Majú občania Slovenska aj inú ako slovenskú identitu?
František Šebej.: Jednoznačne. Sú Európania. A nie je to iba preto, lebo Slovensko leží na kontinente, ktorý sa volá Európa.
Občania Slovenska sú Európanmi geograficky, ale aj kultúrne a, čo je dôležité, politicky.
Čo znamená, že sme kultúrne Európanmi?
František Šebej: Kultúrne sme Európanmi preto, lebo história európskej kultúry od náboženstva a umenia až po politiku, vedu a filozofiu, a to od antiky až po dnešok, je zapísaná do spôsobu, ako vnímame svet a ako v ňom konáme. To všetko je súčasť našej európskej kultúrnej identity, na ktorú je potom navrstvené to, že sme Slovákmi, Maďarmi, Čechmi, Poliakmi či Francúzmi.
Čo je naše politické európanstvo?
František Šebej: Do kultúrneho európanstva sme sa narodili, pre politické európanstvo sme sa rozhodli. Bolo to v okamihu, keď sme sa rozhodli pre členstvo v Európskej únii. Stačí krátky pohľad na uplynulých sto rokov našich dejín, aby bolo jasné, že to bolo dobré a prezieravé rozhodnutie. To, že sme politickými Európanmi, znamená, že máme identitu, ktorá potláča staré európske vojny o teritóriá, bohatstvo a vplyv. Dôležitým rozmerom nášho európanstva je sloboda. Slobodní ľudia nepotrebujú nepriateľov a nehľadajú ich. Spolupracujú s inými, ktorí sú tiež slobodní.
František Šebej
Na Slovensku však s nami žijú aj menšiny. Most-Híd od svojho vzniku hlása myšlienku spolupráce. Čo je podľa vás potrebné na úspech spolupráce?
Rudolf Chmel: Strana Most-Híd je presvedčená, že jedine schopnosť spolupracovať posúva život ďalej. Politici, ktorí odmietajú spoluprácu, dohody, ochotu pristupovať k zdravým a prospešným kompromisom, škodia Slovensku a jeho občanom. Spolupráca si vyžaduje zdravú mieru sebavedomia, ale aj takú istú mieru pokory a korektnosti.
Vy ako Slovák ste už desaťročia zástancom menšinových práv. Do akej miery sa podarilo odstrániť napätie medzi väčšinou a menšinovým obyvateľstvom?
Rudolf Chmel: Som presvedčený, že napätie alebo protimaďarskosť počas našej vlády, počas vyše roka, skoro úplne vymizli. Rôzne dezinformácie, ktoré existujú v slovensko-maďarských vzťahoch, mýty, ktoré sme ešte nevedeli zmeniť alebo prerobiť v hlavách ľudí, nám, samozrejme, sťažujú možnosť dohodnúť sa. Pre menšiny vždy bude platiť, že nikdy v slovenskom parlamente nebudú mať 76 poslancov. Preto musia spolupracovať s väčšinou. Kľúč k slovensko-maďarským vzťahom, teda i k vzťahom Slovenska a Maďarska, je tu, u nás doma, vo vzťahu slovenskej väčšiny a maďarskej menšiny. Nie v Budapešti, ale na rokovaniach doma – medzi slovenskou väčšinou a maďarskou menšinou.
Ako je možná spolupráca?
Rudolf Chmel: Len vtedy, keď sa väčšina pokúsi porozumieť menšine. Toto je cesta aj pre menšiny. Preto sme vybudovali Most. Aj vnútri našej strany menšinové témy prejdú hlavami našich Slovákov. Je to dobré aj pre nás, aj pre nich. Aj oni mali až do vzniku našej strany dezinformácie. Politici by sa mali snažiť o to, aby porozumenie bolo oveľa väčšie. Do verejného a politického života sa zapájam s cieľom zmierniť napätia, hoci viem, že boj s nacionalizmom je ako boj s ľudskou hlúposťou. Nikdy v ňom nezvíťazíte, ale nesmiete ho vzdať.
Rudolf Chmel
Prečo ste sa v predčasných parlamentných voľbách rozhodli kandidovať práve za stranu Most-Híd?
Andrej Hrnčiar: Bélu Bugára považujem za správneho a schopného politika, férového chlapa, ktorý keď niečo povie, tak si za tým stojí. Ľudí posudzujme podľa ich charakteru, a nie podľa národnosti, vierovyznania alebo farby pleti. Tak potom aké predsudky? Veľmi dôležité pri rozhodovaní bolo aj to, že programové piliere tejto strany sú mi blízke už od jej vzniku.
S akými reakciami ste sa stretli po tom, ako ste oznámili svoje rozhodnutie kandidovať?
Andrej Hrnčiar: S kladnými aj zápornými. Kladné výrazne prevažovali. Mnohí známi aj neznámi ľudia mi hovorili, že uvažujú podobne ako ja. Nedeľme sa na Slovákov a tých ostatných. Všetci sme v prvom rade občania tejto republiky.
Na ktoré programové ciele strany Most-Híd sa budete sústreďovať vy osobne?
Andrej Hrnčiar : Ja osobne verím, že práve s pomocou strany Most-Híd sa podarí aplikovať princípy úspešného komunálneho projektu Transparentné mesto na čo najväčší počet miest na Slovensku. Ide o to, aby sa minimalizovali akékoľvek možnosti korupcie. V rámci projektu Transparentné mesto sú múry radnice ako zo skla – presne vidíte, ako mesto nakladá s verejnými financiami. V meste Martin, kde som primátorom, to funguje. Nestačí, ak sa o boji s korupciou iba hovorí. Treba podniknúť konkrétne účinné opatrenia v rámci celého Slovenska.
Andrej Hrnčiar
