Spoločnosť Power Battery je nominovaná na cenu FéliX Business Award v kategórii Biznis pre budúce generácie.
V zmesovom odpade končí viac ako polovica prenosných batérií, napríklad z televíznych ovládačov alebo laptopov. A pri lítium-iónových, ktoré sa využívajú v notebookoch či v mobiloch, recyklácia nepresiahne päť percent. Odpad, ktorý z nich vzniká, je pritom každý rok o pätinu vyšší.
Peter Spodniak sa ho snaží systematicky znižovať už desať rokov. Vo svojej firme Power Battery spočiatku staré batérie repasoval, dnes sa spolu so synom Igorom špecializuje aj na ich zber a výkup.
Ročne zo skladov v Banskej Bystrici odíde k recyklátorom 3200 ton rôznych druhov batérií. A ďalší rast môže Spodniakovej firme priniesť nástup elektromobility.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne a spoločensky zodpovedné firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite a modernosti krajiny.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner
Na prvý pokus to nevyšlo. Ani na druhý
Peter Spodniak začal podnikať v 90. rokoch, najprv v stavebníctve, neskôr v biznise s nápojovými automatmi. K batériám ho priviedol rozhovor s partiou kamarátov.
„Zaumienili sme si, že sa staneme priekopníkmi v obnove použitých batérií, a tak znížime množstvo vznikajúceho odpadu,“ spomína na rok 2013, keď sa rozhodol založiť firmu Power Battery.
Zohnať z Kórey prístroje na kontrolu stavu batérií mu pomohol kamarát, ktorý pracoval ako obchodný zástupca Samsungu. Naučil ho aj to, ako s nimi narábať. A keď si od Cestných stavieb prenajal časť haly na Majerskej ceste v Banskej Bystrici, podpísal prvú zákazku so zvolenskou SAD.
Na skúšku mu poslali sto batérií z autobusov: „Merali sme hustotu a napätie na jednotlivých článkoch, ale aj na celej batérii.“
Ak boli namerané hodnoty vyššie a zároveň sa ani jeden článok nejavil ako poškodený, batéria sa dala regenerovať. Čiže jej kapacitu bolo možné pomocou elektrických výbojov, ktoré očistili články od nanesenej kyseliny, zvýšiť o desať až tridsať percent.
V prípade nižších hodnôt a poškodení na menej než polovici článkov zasa batériu repasovali. Nefungujúcu časť vymenili, skontrolovali prepojovacie káble a systém proti zatekaniu.
Väčšina batérií z autobusov však vykazovala príliš veľké poškodenie. Zároveň mali články zaliate do jedného celku. To síce súvisí s konštrukčným riešením autobatérií ako takých, no tiež to znamená, že články sa jednotlivo nedali vymieňať . „Zregenerovať sa nám podarilo asi päť batérií. Zvyšok bol odpad,“ spomína Peter Spodniak.
Na druhý pokus sa preto zameral na trakčné batérie, používané najmä vo vysokozdvižných vozíkoch. Pri nich nie je problém dostať sa k jednotlivým článkom.
Narazil však na nezáujem logistických centier a výrobcov či predajcov vysokozdvižných vozíkov. Skrátka, nechceli batérie s nižšou ako stopercentnou kapacitou: „Vozíky musia u nich fungovať celých osem hodín bez nabitia. To regenerovaná batéria nedokáže.“
Kľúčová je spolupráca s firmami produkujúcimi odpad
Peter Spodniak sa nevzdal a klientelu si nakoniec našiel. Stali sa ňou menšie priemyselné firmy, pre ktoré nová batéria v hodnote niekoľko tisíc eur predstavovala príliš veľkú, ale najmä zbytočnú investíciu.
Majiteľ Power Battery si tiež uvedomil, že iba z regenerácie a repasovania batérií, ktorých cena sa v závislosti od výkonu a nutnosti nákupu nových článkov bežne pohybuje v stovkách eur, nevyžije.
Potenciál zbadal v množstve batérií, ktoré sa ukázali ako nevhodné na ďalšie použitie a v halách sa kopili ako odpad: „Napadlo mi, že životnému prostrediu môžeme pomôcť ich výkupom.“
Najprv si musel poradiť s papierovačkami. Aby od ministerstva životného prostredia dostal oprávnenie na výkup batérií, potreboval partnera v každom slovenskom okrese.
Trvalo mu pol roka, kým presvedčil prvých stodvadsať. Väčšinu z nich tvorili autoservisy. „Zmluvy sme často podpisovali špinavými rukami na kapote, pričom v niektorých okresoch na východe ani nebolo s kým,“ spomína Peter Spodniak.
V súčasnosti už Power Battery vykupuje olovené batérie používané v autách a priemysle od deväťsto firiem. Dokopy ide o 3200 ton ročne, pričom zhruba osemdesiat percent pochádza zo zberových spoločností ako Marius Pedersen, Kosit či Detox.
