O faktoch a mýtoch, týkajúcich sa pupočníkovej krvi, sme sa rozprávali s MUDr. Mariánom Špilom z Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Nemocnice s poliklinikou Banská Štiavnica (Nemocnice s poliklinikami Bratislava).
Čo je to pupočníková krv, v čom je jej význam?
Po narodení dieťaťa zostáva určité množstvo jeho krvi v placente a v pupočnej šnúre. Tejto krvi hovoríme pupočníková krv. Jej jedinečnosť spočíva v tom, že obsahuje také zloženie kmeňových buniek, ktoré sa v organizme počas života v takej istej podobe už nikdy nevyskytne. Tie sa dnes využívajú pri liečbe mnohých závažných ochorení. Odber pupočníkovej krvi je bezbolestný pre matku i dieťa.
Je záujem o odber pupočníkovej krvi? Môžete to porovnať s minulými rokmi?
Na naše oddelenie prichádzajú rodiť mamičky z celého Slovenska, takže nepriamo máme možnosť posúdiť záujem o odber pupočníkovej krvi na celom Slovensku. Môžem zodpovedne povedať , že záujem výrazne nepoklesol.
Čo najčastejšie zaujíma budúcu mamičku, resp. rodičov?
Jednou zo základných je otázka, či odobraté množstvo bude v prípade potreby postačovať aj pre dospelého človeka. Pýtajú sa tiež na praktické využitie. Pri oboch otázkach však často už vopred prichádzajú so zmätočnými informáciami, ktoré našli na internete, alebo „kdesi počuli“. Aj ja som zachytil rôzne nepresné a neobjektívne informácie, ktoré u verejnosti rezonujú. Vždy sa preto snažím vysvetliť a oboznámiť budúcich rodičov s faktami.
Skúste nám ich priblížiť, zaujímajú nás fakty, ktoré sa týkajú množstva pupočníkovej krvi pre dospelého človeka.
Veľkosť odberu závisí od viacerých faktorov, ako je hmotnosť dieťaťa, veľkosť pupočníka či technológia odberu. Priemerný odber pupočníkovej krvi v slovenskej rodinnej banke za rok 2010 je použiteľný pre pacienta s hmotnosťou 70 kg. V prípade, že je odber menší, je možné pupočníkovú krv kombinovať s iným zdrojom kmeňových buniek, ako je napr. kostná dreň.
Čo odpovedáte na otázku praktického využitia?
V súčasnosti ide o viac ako 80 rôznych ochorení, pri ktorých môže pupočníková krv pomôcť. Najčastejšie sa kmeňové bunky využívajú pri nádorových ochoreniach krvotvorného systému, pri liečbe po chemoterapii rôznych nádorov a pri autoimunitných ochoreniach. Nové možnosti sa črtajú v tzv. regeneratívnej medicíne. Prebiehajúce klinické štúdie už teraz prinášajú pozitívne výsledky pri liečbe cukrovky alebo detskej mozgovej obrny.
Spomínate tzv. regeneratívnu medicínu? Čo to znamená?
Je to oblasť medicíny zaoberajúca sa obnovou poškodených buniek a tkanív v ľudskom tele. Kmeňové bunky sa pod vplyvom okolitého prostredia dokážu premeniť na akékoľvek iné bunky v organizme, napr. tukové, nervové, cievne, svalové a prispieť tak k regenerácii poškodených častí. Krvotvorné bunky sa môžu implantovať napríklad do poškodených ciev na zlepšenie prekrvenia, do poškodenej oblasti srdcového svalu , do kožných defektov a pod. Prvé pokusy v tomto smere sa robia už aj na Slovensku a realizujú v Slovenskom ústave srdcovo-cievnych chorôb. Rozsah použitia pupočníkovej krvi vo svete stále narastá. Vedci zastávajú názor, že táto vzácna tekutina bude čoraz častejšie využívaným zdrojom kmeňových buniek a stane sa štandardnou terapiou mnohých ochorení.
Bola pupočníková krv použitá aj na Slovensku?
Áno, bola. V 2 prípadoch išlo o použitie vlastnej pupočníkovej krvi. Prvýkrát v roku 2003, kedy sa použila ako podporná liečba pri agresívnej chemoterapii u malého pacienta, ktorý mal zhubný nádor v mozgu. Tento rok bola v rámci klinického testovania v USA podaná dvojročnému chlapčekovi jeho vlastná pupočníková krv pri liečbe neurologického ochorenia.
Na Slovensku bolo uskutočnených 5 súrodeneckých transplantácií. A v 16 prípadoch putoval transplantát zo slovenskej verejnej banky konkrétnym pacientom do zahraničia.
Prečo by si mali budúci rodičia nechať odobrať a uskladniť pupočníkovú krv svojho dieťaťa?
Zdôrazním dve skutočnosti. Prvou je tá, že transplantát pupočníkovej krvi je v prípade potreby ihneď k dispozícii. To je obrovská výhoda, pri mnohých ochoreniach sa totiž „hrá o čas“. Druhou je fakt, že ide o biologickú poistku nielen pre dieťa, ale v prípade zhody v potrebných tkanivových znakoch aj pre súrodenca. Pravdepodobnosť zhody medzi súrodencami je veľmi vysoká, až 25%.
V tejto súvislosti sa začalo zakladať aj tzv. rodinné darcovstvo, čo znamená, že ak sa v rodine narodilo postihnuté dieťa, ktoré by v budúcnosti mohlo potrebovať transplantáciu kmeňových buniek (určí lekár) a matka čaká mladšieho súrodenca, pri pôrode sa odoberie pupočníková krv a tento transplantát sa bezplatne uskladní. Prvé takéto zamrazenie pre potreby chorého dieťaťa v rodine sa na Slovensku uskutočnilo v roku 1966.
Kde sa môžu ženy dozvedieť viac informácií?
U svojho gynekológa, s ktorým môžu prípadné nejasnosti hneď konzultovať. Na internete pribudol nový portál www.pupocnikovakrv.sk, sú tam podľa mňa všetky potrebné informácie pre zorientovanie sa v téme.
