Keď si 44-ročná Jana ráno sadne v práci k počítaču, má už za sebou prvé povinnosti dňa. Zobudiť deti, pripraviť raňajky a desiatu mladšiemu synovi, skontrolovať školské veci, s partnerom vyriešiť, kto koho poobede vyzdvihne a odvezie na krúžok. Potom práca a okolo obeda jej často zavolá mama.
„Väčšinou nejde o nič veľké. Raz potrebuje vyzdvihnúť lieky, inokedy odviezť k lekárovi alebo spraviť väčší nákup,“ hovorí.
Mama býva sama a veľa vecí stále zvládne bez pomoci. Jana však postupne prebrala tie, ktoré sú pre ňu fyzicky náročnejšie alebo komplikovanejšie. Keď treba, po práci sadne do auta a zastaví sa u nej. Medzitým si s partnerom píšu, kto stihne deti, nákup či večeru. Potom domov, školské povinnosti, domácnosť a príprava na ďalší deň.
„Najhoršie je, že mám pocit, že vlastne nič také mimoriadne nerobím. Som v práci, potom niekam odbehnem, niečo vybavím, ale večer ma bolí krk, ramená mám úplne stuhnuté a niekedy sa pridá aj hlava. Väčšinou si poviem, že to prejde, lebo ešte treba dorobiť ďalšie veci,“ opisuje svoje bežné fungovanie.
Práve tu sa začína skladať záťaž, ktorá nemusí byť na prvý pohľad veľmi viditeľná.
Opora dvom generáciám
Jana sa ocitla v akomsi medzipriestore. Deti ju stále potrebujú pri škole, krúžkoch, chorobách či každodennej logistike, no zároveň pribúdajú veci, s ktorými pomáha vlastnej mame. Zatiaľ to nie je opatrovanie, ale vybavovanie záležitostí, ktoré už pre ňu nie je také jednoduché ako kedysi.
Pre ľudí v podobnej životnej situácii sa používa pojem „sendvičová generácia“. Označuje obdobie, keď sa ocitnete medzi potrebami svojich detí a starnúcich rodičov. Pojem použila už v roku 1981 americká sociálna pracovníčka Dorothy Miller pre ľudí v strednom veku, ktorí sú súčasne oporou mladšej aj staršej generácii.
Dnes sa toto obdobie môže natiahnuť na celé roky. Ľudia sa dožívajú vyššieho veku, deti mávajú neskôr a ani ich dospelosť vždy neznamená okamžitú samostatnosť. Čas, keď vás ešte potrebujú deti a zároveň už začínajú potrebovať pomoc vaši rodičia, sa tak môže prekrývať dlhšie než kedysi.
Nemusí ísť o dve generácie úplne odkázané na starostlivosť. Častejšie sú to desiatky menších úloh roztrúsených počas týždňa. Telefonát, nákup, lekár, cesta autom, školský projekt, krúžok, ťažšia taška nevyzerajú ako veľká záťaž. Popri práci, partnerskom živote a vlastnej domácnosti však vytvárajú režim, v ktorom jedna povinnosť končí a ďalšia už čaká.
Nejde však iba o čas, ktorý všetky tieto veci zaberú. Nosíte ich aj v hlave, neustále prepínate pozornosť a premýšľate nad tým, čo treba zariadiť. Takáto dlhodobá pohotovosť môže byť zdrojom stresu a napätia.
Keď je telo pridlho v strehu
Stresová reakcia je prirodzený spôsob, akým sa telo pripraví na náročnú situáciu. Zbystrí sa pozornosť, zrýchli tep a svaly sa napnú. Keď však jedna povinnosť strieda druhú a takýto režim trvá týždne či mesiace, priestoru na skutočné vypnutie zostáva menej.
Dlhodobé napätie nemusíte cítiť iba ako preplnenú hlavu. Môžete horšie spať, cítiť viac únavy, podráždenosť, ťažšie sa sústrediť alebo mať tráviace ťažkosti. Niekoľko hodín pri počítači, cesta autom, mobil a večer ďalšie povinnosti znamenajú veľa času v jednej polohe a málo prirodzeného pohybu.
„Bez vnímania svojho vlastného tela si nedokážete všimnúť, že sa nám snaží niečo povedať. Mnohí žijeme v neustálom napätí bez toho, aby sme vnímali, že niečo s nami nie je v poriadku,“ hovorí pre primar.sme.sk fyzioterapeut Jakub Chalabala z Vitalclinic.
Nemusíte si vybaviť jeden konkrétny moment, keď sa niečo „pokazilo“. Najskôr môžete cítiť stuhnutý krk, napätie medzi lopatkami alebo citlivé ramená. Neskôr sa môže pridať chrbát či bolesť hlavy. Pri tenznej bolesti hlavy ľudia často opisujú tlak alebo pocit stiahnutia a citlivé môžu byť aj svaly krku a ramien. Stres patrí medzi jej časté spúšťače.
Ako prerušiť kolotoč napätia
Pri stuhnutom krku či ramenách nečakajte, kým vás bolesť prinúti zmeniť program. Často pomôže už viac pohybu rozloženého počas dňa.
Po niekoľkých hodinách za počítačom sa prejsť, počas dlhej jazdy autom si urobiť prestávku, pri práci v záhrade striedať činnosti namiesto niekoľkých hodín v rovnakej polohe. Nejde o veľké zmeny, skôr o to, aby svaly nezostávali celé hodiny zaťažené rovnakým spôsobom.
„Správnym, pravidelným pohybom a cvičením sa upravuje svalové napätie, zlepšuje okysličovanie krvi, čo následne zlepšuje správnu funkciu orgánov, človek sa cíti zdravšie, lepšie spí,“ hovorí fyzioterapeut Jakub Chalabala.
Pohyb pritom nemusí znamenať hodinu tréningu, ktorú treba vtesnať do kalendára. Ak väčšinu dňa presedíte, väčší zmysel môžu mať kratšie chvíle pohybu priebežne. Stuhnutým svalom môže uľaviť aj teplo či jemné rozhýbanie. Ak viete, že napätie rastie spolu so stresom, skúste medzi jednotlivé povinnosti dňa vložiť krátku prestávku.
Keď bolesť neustúpi
Rozhýbanie, zmena polohy či teplo môžu priniesť úľavu. Niekedy však bolesť zostáva a začne sa ozývať aj pri bežnom fungovaní. Ak bolesť sprevádza aj stuhnutosť svalov, jednou z možností je Ataralgin. Obsahuje paracetamol, kofeín a guajfenezín. Paracetamol tlmí bolesť, kofeín podporuje jeho účinok a guajfenezín má myorelaxačné účinky, teda pôsobí aj na svalové napätie.
Ataralgin sa používa napríklad pri bolestiach hlavy a bolestiach súvisiacich s chrbticou. Ak sa však bolesť pravidelne vracia, zosilňuje alebo dlhšie neustupuje, tlmenie nestačí a treba pátrať po jej príčine.
Povinnosti z kalendára len tak nezmiznú. Bolesť však nebude čakať na večer, keď bude konečne všetko hotové.
Tento článok vám prináša Glenmark.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
