Šéf kyberbezpečnostných technológií a vývojového centra Siemens Healthineers Ján Ščamba tvrdí, že Slovensko hrá prvú ligu v IT technológiách.
Slovenská ekonomika nestojí len na montovaní áut a nízkej pridanej hodnote. Dôkazom je technologická spoločnosť Siemens Healthineers, ktorá na Slovensku zamestnáva vyše 1200 ľudí, pričom až tisícka z nich pracuje priamo vo výskume a vývoji (R&D). Ide o skupiny expertov, ktorí vyvíjajú sofistikovaný softvér a špičkové medicínske zariadenia, ktoré sa exportujú do celého sveta.
V auguste otvára firma v Bratislave inovačné centrum, ktoré sa zameria na kybernetickú bezpečnosť, umelú inteligenciu a technológie kvantových počítačov. „Bratislavské inovačné centrum nás v rámci korporácie Siemensu posúva do prvej ligy. Výskum budeme realizovať v spolupráci s univerzitami a start-upmi s globálnym výtlakom,“ vysvetľuje vedúci manažér kyberbezpečnostných technológií Siemens Healthineers Ján Ščamba.
S nemeckým gigantom Siemensom AG máte spoločný len názov alebo mu aj organizačne podliehate?
Sme samostatná entita a organizačne oddelená od Siemensu. Sme kótovaní na nemeckej burze. Siemens AG je náš akcionár, má v dozornej rade firmy jedného člena, ale nezasahuje nám do podnikania. Vznikli sme formálne v roku 2015, keď sa manažment Siemensu rozhodol, že odčlení medicínsku divíziu, v ktorej je prísnejšia regulácia. O rok neskôr sme sa premenovali na Siemens Healthineers. Siemens sme si v názve ponechali pre lepšiu rozpoznateľnosť a identitu značky.
Od apríla 2026 vediete vývojové centrá so stovkami IT špecialistov a dlhodobo sa venujete aj kybernetickej bezpečnosti, čo je jedna z divízií Siemens Healthineers. Téza, že slovenská ekonomika stojí len na montovaní áut a nízkej pridanej hodnote, minimálne pri vás neplatí?
Množstvo globálnych firiem má na Slovensku len centrá zdieľaných služieb, ktorým chýba rozhodovacia autorita či kreatívna časť biznisu. V tom sa zásadne líšime. U nás máme koncentrovaný skutočný výskum a vývoj (R&D). Naše centrá v Bratislave, Košiciach a Žiline sa zameriavajú na komplexný medicínsky softvér a digitálne inovácie pre zdravotníctvo s globálnym zásahom.
Siemens Healthineers zamestnáva na Slovensku vyše 1 200 ľudí, pričom až tisíc z nich pracuje priamo v R&D. Vytvárajú kód, ktorý reálne zachraňuje životy – a nie je to len prázdna fráza. Nie sme lacná pracovná sila, ktorá prepisuje drobnosti v aplikáciách. Robíme sofistikované algoritmy a strategické rozhodnutia, ktoré formujú globálne riešenia. Celé produktové línie sa projektujú priamo odtiaľto. Navyše v Košiciach fyzicky vyrábame ultrazvuky produktovej rodiny ACUSON a v Žiline, Košiciach aj Bratislave máme silné kybernetické tímy, ktoré tieto globálne riešenia chránia.
Ako zapadá kybernetická bezpečnosť do riešení v zdravotníctve?
Kybernetická bezpečnosť je v medicíne kritickým problémom. Kedysi boli prístroje v nemocniciach izolované – röntgenový snímok sa vyvolal a lekár ho dostal do ruky. Dnes je všetko prepojené v sieti a záznamy sú digitálne. Ako výrobca už od prvej myšlienky navrhujeme riešenia, ktoré sú nielen funkčné, ale od základu bezpečné. Keď vám na pár hodín padne systém v banke, je to nepríjemné, no v zásade sa nič vážne nestane. V zdravotníctve však ide o život.
Výpadok znamená odsunutie operácií a ohrozenie života pacientov pri akútnych zákrokoch. Našou úlohou je zabezpečiť, aby systémy u zákazníkov fungovali bezchybne a nepretržite. Ak by sme boli len montovňou, centrála by takéto rozhodnutia určite nepresunula na Slovensko.
Nedávno obletela technologický svet správa, že slovenský projekt AI Abdomen získal prestížne svetové ocenenie R&D 100 Award za rok 2025. Tento softvér lekárom výrazne uľahčuje vyšetrenia brušnej dutiny. Podieľal sa na jeho vývoji výhradne slovenský tím, alebo išlo o medzinárodnú kooperáciu?
Prevažná časť softvéru vznikla na Slovensku, no projekt je taký komplexný, že naň náš tím nebol úplne sám. Algoritmus v reálnom čase analyzuje snímky a vyhodnocuje dáta pomocou umelej inteligencie, čo prináša obrovský posun v rýchlosti a presnosti diagnostiky. Na to, aby sme takýto robustný AI model úspešne vytrénovali, sme však potrebovali obrovské objemy dát a masívnu výpočtovú infraštruktúru, ktorú na Slovensku v takomto meradle jednoducho nemáme.
Odkiaľ ste získali dáta, na ktorých ste AI Abdomen učili pracovať?
Pochádzajú z partnerských nemocníc a kliník po celom svete, s ktorými máme podpísané zmluvy o spolupráci. Všetky dáta prešli prísnou anonymizáciou – žiadne citlivé osobné údaje pacientov sme, samozrejme, nezdieľali. Cieľom bolo využiť čisto klinické informácie na natrénovanie modelu. Práve vďaka takémuto prístupu je Siemens Healthineers svetovou dvojkou v klinickej AI.
Máme už viac ako 80 akceptovaných žiadostí, takzvaných submissions, a úspešných integrácií v našich produktoch, čo sa v našom segmente považuje za hlavné meradlo inovačnej sily.
Pod submission si máme predstaviť počet oficiálne schválených medicínskych riešení?
Presne tak. Ak chcete akýkoľvek medicínsky softvér alebo prístroj uviesť na globálny trh, musíte prejsť prísnym schvaľovacím procesom u externého regulátora. Najrešpektovanejším na svete je americký úrad FDA (Food and Drug Administration). Ten po detailnom audite oficiálne uznal, že náš algoritmus nehalucinuje, je bezpečný a lekárom dodáva stopercentne relevantné výsledky.
Je to predpokladám drahý a zdĺhavý proces...
Presne tak. Algoritmy v riešeniach, ktorú sú dnes nasadzované, majú u nás vo vývoji už druhú, tretiu či štvrtú generáciu. Celý ten cyklus od prvotného nápadu cez interné a klinické testovanie až po finálne schválenie regulátorom je extrémne zdĺhavý a ráta sa na roky. Navyše, každý kľúčový trh má vlastné pravidlá. Svoje špecifické certifikačné procesy majú USA, Európska únia, Čína či Singapur. Ak chcete hrať globálnu ligu, musíte bezvýhradne spĺňať prísne normy po celom svete.
Siemens Healthineers má na Slovensku jediné laboratórium na svete špecializované na testovanie kybernetickej bezpečnosti. Čo v ňom konkrétne riešite?
Sme nezávislé certifikované laboratórium, ktoré svojím rozsahom činnosti pokrýva americký, európsky aj ázijsko-pacifický región. Netestujeme len samotné medicínske prístroje, ale celý digitálny ekosystém. Našou kľúčovou úlohou je validácia prísnych a často odlišných regulačných požiadaviek v rôznych častiach sveta, bez ktorej by medicínsky produkt nemohol ísť na trh. Vďaka tomu, že sme získali certifikát nezávislosti, nás čoraz častejšie oslovujú aj iné spoločnosti. Typickým príkladom sú veľké nemocničné siete, ktoré chcú mať istotu, že ich prevádzka je stopercentne zabezpečená pre nepretržitý chod.
Mal som pocit, že nemocnice či verejná správa kybernetickú bezpečnosť podceňujú. Sú to pre hackerov vďačné ciele pre ransomverové útoky?
Keďže sme globálna firma, nebudem sa obmedzovať len na slovenský trh. Doma na Slovensku kybernetická bezpečnosť zatiaľ nie je bežnou súčasťou každodennej prevádzky nemocníc. Vidím však výrazný posun a naše zdravotníctvo sa posúva vpred.
Vo svete sú však oveľa ďalej. Zahraničné nemocnice sa bežne poisťujú proti kybernetickým útokom. Ak však chcú takúto poistku získať, musia poisťovniam reálne preukázať svoju pripravenosť. Majú zavedený manažment kybernetickej bezpečnosti a ich systémy prechádzajú testami etických hackerov. Práve preto si nás niektoré nemocničné siete najímajú, aby sme preverili ich odolnosť.
Sú časté takéto útoky?
Sú nepretržité. Som presvedčený, že aj v tejto sekunde, kým sa my dvaja rozprávame, čelí väčšina nemocníc vo svete útoku. Môže to znieť ako silné tvrdenie, ale presne to ukazujú dáta, ktoré spracovávame. Koniec koncov, netýka sa to len nemocníc, ale aj samotného Siemens Healthineers. Pod paľbou hackerov sme neustále.
Na čiernom trhu majú vraj pacientske medicínske dáta vyššiu hodnotu než údaje z kreditných kariet. Na čo sú hackerovi informácie o našom zdravotnom stave?
Pod medicínskymi dátami si musíme predstaviť súbor údajov z dlhodobých vyšetrení. Útočník o pacientovi nezíska len jeden údaj, ale kompletný profil a diagnózu. V zahraničí navyše tieto zložky bežne obsahujú aj platobné údaje, ktorými pacienti v nemocniciach platili za ošetrenie. Pre hackerov sú tieto dáta zlatou baňou na vydieranie – či už samotných nemocníc, ktorým zablokujú systémy, alebo VIP osôb, ktorých citlivé diagnózy môžu speňažiť.
Druhý pohľad je geopolitický. Ak útočníci sponzorovaní nepriateľskými štátmi získajú dáta o miliónoch obyvateľov v konkrétnom regióne, dokážu presne analyzovať celkový zdravotný stav populácie. Z týchto masívnych dát vedia vyčítať strategické slabiny danej krajiny a následne na ňu presnejšie cieliť hybridné útoky – od paralyzovania kritickej infraštruktúry, akou sú dodávky pitnej vody, až po cielené ochromenie nemocničnej siete.
Najslabším miestom je samotná technológia, alebo zlyháva ľudský faktor na strane nemocničného personálu?
Najväčšou slabinou je samotná infraštruktúra, ktorá je z pohľadu kybernetickej bezpečnosti často zastaraná. Predstavte si, že ste riaditeľom nemocnice a kúpite röntgen. Ak sa oň dobre staráte, vydrží fungovať aj 15 či 20 rokov. Výsledkom je, že v nemocniciach dodnes bežia kritické prístroje na systéme Windows XP. Keďže sa zdravotníctvo digitalizuje, aj tieto staršie zariadenia musíte aspoň čiastočne prepojiť do digitálnej siete.
A tu narážame na problém. Nemocnica si napríklad zaobstará lacný merač tlaku, ktorý medicínsky spĺňa všetko, čo má. Ak ho však lekári napoja do centrálneho nemocničného systému PACS, ktorý zbiera citlivé pacientske dáta, nevedomky otvárajú bránu útočníkom. Najväčším problémom moderného zdravotníctva je extrémna komplexnosť a obrovské množstvo rôznych dodávateľov. Pre mnohých z nich kybernetická bezpečnosť skrátka nie je prioritou. A to nie je len špecifikum Slovenska, s týmto globálnym problémom zápasí celý svet.
To znamená, že Siemens Healthineers dokáže aj zastarané zariadenia preinštalovať, aby boli znova bezpečné?
Áno, čiastočne to po technickej stránke vieme urobiť. Ak prístroje fungujú na operačnom systéme, ktorý už nie je udržiavaný, dokážeme cez našu digitálnu infraštruktúru vydať a distribuovať novú, bezpečnú verziu systému. Narážame tu však na iný limit. Keďže nie sme vlastníkmi koncového prístroja, nemôžeme nemocnicu k aktualizácii prinútiť. Nedokážeme skrátka stopercentne garantovať, že interný IT personál nemocnice daný update reálne a správne nainštaluje.
Okolo umelej inteligencie je dnes obrovské haló, no Siemens Healthineers s ňou pracuje vo vývoji softvéru už dlho. Kedy ste s AI vlastne začali?
Začali sme s ňou pracovať už pred viac ako pätnástimi rokmi – teda dávno predtým, ako svet spoznal ChatGPT. AI dnes zásadne ovplyvňuje aj našich zamestnancov, pretože ju aktívne využívame pri písaní kódu a zároveň ju priamo implementujeme do medicínskych zariadení.
Museli ste kvôli nástupu AI hľadať na trhu úplne nových ľudí?
Našich programátorov sme preškolili tak, aby tieto technológie ovládali. Dnes je už na pracovných pohovoroch štandardom, že kandidáti s AI vedia pracovať a využívajú ju na zvýšenie svojej efektivity. Veľa ľudí sa pýta, či AI nakoniec nahradí časť zamestnancov a či to bude ten rozhodujúci faktor. Podľa mňa to však nie je správne položená otázka.
Ako by ste ju položili vy?
Otázka znie, či je AI nástrojom, cez ktorý dokážeme produkovať vyššiu pridanú hodnotu. Nie je to len o tom, či viem používať AI, ale či rozumiem tomu, ako ju chcem využiť. Hľadáme ľudí, ktorí ovládajú SOLID princípy programovania, detailne rozumejú architektúre, testovaniu a tomu, ako sa pracuje s pamäťou na úrovni čipov.
Neprijímame len bežných vývojárov, ale softvérových inžinierov. Ľudí, ktorí do hĺbky chápu, ako sa softvér vytvára a ako procesor spracováva dáta, aby bol výsledný kód čo najefektívnejší. Musia vedieť kód napísať, ale zároveň presne rozumieť, prečo ho píšu práve takto. Spoliehať sa na AI bez kontroly zo strany ľudí, ktorí kódu vnútorne nerozumejú, je obrovské riziko. A v zdravotníckom sektore si niečo také rozhodne nemôžeme dovoliť.“
Veľkou správou bolo, keď Siemens Healthineers v roku 2022 otvoril v Košiciach svoj prvý európsky závod na výrobu ultrazvukových zariadení. Prečo k tomuto kroku došlo?
Aby sme boli presní, vývojárske centrá sa do Košíc sťahovali z Indie, no samotná fabrika k nám prišla z Južnej Kórey. Tento presun mal veľmi pragmatický dôvod – udržateľnosť a výrazné zníženie logistických nákladov. Dovtedy sa totiž prístroje z Ázie dovážali letecky.
Druhým silným argumentom bolo to, čo dokáže ponúknuť samotné Slovensko. Nie sme len montážnou dielňou, v Košiciach máme pod palcom celý ekosystém. Od úzkej spolupráce s univerzitami, ktoré vychovávajú absolventov pripravených na náročné výzvy v zdravotníctve, až po unikátne zázemie firmy, kde prepájame viacero odborov – od softvérového inžinierstva až po mechatroniku.
Kľúčovou výhodou je, samozrejme, naše členstvo v Európskej únii. To nás pevne umiestnilo na mapu dôveryhodných partnerov pre globálne organizácie a vyspelý svet. Môžete byť geograficky v Európe, no ak nie ste súčasťou EÚ, nikto sa s vami nebude rozprávať. Naše ultrazvuky z Košíc nesú značku Made in EU, pričom získať tento certifikát je mimoriadne náročný proces.
Ako presne pomáha umelá inteligencia lekárom v diagnostických prístrojoch Siemens Healthineers? Skúste uviesť konkrétny príklad, aby sme si to vedeli predstaviť.
Príkladom je softvér AI Abdomen, ktorý zefektívňuje ultrazvukové vyšetrenia brušných orgánov. Systém dokáže v reálnom čase rozpoznať 17 štandardných anatomických pohľadov a pri vybraných z nich navrhnúť 12 kľúčových meraní.
Lekárovi alebo sonografistovi pomáha najmä pri rutinnom vyšetrení – automaticky rozpozná aktuálny pohľad, doplní príslušné označenie a navrhne umiestnenie meracích bodov. Tým môže šetriť čas, zjednotiť pracovný postup a znížiť množstvo manuálnych krokov. Nejde však o systém, ktorý by samostatne vyhľadával nádory alebo stanovoval diagnózu. Výsledky sú vždy zobrazené používateľovi, ktorý ich môže upraviť, potvrdiť alebo odmietnuť. Konečné klinické rozhodnutie zostáva vždy na lekárovi.
Aká je chybovosť tohto modelu? Hrozí pri ňom, že začne „halucinovať“ podobne ako ChatGPT?
Pri tomto type modelu nehovoríme o „halucináciách“ v rovnakom zmysle ako pri veľkých jazykových modeloch typu Gemini či ChatGPT. Tie generujú text na základe pravdepodobnosti ďalších slov, a preto môžu vytvoriť aj presvedčivo znejúcu, ale nesprávnu odpoveď. Medicínsky algoritmus v AI Abdomen funguje inak: spracúva ultrazvukový obraz a na základe tréningu na precízne anotovaných dátach klasifikuje pohľad alebo navrhuje polohu meracích bodov.
Môže sa však mýliť – napríklad pri horšej kvalite obrazu, neštandardnom pohľade alebo neúplne zachytenej anatómii. Preto systém nepracuje autonómne. Výsledky sú asistenciou, používateľ ich kontroluje a môže ich upraviť. Model je statický, neučí sa priamo v prístroji počas používania a jeho výkonnosť sa pred uvedením overuje pomocou prísnych validačných testov, čím zaručujeme presnosť, ktorú kontrolujeme, a na ktorú sa dá spoľahnúť.
V auguste otvárate nové inovačné centrum. Čomu sa bude venovať?
Zameria sa na kybernetickú bezpečnosť, umelú inteligenciu, technológie kvantových počítačov (quantum computing) a takzvanú post-quantum readiness, teda pripravenosť na kvantovú éru. V rámci celého globálneho Siemensu funguje na svete iba šesť takýchto inovačných centier –v nemeckom Erlangene, Madride, Šanghaji, Istanbule, indickom Bangalúru či v Abú Zabí.
Bratislavské inovačné centrum nás v rámci korporácie posúva do prvej ligy. Výskum budeme realizovať v spolupráci s univerzitami a startupmi s globálnym výtlakom. Keďže sú všetky centrá prepojené, náš slovenský hub bude mať okamžitý prístup k objavom ostatných tímov vo svete a naopak, my budeme naše výsledky zdieľať s nimi.
Ako si máme predstaviť kvantové počítače v medicíne a v akom štádiu je vlastne ich vývoj?
Táto technológia už reálne existuje v laboratóriách, hoci na plošné komerčné nasadenie si ešte musíme počkať. Hovoríme tu o budúcom využití obrovskej výpočtovej sily na analýzu obrovského množstva pacientskych dát. Ak chceme hrať svetovú extraligu, musíme na tom pracovať už dnes.
V spolupráci s americkou výskumnou agentúrou ARPA-H vedieme priamo zo Slovenska výskum, ako tieto superpočítače zapojiť do medicíny, no zároveň ako pred nimi zdravotníctvo ochrániť. Koncept post-quantum readiness je v našom podaní o vývoji takých šifrovacích protokolov, ktoré udržia citlivé dáta pacientov v bezpečí, aj keď na ne v budúcnosti zaútočia hackeri vyzbrojení kvantovými počítačmi.“
Ján Ščamba
Vyštudoval Žilinskú univerzitu, odbor robotika a priemyselná automatizácia. Je odborníkom na produktovú oblasť kybernetickej bezpečnosti. Svoje štúdium neskôr rozšíril na University of Hawaii o titul MBA - executive leadership a postgraduálne štúdium LL.M. (Masters of Laws) v kybernetickej bezpečnosti.
Je vedúcim manažérom technickej časti globálneho oddelenia kybernetickej bezpečnosti spoločnosti Siemens Healthineers a zároveň vedie aj slovenské vývojové centrum spoločnosti (Development center) Siemens Healthineers. Oddelenie, ktoré vedie (Corporate Cybersecurity Technology), má okrem iného v kompetencii aj overovanie bezpečnosti všetkých vyvíjaných produktov spoločnosti Siemens Healthineers.
Tento článok vám prináša Siemens Healthineers
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
