Spoločnosť Idona je nominovaná na cenu FéliX Business Award v kategórii Výnimočný rodinný príbeh.
Keď sa v Československu schyľovalo k Nežnej revolúcii, na úrad v Bánovciach nad Bebravou prišiel poľnohospodársky inžinier Jozef Zajko s tým, že by chcel podnikať ako stolár.
Súdruhovia sa čudovali, ale povolenie na poskytovanie služieb občanom, ako sa vtedy podnikanie oficiálne nazývalo, mu vydali. Musel si však zabezpečiť stolárske vzdelanie.
Zamestnal preto skúseného stolára ako garanta. Pracuje uňho doteraz. Rovnaký ostal aj názov firmy, ktorú začínajúci podnikateľ pomenoval Idona, čo je skratka pre interiéry, doplnky a nábytok.
Stolárčina bola pre Jozefa Zajka najskôr len hobby, ktorému sa venoval po práci v dielni po dedovi. Po istom čase si však povedal, že by z nej mohla mať niečo aj jeho rodina, a tak sa do nej pustil na plný úväzok.
Doba mu priala. Po roku 1989 sa v Bánovciach nad Bebravou rozpadlo viacero štátnych drevárskych podnikov a Jozef Zajko k sebe stiahol nadbytočných, ale skúsených stolárov.
Vyrábali europalety aj nábytok do domácností. Dopyt bol veľký, pretože Ikea ešte na trhu nebola a štátne predajne ponúkali neatraktívny typizovaný nábytok.
Práve atypický nábytok na mieru a malosériová výroba boli hlavné faktory, ktoré Idone pomohli preraziť. Rodinná firma, v ktorej už riadenie prevzali synovia zakladateľa Martin a Michal, však rastie najmä vďaka zvládnutej expanzii na zahraničné trhy.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne a spoločensky zodpovedné firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite a modernosti krajiny.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner
Domáci trh nestačil
V 90. rokoch starý socialistický nábytok nevymieňali len domácnosti, ale aj banky. Na tento segment sa Idona zamerala. Dizajn a vyhotovenie jej výrobkov podľa Jozefa Zajka oslovili zahraničných majiteľov čerstvo sprivatizovaných štátnych bánk. Neskôr rozšírili výrobu o segment hotelov a reštaurácií.
Od konkurentov sa dokázali odlíšiť aj doplnkovými službami. Nábytok nielen vyrábali, ale aj montovali a klientom vedeli poradiť so zariadením kancelárií a interiérov.
Aj Idonu zasiahla finančná kríza po roku 2008, ale relatívne rýchlo sa z nej spamätala. Zajkovci museli šetriť a dočasne prepustiť desiatku zamestnancov, po pár rokoch ich však vzali späť.
„Od väčšieho prepúšťania nás zachránili dobiehajúce veľké zákazky a bankové úvery,“ majiteľ firmy. V tom čase zariaďovali napríklad Starú radnicu v Bratislave.
Kríza priniesla Bánovčanom ponaučenie v tom, že sa nemôžu spoliehať len na domáci trh. Napríklad luxusnejšie hotely a penzióny, do ktorých dodávali nábytok, sa prestali stavať.
Začali sa preto obzerať po zahraničí, zamerali sa najmä na nemecký trh. „Veľké hotelové siete nás nechceli pustiť do tendrov, spoliehali sa na silných domácich nábytkárov. Napokon sme tam prenikli ako ich subdodávatelia,“ spomína Jozef Zajko.
Ako priznáva, spočiatku robili aj chyby, keď pri kalkuláciách cien pre klientov v cudzine „podstrelili“ trh, a rozdiel potom museli sami doplácať.
Dnes už je Idona v zahraničí etablovaným dodávateľom. Na konte má zákazky vo viacerých veľkých hoteloch v Paríži i po celom Nemecku, kde vyrábali napríklad nábytok pre ikonickú Elbphilharmonie v Hamburgu.
Zo zahraničia prišli veľké projekty
V expanzii do zahraničia pomohlo Idone aj to, že zlepšili riadenie vzťahov s klientmi, kládli dôraz na projektový manažment a úzku spoluprácu s architektmi projektov.
„Museli sme si nastaviť procesy vo firme efektívnejšie, aby sme zvládli aj zahraničné zákazky,“ vysvetľuje syn zakladateľa a súčasný výkonný riaditeľ Idony Michal Zajko.
Išlo aj o to, že výroba nábytku je biznis s nízkou maržou, od troch do piatich percent, preto sa Idona zamerala na vyšší obrat. Najala viac obchodníkov a snažila sa stať generálnym dodávateľom nielen veľkého nábytku, ale napríklad aj stoličiek. To sa jej darilo najmä na západných trhoch.
„Na Slovensku stále panuje nedôvera medzi klientmi a dodávateľom, preto klienti preferujú viacerých malých dodávateľov,“ tvrdí Michal Zajko.
Vďaka zahraničným zákazkám Idona už v polovici minulej dekády robila na projektoch za stovky tisíc až milióny eur. Ročne zariaďovala desať až dvanásť hotelov.
Aj preto sa firma v roku 2016 presťahovala do nového areálu. Len do rekonštrukcie výrobných hál pritom investovala 1,2 milióna eur a prikúpila aj nové stroje.
Generačná výmena prebehla hladko
V roku 2019, keď Idona oslávila 30 rokov, sa v jej vedení udiala generačná výmena. Ako vraví Jozef Zajko, človek nad 55 rokov by už nemal firmu aktívne riadiť, lebo nemá taký ťah na bránu. Navyše, firma podľa neho už narástla natoľko, že by ju nemohol riadiť jeden človek.
„Kto si myslí, že firmu odovzdá deťom za pol roka, mýli sa. Mne to trvalo dvanásť rokov,“ dodáva s tým, že v tomto procese využili služby špecialistu - kouča.
Dnes už zakladateľ Idony chodí do firmy len na návštevu. Výkonným riaditeľom sa stal jeho syn Michal, kým právne záležitosti, náklady a kontroling prevzal jeho druhý potomok Martin.
„Michal sa stará o to, aby peniaze do firmy prišli, a Martin o to, aby sa rozumne minuli,“ dodáva hlava rodiny.
Michal Zajko sa okolo otcovho biznisu motal už do detstva, preto pracovať v rodinnej firme bolo preňho prirodzené. Vyštudoval drevárstvo a v Idone bol najskôr obchodníkom a projektovým manažérom.
S Martinom to bolo zložitejšie. Vyštudoval právo a usadil sa v Bratislave, kde sa chcel venovať advokácii: „Tesne pred advokátskymi skúškami ma rodina presvedčila, aby som pracoval pre nich a vôbec to neľutujem.“
Vlnu kríz zvládli aj na malých zákazkách
Zaťažkávajúcou skúškou nového vedenia bola koronakríza, za ktorou nasledovala inflácia a energetická kríza. Idone opäť pomohli staršie zákazky, ale aj prezieravosť jej zakladateľa, keď tesne pred ruskou inváziou na Ukrajinu podpísal trojročnú zmluvu na dodávku elektriny ešte za nízke ceny.
„Bola to pre nás veľká škola. Brali sme aj menšie nerentabilné zákazky, aby sme prežili a neprepúšťali,“ spomína Michal Zajko. Najhorší bol pre firmu rok 2021, keď sa jej prepadli tržby aj zisk.
Vlani sa už Idona vrátila do tempa. Tržby jej stúpli takmer o 50 percent na bezmála osem miliónov eur a zisk vzrástol na vyše 170-tisíc eur. K solídnym finančným výsledkom jej pomohla aj veľká zákazka na zariadenie novej nemocnice Bory v Bratislave.
Po energetickej kríze firma investovala do tepelných čerpadiel, kúri si vlastným odpadom a plánuje aj inštaláciu fotovoltiky s výkonom 60 kW. Úspory si manažéri firmy sľubujú aj od nového softvéru na priebežné sledovanie zákazky v čase jej realizácie.
Idona aktuálne dokončuje dve nové výrobné haly. Rozšírenie súvisí s jej doteraz najväčšou zákazkou, ktorej predmetom je nábytok pre 700 izieb do 37-podlažného hotela v Paríži.
V budúcnosti chcú Bánovčania investovať aj do modernizácie technológie a vzdelávania zamestnancov. „Teraz naozaj platí, že remeslo má zlaté dno, ale slovenské školstvo sa tomu ešte neprispôsobilo,“ uzatvára zakladateľ firmy.
Luxus už nie je v kurze
Kým v 90. rokoch chceli banky drahý drevený a lesklý nábytok, dnes sú trendy úplne iné. Masívne drevo je na ústupe, do popredia sa tlačia kov, sklo a umelý kameň. Populárne sú aj materiály, ktoré sú akusticky kvalitné a zároveň dizajnovo pekné.
Jozef Zajko si spomína na zákazku v Paríži, kde klientovi ušetrili desiatky tisíc eur len na tom, že namiesto prírodného dreva v podobe menčestru mu ponúkli umelý, ktorý bol navyše odolnejší proti poškodeniu.
„Hotely na Západe už nechcú luxusný nábytok, ale praktický. Napríklad s digitálnou potlačou dreva, ktorá sa nepoškodí,“ vysvetľuje Michal Zajko.
