Vzniká plzenský pivovar
Verejný protest proti pančovaniu piva, ktorý sa odohral v Plzni roku 1838 a pri ktorom rozčúlený dav vylial tridsaťšesť sudov s pivom, zanechal v plzenských držiteľoch pivovarníckeho práva mocný dojem. A keďže to boli muži činu, tak už 2. januára 1839 vydali „vyzvanie“ na vystavanie vlastného meštianskeho pivovaru a sladovne. Zhoda panovala v zámere variť spodne kvasené pivo podľa bavorského spôsobu. Na lokalite budúceho pivovaru sa však dlho viedli spory. Napokon padla voľba na breh rieky Radbuzy pretekajúcej mestom. Mäkké pieskovcové podložie umožňovalo s relatívne nízkou prácnosťou vyhĺbiť rozsiahle podzemné priestory pod pivovarom, potrebné pre udržiavanie chladu, a navyše obsahovalo bohaté zdroje mäkkej vody, ktorá sa mala v budúcnosti podieľať na nezameniteľnej kvalite plzenského piva.
Starosta Kopecký správne predvídal, že postavenie meštianskeho pivovaru podporí rozvoj moderného priemyslu. Storočie pary práve naberalo obrátky a Plzeň pri tom nesmela chýbať.
Výstavbou pivovaru poverili mešťania staviteľa Martina Stelzera, ktorý sa rozhodol nového zadania zhostiť veľmi dôkladne. Až tak, že v decembri 1839 podnikol cestu do susedného Bavorska, aby sa dôkladne zoznámil so stavbami veľkých pivovarov v Mníchove a na iných miestach. Traduje sa, že Stelzer sa práve v Bavorsku zoznámil s mladým sládkom Josefom Grollom, ktorý sa neskôr zlatými písmenami zapísal do histórie nielen plzenského piva, ale aj celého pivovarníctva.
Základy pivovaru sa začali kopať 15. septembra 1839 a na jeseň 1840 bola hrubá stavba pod strechou a začalo sa inštalovať technologické zariadenie, na tie časy priam hypermoderné: vodovod, výťahy, rozvod horúcej vody a pary, mechanický šrotovník a ďalšie vymoženosti. Celkový rozpočet na stavbu pivovaru bol 180 000 rakúskych zlatých, čo bola na tie časy závratná suma.
Výroba spodne kvaseného piva sa nezaobíde bez dokonalého chladenia. Práve táto fáza bola v minulosti – pri neexistencii chladiacej techniky – mimoriadne náročná. Ľad sa prácne vysekával z hladiny zamrznutých rybníkov alebo pomalého toku, objemné a hmotné kvádre sa prevážali do ľadovne a tu sa vŕšili na seba v takom množstve, aby - aj napriek postupnému úbytku pozvoľným roztápaním – vydržali do nasledujúcej zimnej sezóny. Ak sa tá náhodou vyznačovala miernymi teplotami nad bodom mrazu, nastal vážny problém. Takto to bolo až do vynálezu a rozšírenia strojného chladenia. Novopostavený plzenský Meštiansky pivovar sa vyznačoval kvalitnými, hlbokými a rozľahlými pivnicami, ktoré umožňovali uskladnenie obrovského množstva ľadu, a teda chladenie mladiny pri výrobe spodne kvaseného piva nebolo žiadnym problémom.
Dňa 25. februára 1842 získal výbor „právovárečného“ meštianstva od plzenskej radnice kladnú odpoveď na svoju januárovú žiadosť o povolenie variť pivo v novopostavenom pivovare. Na jar toho roku mohol z bavorského Vilshofenu pricestovať do Plzne prvý sládok Meštianskeho pivovaru Josef Groll. Podľa dobových prameňov bol Groll mužom „jednoduchým a spoločenských mravov pramálo vyberaných“, o ktorom jeho vlastný otec žartom hovorieval, že je najhrubším Bavorom v celom Bavorsku. Keď sa však ujal svojej funkcie a začal pripravovať výrobu, všetci videli, že to bola šťastná voľba. Grollov pivovarnícky um založený na jeho hlbokých znalostiach a skúsenostiach, v spojení so špičkovými surovinami – akostným dvojradovým jačmeňom, žateckým chmeľom a krištáľovo čistou, no pritom mäkkou miestnou vodou - zabezpečil unikátnosť nového piva z Plzne.
(Pokračovanie: dňa 28.9. 2012)
Použitá literatúra
Michael Jackson: Encyklopedie piva (Praha, 1994)
Filip Jenč a kol.: Alkohol jako lék (Praha, 1998)
Gabriela Basařová – Ivo Hlaváček: České pivo (Pacov, 1999)
prof. Eduard Jalowetz: Plzeňské pivo ve světle praxe a vědy (Plzeň, 1999)
Archiv Plzeňského Prazdroje: Kronika Plzeňského Prazdroje 1842-1881 (rukopis)
