Termín „depresia" sa veľmi často používa nesprávne, na označenie bežných výkyvov nálady a tak môžeme mať „svoju depresiu" v našom živote pomerne často. Aj to prispieva k skutočnosti, že depresia beží často nepoznaná mesiace aj roky, čo v praxi znamená, že ostáva aj neliečená. Čo je veľmi dôležité je skutočnosť, že ľudia trpiaci depresiou si veľmi často nedokážu vyhľadať pomoc sami a často potrebujú pomoc a podporu priateľov alebo blízkych nielen pri vyhľadaní pomoci, ale aj počas liečby.
Ako poznáme depresiu? Typickými príznakmi depresie je skleslá alebo smutná nálada, pokles záujmu o predošlé aktivity ( prácu, záľuby, stretávanie sa s rodinou, s priateľmi,...), chýbanie radosti zo života, nespavosť, nechutenstvo, pokles záujmu o sexuálny život, samovražedné myšlienky, rôzne pocity viny, sebaobviňovanie, pokles sebavedomia, neschopnosť sústredenia, a pod.
Depresia a bolesť ? Pri depresii sa vyskytujú veľmi často početné bolestivé symptómy rôznej intenzity a lokalizácie, čo vedie často k tomu, že pacient najprv roky navštevuje odborníkov rôzneho zamerania ( neurológov, ortopédov, rehabilitačných pracovníkov, chiropraktikov a pod.), u ktorých hľadá príčinu a aj riešenie týchto bolestí. Najčastejšie ide o bolesti hlavy, často až migrenózneho charakteru, bolesti chrbtice, svalov a kĺbov, bolesti na hrudníku, bolesti brucha, bolesti gynekologického charakteru a pod. Všeobecne platí, že u mladších pacientov sú častejšie bolesti hlavy a chrbtice, u starších zas bolesti na hrudníku a bolesti brucha, pričom sa u starších pacientov vyskytujú tieto bolestivé príznaky oveľa častejšie.
Súvisia depresia a bolesti ? Častý výskyt rôznych bolestivých príznakov pri depresii poukazuje na to, že môžu mať spoločný mechanizmus vzniku. Napr. aj pri bolestiach hlavy aj pri depresiách bola zistená porucha serotonínergného systému v mozgu, čo poukazuje na možný spoločný mechanizmus ich vzniku. V posledných rokoch sa viac pozornosti venuje aj úlohe noradrenergného systému v mozgu a jeho možnému vplyvu na prežívanie depresie a bolesti. Potvrdzujú to aj skúsenosti z praxe, ktoré poukazujú na fakt, že antidepresíva pôsobiace na tieto systémy majú okrem svojho antidepresívneho účinku aj tzv. analgetický ( t.j. protibolestivý) účinok, a tieto účinky na sebe nie sú závislé. Takže antidepresívami môžeme liečiť nielen prejavy depresie ale aj napr. bolesti podmienené depresiou či zmierňovať prežívanie bolestivých prejavov všeobecne.
Zuzkin príbeh ( 41):
„Mám vysokoškolské vzdelanie, som vydatá matka dvoch polodospelých detí a pracujem už niekoľko rokov ako vedúca oddelenia v malej firme. Asi 6 rokov mám problémy s chrbticou a za tie roky som už absolvovala všetky možné vyšetrenia u neurológa a ortopéda, navštevovala rehabilitácie a chiropraktikov, a hoci bolesti po rozličných procedúrach na krátku dobu zvyčajne ustúpili, po určitej dobe sa vždy vrátili späť. Nakoniec som sa s bolesťami chrbtice „naučila žiť", aj keď som nakoniec musela vynechať moje obľúbené cvičenie s priateľkami a práce v záhradke. Keď sa však minulý rok objavili aj poruchy spánku, poslal ma môj obvodný lekár k psychiatrovi, ktorý moju nespavosť posúdil ako príznak depresie a akoby na okraj len podotkol, že aj tie moje vleklé, chronické bolesti chrbtice môžu byť jedným z dlhoročných prejavov depresie. Neverila som mu, necítila som sa byť depresívna a ani ako človek, ktorý „ potrebuje psychiatra", preto som navrhovanú liečbu s poďakovaním odmietla. Lieky na spanie od môjho obvodného lekára veľmi nepomáhali, a keď sa nespavosť vystupňovala natoľko, že som už nevládala pracovať ani doma ani v práci, vybrala som sa po niekoľkých týždňoch znovu k psychiatrovi. Súhlasila som s navrhovanou liečbou antidepresívami ,aj keď sa dnes musím priznať, že som k liečbe pristupovala s nedôverou a skepticky. Po 2-3 dňoch sa mi však konečne podarilo vyspať, ráno som sa cítila odpočinutá a moja skepsa sa začala pomaly vytrácať. Oveľa väčším a príjemnejším prekvapením pre mňa však bola skutočnosť, že po niekoľkých dňoch užívania antidepresív sa začali zmierňovať bolesti chrbtice a po niekoľkých týždňoch som už znova mohla začať pracovať ( samozrejme spočiatku opatrne ) na záhradke bez toho, aby ma trápili „ kríže" ako zvyčajne. Postupne som sa vrátila aj k priateľkám do telocvične. Spočiatku som tomu ani nechcela veriť, kým mi moja psychiatrička nevysvetlila možný mechanizmus účinku lieku nielen na moju „depresívnu nespavosť" ale aj na moje "nedepresívne bolesti". Som dnes veľmi rada, že som prekonala svoju skepsu a začala sa liečiť, pretože sa výrazne zlepšila kvalita môjho život nielen v práci, ale aj v rodine."
Rada na záver : Depresia porucha, ktorá môže výrazne znižovať kvalitu života človeka a môže viesť často aj k predčasnému, často zbytočnému, úmrtiu. Treba však vedieť, že je to porucha, ktorá je v súčasnosti už veľmi dobre liečiteľná - súčasnými možnosťami farmakoterapie ( liečby liekom ) alebo psychoterapie je možné úspešne preliečiť viac než 60% depresií. V prípade potreby len treba vyhľadať odborníka a zveriť sa mu so svojim ťažkosťami. Krajší, plnší a kvalitnejší život bez depresie určite stojí za to.
