šaľa začala riešiť energeticky náročné verejné budovy dávno predtým, než vlani začala v Európe zúriť energetická kríza a ceny plynu a elektriny vyleteli do výšin. Mala na to dobrý predpoklad.
Mesto vlastní geotermálny vrt s vodou s teplotou 70 stupňov Celzia. Mestská spoločnosť MET Šaľa ju využíva na vykurovanie.
Odpadová voda zatiaľ smeruje do rieky Váh. V budúcnosti by sa dala využiť pre mestské kúpalisko, ktoré je už roky zavreté, ale plánuje sa jeho rekonštrukcia.
Okrem vonkajšieho kúpaliska má Šaľa aj krytú plaváreň, ktorá je momentálne tiež zatvorené, rekonštruujú jej strechu a vnútorný bazén. V plavárni sa využívalo zvyškové teplo z priemyselnej produkcie priľahlého chemického závodu Duslo, ktorému pôvodne patrila. Kým niektoré mestá doplácajú na fungovanie bazénov aj 150-tisíc eur ročne, v prípade Šale to bolo len 60-tisíc eur.
Mestu sa tiež vďaka eurofondom podarilo zrekonštruovať niekoľko verejných budov vrátane mestského úradu, domu kultúry a základnej školy.
Napríklad pri obnove mestského úradu sa okrem novej fasády vymenila aj vzduchotechnika, rozvody kúrenia a elektroinštalácia. Fasáda má modernú architektúru a nechýbajú na nej vonkajšie žalúzie, ktoré efektívne bránia slnku a teplu pri prieniku do budovy.
„Podstatné je, že energetická náročnosť budovy sa znížila o 70 percent,“ pripomína primátor Šale Jozef Belický.
V budúcnosti by na budove mali pribudnúť fotovoltické panely, na ktoré už mesto podalo projekt. Fotovoltikou plánuje radnica pokryť aj ďalšie verejné budovy.
Šaľa investovala aj do pouličného osvetlenia, viac než tisícku energeticky náročných halogénových lámp vymenila za LED svietidlá. Navyše pribudli aj na priechodoch pre chodcov. „Verejné osvetlenie je teraz dlhodobo udržateľné,“ dodáva Jozef Belický.
Mestské elektromobily slúžia ako vzor
Šalianska radnica tiež veľmi skoro pochopila, že keď chce znižovať emisie v meste, musí robiť zmeny v doprave. Cez Šaľu a najmä cez jej most ponad Váh prechádza hustá tranzitná doprava, ktorú z mesta odvedie len obchvat.
Preto si na mestskom úrade povedali, že nájdu aj iný spôsob zníženia emisií z dopravy. Stavili na elektromobilitu.
V roku 2015 Šaľa investovala 54-tisíc eur do dvoch elektroáut pre mestskú políciu. O dva roky neskôr v rámci obstarávania MHD zadala požiadavku na elektrobus. Na jedno nabitie prejde minimálne 120 kilometrov.
Neskôr pribudol aj elektromobil pre potreby mestského úradu. Výhodou sú nielen nižšie emisie, ale aj nižšie prevádzkové náklady. Na jedno nabitie prejde elektrický Nissan Leaf po meste takmer dvesto kilometrov. Služobné vozidlo najazdí desiatky tisíc kilometrov ročne.
Pri jazde elektroautom po meste zisťujeme, že Nissan zvládne aj mierny terén na pláž k Váhu a k priľahlému lesoparku, ktorý chce radnica takisto revitalizovať. Vyjde ju to na viac ako 850-tisíc eur. Pri Váhu do konca tohto roka pribudne zelená oddychová zóna, lavičky, osvetlenie, ale aj vodozádržný objekt.
Na elektromobil na mestskom úrade postupne nadviazali aj niektoré miestne taxi služby, ktoré nakúpili elektroautá alebo vozidlá s hybridným pohonom.
S rozvojom elektromobility narastá záujem súkromného sektora, ktorý buduje sieť nabíjacích staníc. Mesto podporilo tieto zámery poskytnutím pozemkov. Dnes je v Šali deväť nabíjacích staníc, z toho sedem na verejných miestach.
