V ich džemoch je viac vitamínov ako v domácich, slovenského ovocia je málo

Spoločnosť Riso-R je nominovaná na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Výnimočný rodinný biznis.

Manželia Štefan a Nadežda Demeterovci za uplynulé tri desaťročia vybudovali v Rimavskej Sobote najväčšieho producenta džemov na Slovensku. Ich rodinná firma Riso-R vyrába ročne viac ako tritisíc ton džemu z čerstvého a mrazeného ovocia.

„Naším snom, ktorý sa nám zatiaľ nepodarilo zrealizovať, je mať vlastné ovocné sady. Dopestovať si vlastné ovocie a z neho vyrábať džemy,“ naznačuje budúce plány Demeterová.

Vo firme pracujú aj dvaja synovia zakladateľov Michal a Rastislav. Rodičia na nich nedajú dopustiť. Hovoria, že by ich už mohli bez problémov nahradiť. Sú síce už v dôchodkovom veku, ale stále sú mimoriadne vitálni.

Štvorčlenná rodina pôsobí ako skúsená a zohraná partia manažérov. Strategické rozhodnutia prijímajú spoločne, ale kompetencie a úlohy vo firme majú rozdelené tak, aby sa navzájom dopĺňali.

Riso-R aj vďaka tomu finančne prosperuje. Za ostatné dva roky sa firme podarilo zdvojnásobiť tržby a zisky poskočili päťnásobne. „Neustále hľadáme nových odberateľov. Darí sa nám v Česku, kde vidíme ešte veľký potenciál,“ vysvetľuje Michal Demeter.

Firma štyroch rodín neprežila

Manželia Demeterovci sa k výrobe džemov dostali okľukou. Obaja vyštudovali strojársku vysokú školu, Nadežda bola za bývalého režimu učiteľkou i riaditeľkou domova dôchodcov, Štefan pôsobil v Poľnohospodársko-potravinárskom kombináte v Rimavskej Sobote, kde zabezpečoval nákup mechanizmov a výrobných technológií.

Po Nežnej revolúcii sa štátne podniky v Rimavskej Sobote sprivatizovali. O konzerváreň na rozdiel od cukrovaru, pivovaru, mliekarne a mäsokombinátu nebol veľký záujem.

Podnik vznikol už v roku 1902 a pred druhou svetovou vojnou vyrábal vianočné cukrovinky. Za socializmu zmenil výrobný program, produkoval konzervovanú zeleninu, paštéty, kompóty, sirupy, kečupy a džúsy. Mal aj vlastnú poľnohospodársku výrobu.

Demeterovci získali konzerváreň v privatizácii spolu s ďalšími tromi rodinami. Ich spoločná firma R.S.K. ďalej vyrábala zeleninové konzervy či mäsové nátierky, no v roku 2005 skončila.

Riso-R (14 fotografií)

Dôvodom bol tlak dovozov zo zahraničia a nástup obchodných reťazcov. Turbulentné obdobie vyvolalo trenie medzi rodinami, a tak keď prišla ponuka od realitnej spoločnosti, ktorá skupovala nehnuteľnosti, obchodné podiely predali.

„Realitná spoločnosť nemala s konzervárňou biznis plán. Po čase to vzdali a výrobu utlmili,“ spomína Demeterová.

Investor však chcel zarobiť aspoň na nehnuteľnostiach, ktoré kúpil, a preto Demeterovcom ponúkol priestory na prenájom. Súčasťou ponuky bolo odkúpenie strojov, ktoré im pomohli pri rozbehu podnikania pod novou eseročkou Riso-R.

So synmi od začiatku

Ako vravia Demeterovci, nápad vyrábať džemy vzišiel z toho, že v tom čase bola väčšina konzervárenských odvetví obsadená. Novofruct držal trh s detskými výživami, popradský Tatrakon zasa s paštétami. Naopak, jedinou konkurenciou v džemoch bola prievidzská Carpathia, ktorá však ich výrobu ukončila.

„Chceli sme robiť niečo, kde nikomu na trhu nebudeme zavadzať,“ vysvetľuje Demeterová. Výhodou podľa nej bolo aj to, že výroba džemov nebola náročná na prvotný kapitál.

Manželia od začiatku do vedenia firmy zaangažovali oboch synov. Nadežda Demeterová sa stará o financie, personalistiku a výrobu, jej manžel sa venuje nákupu technológií, údržbe strojov a energetike. Starší syn Michal, ktorý s rodičmi pracoval už v ich prvej firme R.S.K, je obchodný riaditeľ, mladší Rastislav zodpovedá za nákup surovín a materiálov.

Michal a Rastislav Demeterovci svorne tvrdia, že do podnikania rodičov vstúpili prirodzene, keďže s ním vyrastali a ovplyvnilo ich to aj pri voľbe školy.

Michal na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre vyštudoval podnikový manažment a Rastislav zasa odbor potravinár-kvalitár a manažment životného prostredia.

Šípkový experiment sklamal

Na výrobu džemov potrebujete dve základné suroviny, a to ovocie a cukor. Cukor má Riso-R z cukrovaru v Seredi, ovocie nakupuje od slovenských pestovateľov, ale aj z Maďarska a Moldavska.

„Mám pocit, že táto doba rozmaznala ľudí. To, čo sme si kedysi vedeli dopestovať sami, si kupujeme. Zo Slovenska nakupujeme len časť produkcie jahôd a čučoriedok, čo nepokrýva našu spotrebu,“ vraví Demeterová.

Ďalším príkladom sú šípky. V slovenských lesoch ich je dosť, ale málokto ich zberá. Demeterovci skúšali oživiť bežnú prax z minulosti, keď zber šípok organizovali školy, no výsledok bol sklamaním. Riso-R preto nakupuje šípky (už rozomleté) od dodávateľov z Nemecka.

Počas sezóny vyrábajú džemy z čerstvého ovocia, mimo nej zväčša z mrazeného. Vrchol produkcie je tradične pred Veľkou nocou a Vianocami, keď ľudia pečú koláče a zákusky. „Marec a november sú v priemere dvakrát silnejšie ako iné mesiace v roku,“ vyratúva Michal Demeter.

Po sezóne vždy uzatvárajú nové kontrakty s dodávateľmi na ďalší rok. Do rokovaní vstupujú okrem iného aj nevyspytateľné prírodné podmienky. „Tento rok bol nedostatok višní, ich cena vzrástla o 400 až 500 percent. Vlani to boli maliny, niekedy chýbajú jablká,“ hovorí Michal Demeter.

Do reťazcov aj s privátkami

Rimavskosobotský výrobca džemov je pod tlakom konkurentov z cudziny, a to najmä z Poľska, Rakúska, Nemecka a Česka, kde pôsobí tradičná firma Hamé. Konkurenciou sú, samozrejme, aj gazdinky (a gazdovia), ktoré si uvaria džem doma.

„Náš džem obsahuje viac vitamínu C ako domáci džem. Dali sme si to potvrdiť aj v potravinárskom laboratóriu v Modre, ktoré zistili, že v našom džeme je o 20 percent viac zachovaného vitamínu C ako v domácom džeme,“ vraví Demeterová.

Dôvodom je, že domáce džemy sa varia pri sto stupňoch Celzia, čím sa mnohé vitamíny ničia. Riso-R pripravuje džemy pri teplote 70 stupňov Celzia, čo umožňujú vákuové kotly.

Väčšinu produkcie predávajú Demeterovci do obchodných reťazcov, časť iným potravinárskym firmám. Z geografického hľadiska s 56-percentným podielom predaja dominuje domáci trh, zvyšok ide najmä do Česka a Rakúska.

„Z toho, čo predáme na Slovensku, smeruje do reťazcov 80 percent. Zvyšok ide do pekární a cukrární,“ dodáva Michal Demeter.

Konkurencia a rokovania s obchodnými reťazcami spôsobujú, že marže na džemoch sú relatívne nízke. A pod ešte väčším tlakom na cenu sú Demeterovci pri džemoch privátnych značiek, ktoré dodávajú reťazcom na Slovensku, v Rakúsku či v Česku.

„Pri nich ide o každý cent a džem je vyrobený podľa špecifík konkrétneho reťazca,“ tvrdí Demeterová. Výroba privátnych značiek je však podľa nej pre Riso-R výhodná z hľadiska efektivity produkcie, keďže napĺňa výrobnú kapacitu a prispieva k lepšiemu využitiu režijných nákladov.

Chcú zvýšiť podiel automatizácie

Špecifikom výroby potravín na Slovensku podľa Demeterovcov je, že je drahšia ako v zahraničí. Dôvodom je malý trh a s tým súvisiace nižšie úspory z rozsahu a nižšia produktivita práce.

Okrem toho, viaceré potravinárske firmy používajú staršie stroje, ktoré vyžadujú väčší počet zamestnancov, čo sa premieta do vyššej ceny finálneho produktu.

V Riso-R už viaceré výrobné technológie vymenili. Majú nové plničky ovocia, ktoré zabezpečujú presnosť plnenia, pasterizačné zariadenia či baliace linky a aj dva z ôsmich vákuových kotlov.

„V ďalšej etape by sme chceli viac riešiť automatizáciu a znižovať ňou nároky na ľudskú prácu, pretože máme problém zohnať vhodných ľudí,“ vysvetľuje Štefan Demeter. Vo firme pracuje v súčasnosti 54 zamestnancov.

Na technologickú obmenu sa okrem vlastných úspor snažia využívať aj štátne dotácie. Napríklad nedávno boli schválené dve špecifické schémy pomoci pre potravinárov v objeme osem miliónov eur.

„Výzvy stále neboli vypísané, bojíme sa, že peniaze prepadnú. Naša konkurencia v zahraničí má oveľa lepšie podmienky,“ uzatvára Štefan Demeter.