B r a t i s l a v a (8. marec 2010) – Diaľnica v Považskej Bystrici sa stáva realitou. Dlho očakávaná investícia v celkovej hodnote viac ako 340 miliónov EUR bude pre motoristov otvorená už v máji tohto roka. Počas zimných mesiacov robotníci spájali jednotlivé pylóny na mestskej estakáde, teraz čakajú na priaznivejšie počasie, aby mohli pristúpiť k položeniu asfaltu. Financie na výstavbu tohto úseku nám poskytla Európska únia z Kohézneho fondu prostredníctvom Operačného programu Doprava.
Unikátna stavba s dominatnou mestskou estakádou predstavuje len časť investícií, ktoré smerovali do Považskej Bystrice a jej okolia. Súčasťou výstavby diaľnice boli aj ďalšie vyvolané investície. Vyše dvoch mesiacov je otvorený Rajecký obchvat, ktorý odľahčil centrum mesta od dopravy smerujúcej do Rajca a Žiliny. Druhá etapa výstavby diaľnice D1 sa začne už pravdepodobne na jar tohto roka. Práce sa týkajú najmä úpravy cestnej infraštruktúry priamo v meste Považská Bystrica a vyplývajú zo zmeny dopravy po výstavbe diaľničného úseku. Aj v tomto prípade pokryjú časť finančných prostriedkov zdroje z Európskej únie vďaka Operačnému programu Doprava a časť štátny rozpočet.
Po dokončení takmer 10 km úseku severnej D1 sa presunie pozornosť na výstavbu ďalších 31 km diaľnice na úseku Hričovské Podhradie – Dubná Skala. Úsek medzi Žilinou a Martinom je technicky najkomplikovanejší a z pohľadu dopravnej intenzity najdôležitejší úsek slovenskej diaľnice D1. Z celkových 31 kilometrov tvoria viac ako 18 kilometrov tri tunely a 28 mostov. Predčasné práce, ktoré zahŕňajú výrub stromov, prekládku sietí ako aj prípravu stavenísk a tunelových profilov potrvajú od februára do júna tohto roka, kedy by sa už mala začať samotná výstavba. Tento projekt bude financovaný z tretieho balíka tzv. PPP projektov.
Žilina predstavuje významný dopravný uzlom aj z pohľadu medzinárodnej prepravy. Je súčasťou viacerých európskych trás - E 50, ktorá prechádza územím Slovenska až po Užhorod, európskeho ťahu E 75 v trase Žilina – Bratislava a taktiež súčasťou transeurópskej magistrály TEM/ sever – juh na ťahu do Poľska.
Časť D1 by mala byť dokončená aj východe Slovenska. V novembri by mal byť otvorený úsek Studenec – Behárovce, ktorý je pokračovaním existujúcej diaľnice smerujúcej k tunelu Branisko. Aj tento projekt je spolufinancovaný z Kohézneho fondu, ktorý pokryl až 85% celkových nákladov na výstavbu.
Za posledné štyri roky sa začalo s výstavbou takmer 270 km diaľnic a rýchlostných ciest. Je to takmer o 50 km viac, než deklarovala vláda vo svojom programovom vyhlásení. Za pomoci Európskej únie a PPP projektov sa na Slovensku postupne buduje kvalitná dopravná sieť, ktorá konečne prepojí západ a východ.
Ako vláda plní sľub zrýchliť výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikáciíČo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".
Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
