V augustovom vydaní HR sa vyberieme po gotickej ceste na Gemeri. Priblížime si historicky kontext vzniku gotických kostolov s unikátnou výmaľbou, ktorá je dnes zaradená na zoznam Európskeho dedičstva.
Medzi politickou elitou Uhorska
Hoci sú dnes regióny Gemer a Malohont vnímané ako okrajové časti Slovenska, kde sa akoby zastavil ekonomický rozvoj, nebolo tomu tak vždy. Už v časoch stredovekého Uhorského kráľovstva sa nachádzali v centre krajiny a so svojim nerastným bohatstvom, predovšetkým železnou rudou sa výrazným spôsobom podieľali i na jej hospodárskom živote. Spoločným menovateľom ekonomického, ale tiež architektonického rozvoja v týchto regiónoch boli významné šľachtické rody - Bubekovci a páni zo Štítnika. Ich predstaviteľov nájdeme medzi politickou elitou na kráľovskom dvore počas vlády Anjouovcov. Prenesiete sa preto do 14. storočia, keď Gemer prežíval jedno zo svojich najskvelejších období.
Talianski majstri na Gemeri
Byť súčasťou politickej elity znamenalo neraz i preberať vkus a stavebné ambície, ktoré sa v daných časoch radili k tým najlepším. Dnes už historici umenia predpokladajú, že to boli práve Bubekovci, ktorí na Gemer dotiahli talianskych umelcov, aby pracovali na freskovej výmaľbe hneď v niekoľkých lokalitách – predovšetkým v ich rodovom kostole v Plešivci, či u Štítnických v ich rodovom kostole v Štítniku. Práve dielo talianskych majstrov sa stalo impulzom pre výzdobu ďalších a ďalších stredovekých kostolov, ktoré sa dnes radia k európskej špičke. Aj vďaka tomu sa dnes na Gemeri môžete cítiť ako v talianskom Toskánsku. V augustovom vydaní HR vám preto ukážeme aspoň to najdôležitejšie a najcennejšie.
Biblia pre chudobných?
Ako vlastne vnímal stredoveký človek maľby, ktoré zdobili presbytéria či steny jednotlivých lodí gemerských kostolov? Vieme sa dnes priblížiť k jeho duchovnému svetu? Jedna z teórií hovorí, že jednotlivé výjavy z christologického cyklu boli vlastne obrázkovou bibliou pre chudobných a negramotných. Ani to však nemusí platiť a medzi historikmi v tomto ohľade nepanuje zhoda. Gemerské číslo HR preto nie je len užitočným sprievodcom pri návšteve regiónu, ale snaží sa tomu, čo má návštevník možnosť vidieť, preniknúť pod kožu. Pozriete sa preto na spôsoby a techniky freskovej výmaľby, na jej duchovnú i politickú funkciu, ale tiež na prácu reštaurátorov, ktorí sa dnes snažia uchovať toto kultúrne dedičstvo.
Vražedná scéna v kostole
Pri návšteve nejedného kostola, napríklad toho v Kraskove, vás ohúri nečakaná scéna. Sv. Ladislav sa vydáva prenasledovať divokého Kumána, ktorý unáša nevinnú dievčinu. Po chvíli zráža pohana k zemi a necháva dievča, aby mu samo podrezalo hrdlo. Šokujúce? Nie dosť, a či možno práve dosť, aby to tvorilo veľkolepú scénu na severnej strane kostola. Práve legenda o sv. Ladislavovi tvorila jednu z dominantných motívov, ktoré sa objavovali na nástenných maľbách po celom Uhorsku, i na Gemeri. Prečo sa umelci k tomuto príbehu vracali s takou obľubou a čo nám to hovorí o politickej moci a uhorskej štátnej propagande? S novou HR sa ocitnete uprostred tohto divokého zápasu.
K dvojročnému predplatnému magazínu HISTORICKÁ REVUE získate knihu: Daniel Kalder: Pekelná knižnica
