V októbrovom čísleDoma v záhrade si prečítate:
° Napestujte si z roka na rok rodiacu broskynku
° Zbierame semená ovocia na podpníky
° AIP potraviny môže jesť úplne každý
° Marhule so sladkým jadrom spod strechy svet
° Jarabina je prispôsobivá, žije sto rokov
° Lisovanie orechového oleja podomácky
° Masliak smrekovcový treba čistiť už v lese
Editoriál
Tento ročník charakterizuje mimoriadne dobrá úroda ovocia. Tento rok, na rozdiel od piatich predchádzajúcich, sme v tradičných pestovateľských oblastiach dokonca mali aj marhule. Bol to výborný rok na slivky a takisto na broskyne. Jeseň prichádza s ďalšími výzvami a prináša kvantum - predovšetkým - jadrového ovocia, ktoré ešte dozrieva na stromoch medzi lístím hýriacim už pestrými farbami.
V aktuálnom čísle nášho časopisu sme pre vás pripravili rovnako pestré jesenné čítanie.
V tomto čase prestávame chytať za chvost naliehavé termíny. Prelaďujeme sa na pokojnejšie činnosti, na sušenie ovocia, zber húb a šípok. Nemusíme plieť burinu a polievať. Počas prechádzok zbierame jedlé gaštany, drienky, ale aj zrelé plánky, z ktorých semien si napestujeme vitálne podpníky. (Viac sa dočítate na tretej strane.)
So zberom koreňovej zeleniny sa takisto nemusíme ponáhľať, slabé mrazíky jej neuškodia. Povieme si to na príklade zeleru v článku Petra Dostálka.
Lístie nemusíme odstraňovať, môže zostať tam, kam spadlo. Zamerajme sa skôr na to, aby sme si spolu s bohatstvom jesenných plodov nenanosili domov do kuchyne nepohodu v podobe rôznych mušiek. V článku Adriána Purkarta sa dočítate, ako sa týmto mrzutostiam môžete z veľkej časti vyhnúť.
Zo záhrady, sadu i z lesa si spolu s hroznom, hubami a hruškami nechtiac prinášame i mušky, ktorých výskyt v kuchyni pozorujeme najintenzívnejšie práve v tejto časti roka. Ako tomu vieme predísť? Napríklad tak, že pri zbere húb budeme opatrnejší hlavne pri druhoch, pre ktoré sú mušky magnetom. Smelo môžeme spracúvať v kuchyni kuriatka či bedle, no iné druhy radšej spracujeme na terase. Aj pri spracovaní ovocia môžeme využiť slnečné počasie babieho leta a veľkú časť „kuchynských“ prác robiť na čerstvom vzduchu na dvore. S ovocím by sme totiž určite priniesli do kuchyne napríklad octomilky, ktoré sa dokážu extrémne rýchlo množiť, a to aj na vrecúškach od čaju alebo na kávovej usadenine.
Zaujímajú vás aj opomínané ovociny, ako napríklad jarabina? Niekoľko inšpiratívnych spôsobov jej spracovania ponúka Eva Ivanišová z Ústavu potravinárstva. Zároveň sa dočítate o sladkoplodých a ďalších, menej rozšírených jarabinách, ktorým sa šľachtiteľsky vo svojom čase veľmi intenzívne venoval legendárny Mičurin.
Počuli ste už o marhuliach so sladkým jadrom, pre ktoré sú kôstky tejto odrody prezývané aj marhuľové mandle? Tieto unikátne stromy pod strechou sveta znovuobjavila naša stála spolupracovníčka Jana Liptáková. V jej reportáži sa okrem iného dozviete, že na pravom brehu rieky Indus vo výške 3100 m n. m. zužitkúvajú z marhuľových stromov úplne všetko. Ich vynachádzavosť, ako zhodnotiť úrodu a vôbec uchopiť a pochopiť marhuľu ako všestranne upotrebiteľnú drevinu, je naozaj pozoruhodná.
Rovnako pozoruhodné sú aj objavy, ku ktorým dospeli na biofarme Květomluva kúsok za našimi západnými hranicami. V spolupráci s expertmi tu vytvorili, dotvorili a napĺňajú protokol takzvaných AIP potravín alebo hypoalergénnych potravín, ktoré sú bezpečné absolútne pre všetkých, teda pre celiatikov, bezlepkárov, vegánov či ľudí s akýmikoľvek zdravotnými obmedzeniami, inak schopných prijímať bez následkov iba potraviny bez laktózy, bez cukru, bez orechov a podobne. Že niečo také nie je možné v podmienkach maličkej rodinnej farmy? A predsa sa k tomu Radek a Zuzka Fryzelkovci dopracovali priamou cestou – obrábaním pôdy, ktorá bola na katastri dokonca vedená ako jalová, a zhodnocovaním vlastnej úrody – a hlavne premýšľaním nad nevyčísliteľnou hodnotou vlastných potravín.
Iste majú rovnakú cenu aj tie vaše, dorábané vlastnými rukami v domácom prostredí. Doma v záhrade.















