Mesto Stará Ľubovňa je nominované na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Samospráva pre budúce generácie.
Keď si s primátorom Starej Ľubovne Ľubošom Tomkom obzeráme zrekonštruovanú mestskú plaváreň, na trávniku pred ňou vidíme mamičky s deťmi. Príjemný priestor s kvetmi a udržiavaným trávnikom priam láka, aby ste si tam rozložili deku a spravili piknik.
O aktívnom využívaní verejného priestoru sa presvedčíme aj na ihriskách v revitalizovaných vnútroblokoch na sídliskách. Všade je veľa ľudí všetkých vekových kategórií.
Práve o to staroľubovnianskej radnici pri investíciách do verejných priestranstiev išlo. Aby zanedbané a málo využívané miesta v meste ožili.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti krajiny.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner
Oprava s úsporami
Mestská plaváreň v Starej Ľubovni bola pred obnovou v roku 2021 už v havarijnom stave, hoci čiastočne ju opravovali ešte na začiatku milénia. „Vtedy išlo len o výmenu okien, nie o komplexnú rekonštrukciu,“ pripomína primátor Starej Ľubovne Ľuboš Tomko.
Mesto na prestavbu plavárne nerobilo architektonickú súťaž. Vysúťažilo len projekt, ktorý považovalo za kvalitný, lebo dbal na zachovanie pôvodného vzhľadu objektu z konca 80. rokov, aj na moderné technológie, ktoré mali šetriť energie pri jej prevádzke.
Z pôvodnej plavárne ostal len skelet. Zrekonštruovali sa obvodové plášte, úplne sa vymenili vykurovacie technológie. Časť suterénu sa zmenila na wellness so saunami, obnovili sa bazény, ktoré sú teraz menej hlboké a sú antikorové, vybudoval sa nový vonkajší detský bazén.
V exteriéri pribudlo tiež plážové volejbalové ihrisko a zeleň. Tá v okolí plavárne, na pomedzí sídliska a štvrte s rodinnými domami, plní dôležitú úlohu. Stavba je vďaka nej prirodzene zasadená do terénu.
Rekonštrukcia stála 4,2 milióna eur. Polovicu hradilo mesto z vlastného rozpočtu, zvyšok vyskladalo z eurofondov a štátnej dotácie.
Budova musela po obnove spĺňať nízkoenergetický štandard triedy A0. Na vykurovanie sa preto využíva desať tepelných čerpadiel so 110-metrovými hĺbkovými vrtmi, pričom plynový kotol slúži len ako záložný zdroj.
Okrem toho na strechu umiestnili fotovoltické panely s výkonom 10 kilowattov, pričom je na nej priestor na ich rozšírenie. Na časti strechy je zeleň, ktorá slúži ako prirodzená tepelná izolácia a pomáha zachytávať dažďovú vodu.
