INZERCIA

Peter Pišťanek: 170 rokov od stvorenia sveta menom Pilsner

Od staviteľov pyramíd k svätému Vojtěchovi

Od staviteľov pyramíd k svätému Vojtěchovi

Rovnako ako ostane večnou otázkou, kedy a kde vzniklo víno, sotva sa dakedy dozvieme, kedy a kde vzniklo pivo. Môžeme sa len domnievať, že skvasený obilný nápoj vzdialene pripomínajúci pivo také, ako ho poznáme dnes, pripravovali už v neolite, teda mladšej dobe kamennej. V nádobách z tých čias totiž našli vedci stopy akéhosi obilného zákvasu. Mohlo však ísť aj o skvasené, teda skysnuté zvyšky potravy.

Za kolísku piva považujeme Mezopotámiu, kde sa už v 7. tisícročí p. n. l. pestovali kultúrne druhy obilia (jačmeň, pšenica a proso) a kde sa varil obilný nápoj, ktorý sa potom dával skvasiť. Obyvatelia Babylonu v rokoch 3000-2800 p. n. l. rozoznávali tri druhy piva – čierne, červené a husté. Základom pre jeho výrobu bol chlieb, ktorý rozlámali, zaliali vodou a dali skvasiť.

Za kráľa Chamurapiho, dnes azda najviac známeho svojím zákonníkom, bol za kazenie, resp. falšovanie piva dokonca trest smrti. To v niečom vypovedá o vážnosti, ktorú tomuto nápoju v Babylonskej ríši pripisovali. Táto vážnosť bola odzrkadlením toho, ako pivo už vtedy zasahovalo do ekonomického, spoločenského a politického života štátu.

Okolo roku 2800 pred n. l. máme správu z denných výkazov pri stavbe Chúfevovej (Cheopsovej) pyramídy, že jeden zo stavebných robotníkov ten deň nebol v práci, pretože sa opil z piva a pobil sa s manželkou. Dlžno dodať, že strava vtedajších proletárov, ktorí pracovali na stavbe pyramíd (šlo výlučne o slobodných občanov, otroci pyramídy nestavali) pozostávala prevažne z chleba, cibule a piva. Je však len malá pravdepodobnosť, že by nejakému dnešnému milovníkovi chmeľového moku vtedajšie pivo zachutilo. S najväčšou pravdepodobnosťou by ho nazval patokom. Pivo sa totiž nevarilo z jačmenného, ale pšeničného a najmä ovseného sladu, ale to by ešte nebola taká tragédia, také pivá vznikajú aj dnes a tešia sa kultovému postaveniu. Čo bolo dôležitejšie, v Babylone a Egypte sa vôbec nechmelilo, pretože v Mezopotámii a Egypte chmeľ ani nerastie. Toto magické dochucovadlo zrejme zaviedli až Kelti pred počiatkom nášho letopočtu.

V rozmedzí 4.-6. storočia p. n. l. došlo k sťahovaniu národov, pričom územie dnešnej Európy osídlili viaceré indoeurópske kmene: Kelti, Galovia, Belgovia, Helvéti či Bójovia a ďalší. Zo svojej pôvodnej vlasti si doniesli so sebou aj umenie variť pivo. Len si nepredstavujme, že išlo o nápoj identický alebo aspoň podobný dnešnému ležiaku. To ani náhodou. Vtedajšie pivo bolo pomerne nevábna alkoholizovaná tekutina z obilia, dochucovaná tými najnepredstaviteľnejšími zložkami: palinou, mätou, borievkou, dubovou kôrou, škoricou, anízom a ihličím. Ešte ďalej v tomto zašli Kelti, ktorí do piva pridávali strychnín, ópium či námeľ, čím z neho robili nebezpečný halucinogénny nápoj. Pochopiteľne, takéto pivo neslúžilo na veselé posedenia s priateľmi, ale ako pomôcka pri pohanských rituáloch.

Germáni patrili azda k najnáruživejším milovníkom piva, ktorému pripisovali božský pôvod od svojho vrchného boha Wotana (inde známeho ako Ódin).

Pivo je nápojom usadlých ľudí. Jeho technológia predurčuje k výrobe ľudí, ktorí majú dosť času a nemusia sa presúvať z miesta na miesto. Kočovníci z pochopiteľných dôvodov pivo nevaria. Akonahle sa však prechodní kočovníci v dejinách usadili na pevnom mieste, pivo sa ihneď objavilo – či už to bolo v prípade Keltov alebo Germánov. A v ničom nezaostávali ani samotní Slovania, ktorí svoju konzumentskú priazeň delili medzi medovinu a pivo, pričom postupne rozširovali rôznorodosť jeho druhov a štýlov.

Prvá písomná zmienka o výrobe piva na území Česka pochádza z roku 993 a paradoxne ide o zákaz jeho varenia. Vyniesol ho asketicky založený český biskup Vojtěch (neskôr, po mučeníckej smrti, povýšený medzi svätcov) v rámci svojej diecézy, a to pod trestom exkomunikácie z cirkvi. Tento neobvyklý zákaz zrušil až zhruba o dve storočia neskôr pápež Inocent IV., na príhovor českého kráľa Václava I.

Najstaršia zmienka o pestovaní chmeľu sa vyskytuje v nadačnej listine kniežaťa Břetislava I. (1034-1055), ktorou sa kapitule sv. Václava v Starej Boleslavi udeľuje desiatok z chmeľu z dvorov v Žatci a okolí. Ako vidieť, už vtedy sa pivo chmelilo, vďaka čomu bol vtedajší mok aspoň vzdialene podobný pivu, ako ho poznáme dnes. Kým o slade sa hovorilo, že je „telom piva“, chmeľ bol „odevom piva“.

Rozvoj pivovarníctva na území Čiech a Moravy bol od 12. storočia naozaj pozoruhodný. Do roku 1840 sa pivo vyrábalo prevažne vrchným kvasením, volali ho „nadkvasné“. Pracovalo sa so zákvasom, v ktorom prevládali divoké kvasinky zhromažďujúce sa pri kvasení na hladine. Pretože nešlo o čisté kultúry, ale to, čo buď napadalo zo vzduchu alebo čo ostalo z predošlej várky, vyskytovali sa v zákvase kvasinky rôznych typov, vrátane takých, ktoré sedimentovali na dno. Tie sa zbierali a neskôr používali na výrobu špeciálneho spodne kvaseného piva („podkvasného“). Toto pivo však vyžadovalo špeciálne podmienky pri kvasení (predovšetkým nízku teplotu), takže bolo skôr zriedkavým javom. Navyše, spodne kvasené pivo, tzv. bock, ktoré sa varilo najmä v susednom Bavorsku, bolo takmer výhradne tmavé a vyznačovalo sa vysokou stupňovitosťou (16° až 18°), čiže šlo o pivný špeciál, ktorého pravidelné popíjanie vo veľkých množstvách nemohlo nikdy dobre dopadnúť.

Takto to bolo až do uvarenia prvého zlatistého piva v Plzni.

(Pokračovanie: dňa 14.9. 2012)

 

Použitá literatúra

 

Michael Jackson: Encyklopedie piva (Praha, 1994)

Filip Jenč a kol.: Alkohol jako lék (Praha, 1998)

Gabriela Basařová – Ivo Hlaváček: České pivo (Pacov, 1999)

prof. Eduard Jalowetz: Plzeňské pivo ve světle praxe a vědy (Plzeň, 1999)

Archiv Plzeňského Prazdroje: Kronika Plzeňského Prazdroje 1842-1881 (rukopis)

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2 milióny čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Prihláste sa a vložte PR článok

Najčítanejšie tlačové správy


Najčítanejšie správy na SME


Neprehliadnite tiež

Tlačové správy

Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky

Už ich dostanete dokonca aj v Kauflande.

Tlačové správy

Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!

Nová nemocnica je na svete a len dni ostávajú do jej otvorenia.

Tlačové správy

Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba

Všestranná funkčnosť, nadčasovosť a dizajn - atribúty projektu, aký nemá v Bratislave obdobu. Vzniká komplexný priestor na žitie.

Tlačové správy

Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik

Vaše auto stojí pred domom a vy striehnete, pretože ste videli na ulici podivné indivíduá.