Ich slnkom je mesiac, kvitnú v noci

V septembrovom čísleDoma v záhrade si prečítate:

* Ako zachytiť prameň vody na pozemku
* Extra: Ich slnkom je mesiac. Kvety kvitnúce v noci.
* Zaujímavosti: Zemiaky sa vyvinuli z predchodcov rajčín
* Spracujte to, čo vám doniesli včely, na sviečky či cukríky
* Ďalšie rezistentné odrody viniča
* Aktuálne: Cesnak sloní sadíme skôr

Editoriál

Keď prídem v lete k Balatonu, cítim sa tam ako domorodec, hoci takmer vôbec nehovorím po maďarsky. Samozrejme, poznám približne tých päťsto slov, ktoré prešli do maďarčiny z našej reči. Väčšina z nich sa týka záhradných či poľných plodín, gazdovania a - alkoholu. Napokon aj jedno z najfrekventovanejších maďarských slov - pálinka - je odvodené od nášho páliť.
Pri Balatone sa zakaždým snažím naučiť aspoň jedno nové slovo či vetu. Tie potom aktívne používam v živej konverzácii s domorodým obyvateľstvom v mestečku Tihany a na lokálnych trhoch v okolitých dedinách.
Vstupnou bránou do maďarského vnútrozemia nie sú železničné stanice či príletové haly, ale sieť maličkých obchodíkov Mini ABC, kde dostanete kedykoľvek kúpiť čokoľvek, na čo si len spomeniete. Otváracie hodiny sú miestami nepochopiteľné. V Bezenye, v druhej dedine za našimi hranicami, otvárajú Mini ABC o pol piatej ráno. Ak aj prídete presne o pol, z obchodíka už vychádzajú ranní záhradkári, poľnohospodári, remeselníci, domáce panie a nesú si maličký nákup.
V každom Mini ABC kúpite na brieždení čerstvé chrumkavé rožky, a hlavne si tu môžete vypiť kávu, ktorá je navyše veľmi chutná. Ak stávate veľmi skoro, a nechcete doma halabušiť, ale pokecať si pred obchodom s ďalšími ranostajmi, iste doceníte túto vymoženosť. Niekde sú pri káve papierové poháriky a šuplíčky s kockovým cukrom a klieštikmi, inde predavačka donesie z domu svoje duritky a rôzne sklené dymové alebo číre šálky. Každá je trochu inej veľkosti. Sú so srdiečkami, s nápismi, s uškami i bez.
Ráno chodím na Balaton plávať. Je nás len hŕstka – traja, štyria. Pozdravíme sa a zaplávame každý svoju vzdialenosť. Keď sa cestou späť zastavím v Mini ABC na kávu, v malej miestnôstke, v ktorej ani nezatočíš mačkou, už stoja štamgasti v kraťasoch a šľapkách. S prehľadom každému zavadzajú a rozoberajú vzniknutú situáciu.
Mojím letným koníčkom je vzbudiť v domorodcoch dojem, že hovorím po maďarsky. Spravím v prvom rade všetko pre to, aby si to myslela predavačka. Nenarozprávam toho veľa. Hovorím len to, čo viem vysloviť bezchybne. Kupujem len to, čo vidím v rukách kávičkujúcich štamgastov – čerstvé rožky, papriku, uhorku, rajčiny a nejaké ovocie, raz broskyne, raz marhule. Pomenúvam jednotlivé položky, keď ich predavačka blokuje. Keď má nejaké doplňujúce otázky, správna odpoveď sa dá väčšinou ľahko uhádnuť. Správna odpoveď je väčšinou igen, persze, alebo je to nejaké číslo do desať.
„Hány kifli van?“
„Négy van,“ hovorím, hoci predavačka cez vrecúško vidí, že rožky sú štyri, ale predsa len konverzuje ďalej a ja sa jej snažím nekaziť radosť. Je predsa také dobré rozprávať sa od skorého rána po maďarsky. O čomkoľvek.
Štamgasti sú úplne pohrúžení do svojej debaty, no jednému z nich som začal vŕtať v hlave. Nechápe, prečo sa k nim nepridružím. Určite by sme si mali čo povedať. Posmeľuje ma očami, namiesto oficiózneho jó reggelt ma začal zdraviť dôvernejším szervusz.
Keď nakúpim, slušne pozdravím a sadnem si s kávičkou a rožkom na schody pred obchod. Na svete niet lepších miest, než sú tie, ktoré sme si obľúbili. Hľadím do ranného slnka. Moji Maďari po chvíli vychádzajú z Mini ABC a pomaly sa rozchádzajú k svojim uličkám.
Ten, ktorému vŕtam v hlave, sa ešte pristaví s kamarátom pred obchodom a ide mu niečo dôverné doklebetiť. Očkom šibne na mňa, fakt si nie je istý, či náhodou nerozumiem. Radšej prejdú k opačnému chodníku a zvyšok si dopovedia stíšeným hlasom.