Elon Musk je jedným z najznámejších podnikateľov súčasnosti. Jeho Tesla rozbehla trh s elektromobilmi, podobne ako kedysi Apple a jeho iPhony kedysi odštartovali éru a smartfónov.
Mnohí ľudia, investori i laická verejnosť, považujú Muska ak nie rovno za génia, tak aspoň za vizionára. Opantal ich svojou charizmou, lebo rovnako ako zakladateľ Applu Steve Jobs vie „ohýbať realitu“.
Posledné mesiace však priniesli výrazné zmeny. Po období rýchlej expanzie už Tesla nečelí výzve, či dokáže vyrobiť dostatok áut, ale či bude záujem o ne pokračovať. Na krk jej dýcha silná čínska konkurencia.
Nepredvídateľnosť a ego, ktoré Elona Muska priviedli k úspechu, sa stávajú jeho brzdou. Naďalej pritom triešti pozornosť a energiu na množstvo projektov a angažuje sa aj v oblastiach, ktoré s biznisom nemajú nič spoločné.
Problémom americkej podnikateľskej ikony sa v novom INDEXE venujeme v titulkovej téme Koniec kultu Elona Muska?
Dočítate sa v nej aj o rastúcej sile čínskeho automobilového priemyslu a jeho vplyve západné automobilky. Pre Slovensko je táto otázka o to dôležitejšia, že na automobilových fabrikách stojí podstatná časť ekonomiky i zamestnanosti.
Čínskym automobilkám pritom stačilo len dvadsať rokov, aby sa pre západných výrobcov stali veľkou hrozbou.
„Teoreticky by mohli znížiť ceny až o 25 percent. Do toho sa však hrnúť nebudú, pretože ceny elektroáut v Európe sú vysoké a aspoň čiastočne im vykrývajú straty generované v Číne,“ hovorí v novom INDEXE expert Daniel Vořechovský a dodáva, že keď Číňania vezmú Európu útokom, rýchlo to spozorujeme.
Aj v júnovom INDEXE prinášame ďalší diel seriálu Magnáti. Tentoraz v ňom opisujeme biznisový príbeh Martina Kúšika. Ústrednú úlohu v ňom zohral jeho bývalý spolužiak z výberovej školy z čias socializmu, finančník Jaroslav Haščák, hoci napokon sa ich cesty rozišli.
Martin Kúšik budoval Pentu, z ktorej odišiel v čase Gorily. Stál pri zásadných míľnikoch finančnej skupiny, je autorom výroku, že jej partneri sú „alfa samci, chemicky nastavení byť lovcami“.
Z pohľadu realitných developerov je Bratislava v rámci Slovenska akýmsi ostrovom. Platí to však v zásade o hlavnom meste v každej krajine. Rovnako aj na Slovensku platí, že nové projekty, byty i kancelárske priestory, pribúdajú tiež v ostatných mestách po celej krajine.
Realitám mimo Bratislavy sa venujeme v rozšírenej téme júnového INDEXU. Zostavili sme prehľad najväčších rezidenčných projektov, ako aj rebríček najaktívnejších realitných developerov.
Z ankety s realitnými maklérmi z Košíc, Trenčína, Žiliny či Popradu sa zasa dozviete, ako sa tento rok zmenila situácia na trhu s bytmi, o koľko ešte môžu ceny bytov klesnúť a či je vhodný čas kupovať nové bývanie.
V novom INDEXE vám prinášame aj tip na letnú dovolenku na Slovensku. Je ním Národný park Poloniny a jeho jedinečná zmes zážitkov: karpatské bukové pralesy, zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO, drevené kostolíky, aj čierno-čierna tma, ideálna na pozorovanie nočnej oblohy.
Práve odľahlosť národného parku je niečo, čo láka návštevníkov. Miestni obyvatelia majú na to trocha iný názor. Nedostupnosť regiónu a slabá dopravná infraštruktúru im robia problémy v každodennom živote.
Okrem iného bráni tiež rozvoju cestovného ruchu. Preto hoci potenciál Polonín je veľký, zatiaľ sa málo využíva. O možnostiach a prekážkach sme sa rozprávali s podnikateľmi a starostami, ktorí majú víziu, ako prilákať viac turistov a zároveň zachovať ráz tohto kúta Slovenska. Viac sa dočítate v článku Nechcú druhé Tatry, ani prázdne lesy.
Z ďalších tém v júnovom INDEXE vyberáme:
Zázrak na Visle sa zadrhol: Z Poľska húfne odchádzajú veľké firmy
„Sériový podnikateľ“: Má na konte rad zadlžených firiem, napísaných na biele kone
Chutili aj Masarykovi: Receptúru na Spiššké párky chráni európska registrácia
Zarábajú im techno giganty: Do čoho investujú Warren Buffet či George Soros?
Vážení čitatelia, ak nás radi čítate, no nepatríte ešte do klubu predplatiteľov, využite výhodnú ponuku na predplatné a získajte ho so zľavou na index.sme.sk/predplatne.
Vopred ďakujeme za priazeň.
